Drma tragdia Drma grc dra ini kona uskutoova

Dráma – tragédia

Dráma (gréc. draó – činiť, konať, uskutočňovať) tragédia komédia veselohra (gréc. – tragóidiá – capí spev) (gréc. kómódiá: komos – veselý sprievod oide – spev, pieseň) Dva významy: • v širšom slova zmysle: osobitný literárny druh rovnocenný lyrike a epike • v užšom slova zmysle: dramatický žáner (ako tragédia)

Dráma ako literárny druh charakteristika • dialogická forma • vlastnosti dialógu v dráme: a) dramatickosť (nositeľ napätia), b) charakternosť (vytvára charakter postavy) c) hovorovosť • obsahuje dramatický konflikt • okrem textu využíva aj zvukové prostriedky, pohyb • dopĺňajú ju dekorácia, rekvizity, svetlo, zvuk, hudba

Dráma vs. epika Dráma – dramatické dielo • príbehovosť/sujetovosť/ dejovosť • Prítomnosť • • prítomný čas obrazy, dejstvá verš/próza rozprávanie Epika – epické dielo • príbehovosť/sujetovosť/ dejovosť • v čase rozprávania uzavreté, ukončené • gramatický minulý čas • kapitoly • próza • dianie (akčnosť)

História drámy • vznik v starovekom Grécku, vďaka náboženským oslavám Dionýza, boha vína, vinohradníkov, úrody a plodnosti (Dionýz zbavoval ľudí starostí, prinášal radosť zo života, podporoval zábavu) • súčasťou drámy bol tzv. chór • Chór (chóros – tanec) - pôvodne označoval ľudí, ktorí tancovali a spievali na oslavách boha Dionýza - neskôr nadobudol význam zboru - mal svojho hlavného predstaviteľa (náčelníka) a ostatných členov - tvorilo ho 12 -15 členov - vyjadroval posolstvo bohov, komentoval dej, občas charakterizoval postavy a ich činy - funkcia chóru sa obmedzila, keď k prvému hercovi (protagonista) pribudli ďalší herci - neskôr bolo úlohou chóru bol iba spev sprevádzajúci dej

Tragédia - hrdina • (gréc. dragóidiá – capí spev) • najstarší dramatický žáner • hl. znak: boj jednotlivca (skupiny) s nepriateľskými silami • hl. hrdina - musí v boji zahynúť, hoci má výnimočné vlastnosti – nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľmi, či zdolať nepriazeň osudu - hl. hrdina je vždy nadpriemerný človek – ide odvážne za svojím cieľom, nezľakne sa prekážok • základom je konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a vládnucimi spoločenskými silami, protivníkom

Tragédia - vlastnosti • musí mať 2 vlastnosti: 1. kto trpí, nemá byť ani úplne zlý, ani úplne cnostný, hoci cnosť musí prevažovať u neho 2. hlavná postava je vystavená nebezpečenstvu od človeka, ktorý ju miluje • dodržiavanie trojjednoty: a) jednota miesta (dej sa musel odohrávať na tom istom mieste), scéna pod šírim nebom b) jednota času (dej nesmel presiahnuť jeden deň) c) jednota deja

Tragédia - konflikt • prvky tragického konfliktu medzi jednotlivcom a spoločnosťou sú rôzne: a) boj hrdinu proti rodu, spoločenským silám b) len výnimočný človek sa môže stretnúť v boji s presilou – hlavní hrdinovia majú silný, nadpriemerný charakter, preto vzbudzujú rešpekt a strach u nepriateľa c) tragická postava má popri kladných vlastnostiach aj negatívne charakterové črty d) tragický boj sa končí pádom, smrťou hlavného hrdinu, avšak jeho činy sú z morálneho hľadiska hodnotné

Tragédia - kompozícia Kompozícia klasickej tragédie: 1. expozícia (úvod) – uvádza diváka do čias a prostredia deja, oboznamuje ho s hlavnými predstaviteľmi 2. kolízia (zápletka, zauzľovanie) – udalosť s rozhodujúcim vplyvom na vývin a priebeh deja 3. kríza (vyvrcholenie) – dejová situácia, v ktorej sa realizuje konflikt medzi hl. postavami 4. peripetia (nečakaný dejový obrat) – retardujúci prvok 5. katastrofa (riešenie konfliktu)

Komédia • Podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka; tematika – každodenný život, realita prevláda nad vznešenosťou • Krivda, ktorá sa stala kladným postavám nie je príliš veľká a potrestanie záporných postáv je primerané • Komickosť: • a) je založená na protiklade medzi úsilím a cieľom (snaha byť vznešenejší, krajší, múdrejší, mladší) • b) istý jav je len vtedy komický, ak ho podmieňuje osobnosť • c) hrdinom je bezvýznamný človek, pokiaľ neohrozuje seba ani iných • d) aj komédia musí obsahovať konflikt

Súčasné dramatické žánre • Veselohra- novodobá komédia, no nehradila ju, žijú vedľa seba, využíva žart, situačnú komiku, sama postava vie o sebe, že je smiešna (v komédii sa berú vážne) • Hlavný hrdina je smiešny človek, ktorý sa dostáva do smiešnych situácií bez vlastného pričinenia • Zrod slovenskej veselohry: Ján Chalupka, Jonáš Záborský a Ján Palárik

Slovenská veselohra • Zrod slovenskej veselohry: Ján Chalupka, Jonáš Záborský a Ján Palárik • Napätý vzťah medzi aristokraciou (zemania- vzdelanci, mešťania, obyčajný ľud) • Zosmiešnenie maďarizácie, šírenie vzdelanosti medzi široké vrstvy, určené aj pre amatérske divadlá

Ján Palárik • Katolícky farár v Majcichove, osobnosť publicistiky a politiky, prispel k súhlasu kat. mládeže so Štúrovou slovenčinou, spolupráca oboch konfesií, inicioval reformy v kat. cirkvi • Div. Hry: Inkognito, Drotár, Dobrodružstvo pri obžinkoch • „ Vylučujúc holú sprostotu a škaredosť berie si veselohra za predmet predsudky, slabosti, mravné vady a poklesky, ktoré vtipne s básnickou vynaliezavosťou, humorom a žartom, posmievačnou iróniou, uštipačnou satirou zveličiac, teda preháňajúc, smiešnymi ich činí. “ • Výmena identity postáv, hyperbolizácia, jazykový a situačný humor