Andrej Sldkovi 1820 1872 bsnik publicista prekladate najvznamnej

Andrej Sládkovič /1820 – 1872/ - básnik, publicista, prekladateľ - najvýznamnejší lyrik štúrovskej generácie - autor filozoficko-reflexívnej poézie, ľúbostnej lyriky a lyricko-epických skladieb

Život: l Vlastným menom Andrej Braxatoris l Študoval na lýceu v B. Štiavnici, BA, univerzite v Halle l Živil sa súkromnými hodinami l Oženil sa s Antóniou Júliou Sekovičovou l V r. 1861 sa aktívne zúčastnil na memorandovom zhromaždení v Martine

Tvorba: l Bol najzaľúbenejší a najkultivovanejší básnik l Témy: láska, žena, mladosť a krása, zmysel života l Používal iný verš a strofu ako ostatní štúrovci

Sôvety v rodine Dušanovej - prvá báseň - má 4 časti – rozum, pravda, túžba po slobode, oslava ľudského ducha - využíva satiru a paródiu - pranieruje lakomstvo, pokrytectvo, hlúposť - človek je súčasťou prírody a spoločnosti

Marína l Básnická skladba l Ústredné lyrické dielo slovenského romantizmu l osobná spoveď lásky k žene, láska k žene a láska k vlasti sa snúbia do jednoty l Má 2 časti: 1. Lyricko-epická – ospevuje svoju lásku, sklamanie 2. Reflexívno-symbolická – láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter Skladba má 291 desaťveršových strof, 8 a 10 slabičné verše. Básnický jazyk bohatý, sylabický veršový systém.

Myšlienkové okruhy: 1. Ideál krásy – jeho stelesnením je Marína, reálny obraz Maríny, pre lásku je ochotný obetovať všetko - oslava krásy: „Ja sladké túžby, túžby po kráse, spievam peknotou nadšený. . . “ - oslava lásky: „Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, možno mi ruky nedostať, . . . “ - trvácnosť svojich citov zdôrazňuje „Nemožno mi ťa neľúbiť“

l Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený, a v tomto duše mojej ohlase svet môj je celý zavrený. Z výsosti Tatier ona mi svieti, ona mi z ohňov nebeských letí, ona mi svety pohýna, ona mi kýva zo sto životov: no centrom, živlom, nebom, jednotou krás mojich – moja Marína!

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, možno mi ruky nedostať, možno mi v diaľky žiaľne utieknuť, možno mi nemilým ostať, možno mi ústam smädom umierať, možno mi žialiť v samote, možno mi život v púšťach zavierať, možno mi nežiť v živote, možno mi seba samého zhubiť: – nemožno mi ťa neľúbiť! -

2. Láska k vlasti – „Slovensko mladé, rodisko moje, aj mohyla mojich kostí! V tebe mám pekných obrazov ducha a dvoje veľkých ľúbostí!. . . “ - láska k deve a láska k vlasti „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jedno objímať!“

3. Nad láskou sa začínajú sťahovať mraky – smútok, bolesť – básnik stráca Marínu - motýľ = symbolizuje zvodcu, pokušiteľa - had = skutočný zvodca = vystríha ju pred životom

4. Marína sa mení na vidinu, vílu a zúfalý básnik blúdi popri Hrone a Marína /víla/ ho vábi do vodných hlbín - básnik premôže žiaľ, zvíťazí v ňom láska k rodnému kraju a k pozemskému životu „Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi – mňa ešte zemské viažu potreby…“

5. Zmysel života nachádza v mladosti – nechápe ju ako mladosť tela, ale stav duše, túžbu po kráse „A čo je mladosť? – Dvadsaťpäť rokov? Ružových tvárí hlaď jará? . . . “ Či údov sila? Či strmosť krokov? Toto sa všetko zostará! Mladosť je túžba živá po kráse, je hlas nebeský v zemskom ohlase, je nepokoj duší svätý, je tá mohutnosť, čo slávu hľadá, je kvetín lásky rajská záhrada, je anjel v prachu zaviaty!

6. Láska k národu je pokračovaním lásky k žene – polemizuje so štúrovcami, tvrdil, že láska k žene neoslavuje muža, nebráni mu ľúbiť vlasť, ale naopak. Môže ho posilniť, dať mu viac síl, aby mohol pracovať pre svoj národ a bojovnosť zaň

7. Záver skladby nevyznieva tragicky – nie je v nej ani bolesť, ani trpkosť, je spomienkou na krásnu lásku, ktorá je nekonečná, je diamantom, ktorý „v hrude nezhnije“ - poslanie človeka: vyplniť život krásou - básnik životného optimizmu

Marína moja! Teda tak sme my ako tie božie plamene, ako tie kvety na chladnej zemi, ako tie drahé kamene; padajú hviezdy, aj my padneme, vädnú kvety, aj my zvädneme, a klenoty hruda kryje: Ale tie hviezdy predsa svietili, a pekný život tie kvety žili, a diamant v hrude nezhnije!

l Marína – láska k Maríne = oslava lásky a krásy - láska k vlasti - mladosť - záver = spomienka na krásnu lásku Autor premýšľa nad mladosťou, mladosť je stav duše, je túžbou po kráse, po láske, po naplnení života. Je oslavou Maríninej krásy, posvätnosti lásky, krásy, mladosti, krásy Pohronia, krásy vernosti a viery v ideály. Marína splýva s rodným krajom a tak oslava lásky prechádza do oslavy vlasti.