Anatmia a fyziolgia vely medonosnej Vzjomn vzahy n

Anatómia a fyziológia včely medonosnej

Vzájomné vzťahy n n n Včelstvo je biologická jednotka pozostávajúca z tisícov jedincov, ktoré navzájom vytvárajú súladný celok. V čase znášky je vo včelstve čulý pracovný ruch a vysoká pracovná disciplína, ktorá môže slúžiť ako vzor dobre organizovaného pracovného kolektívu. Platia tu prísne biologické zákony ustálené po státisíce, ba po milióny rokov vývoja hmyzieho spoločenstva. Významné sú aj vzťahy, ktoré platia vo včelstve medzi jednotlivými pohlavnými formami. Vzťah matky k iným matkám je v zásade nepriateľský. Matka sa snaží ostatné matky, s ktorými príde náhodne do styku usmrtiť. Len zriedka sa stáva, že v jednom včelstve žijú dve alebo viaceré matky. Je to len dočasný stav, lebo natrvalo zostáva vo včelstve len jedna matka, ktorá ostatné matky z úľa odstráni. Občas sa pri tichej výmene matiek stáva, že mladá matka kladie zároveň so starou na tom istom pláste. Takáto znášanlivosť je veľmi výhodná. V prípade, že sa mladá matka pri páriacom prelete stratí, nie je včelstvo odsúdené na zánik, lebo matku si môžu znovu vychovať. Vzťah robotníc k matke vyplýva z ich špecifického poslania. Dokiaľ matka normálne vykonáva svoju funkciu, robotnice sa o ňu starajú. Ak však pre starobu, chorobu alebo telesné poškodenie je schopná ďalej plniť svoju funkciu, respektíve nepodáva uspokojivý výkon, robotnice založia materské bunky a vychovajú si novú matku. Stará matka sa potom z úľa vytratí. Stratu matky včely veľmi rýchlo spozorujú. Matka totiž vylučuje materskú látku, ktorú včely olizujú, a tak vnímajú jej prítomnosť v úli. Keď sa matka stratí, vytratí sa aj materská látka. Vtedy nastane v úli rozruch, ktorý sa prejavuje kvílivým bzukotom a pobiehaním včiel po letáči. Tento stav trvá dovtedy, kým si včelstvo nezaloží materské bunky. Vzťah ronotníc k trúdom je dobrý, ale len dovtedy, kým sú trúdy v úle potrebné, a kým je dostatok potravy. Pri dlhšie trvajúcom nepriaznivom počasí, prípadne po skončení znášky, robotnice trúdy z úľa odstraňujú. Vzájomný vzťah robotníc. Každá včela cíti príslušnosť k určitému včelstvu, do ktorého sa po každom výlete z úľa vracia. Ak včela zablúdi do iného úľa, strážkyne ju nepustia dnu, pretože nemá vôňu ich včelstva. Preverovanie včiel je dôsledné najmä v bezznáškovom období. V čase znášky kontrola nie je taká prísna, a tak najmä mladé včely zalietavajú pri orientačných preletoch do susedných úľov bez ťažkostí. Tento poznatok treba využívať pri spájaní a posiľňovaní včelstiev.

robotnica matka trúd

Funkcia včiel n n n Včelstvo je samostatná biologická a hospodárska jednotka, s prísne zavedenou deľbou práce. Zahrňuje včely, včelie dielo so zásobami a úľ. Čeľaď pozostáva z matky, robotníc, trúdov a plodu. Všetky zložky navzájom závisia a nemožno ich oddeliť. Matka je samička včely medonosnej, ktorá má dobre vyvinuté pohlavné orgány. Od podstatne menších robotníc sa líši na prvý pohľad. Je dlhá 20 až 25 mm, jej hmotnosť po vyliahnutí je okolo 0, 25 g. Od robotnice sa líši nielen veľkosťou, ale aj tým, že nemá zbieracie orgány, peľové košíčky, voskotvorné a hltanové žľazy. Na prácach v úli sa nezúčastňuje. Sústavne sa o ňu musia starať robotnice, ktoré ju kŕmia kašičkou, čistia a vnímajú jej prítomnosť. Vývoj matky je na začiatku taký istý ako vývoj robotnice. Rozdiel je len v tom, že larvička matky dostáva od začiatku až do konca larválneho vývoja vo veľkom množstve kŕmnu kašičku bohatú na bielkoviny. Pri príprave na rojenie, prípadne pri tichej výmene, položí matka na dno materskej misky, ktorá má polguľovitý tvar, oplodnené vajíčko. Materské misky stavia včelstvo najčastejšie na okraji plástov. Po položení vajíčka do materskej misky vystaví včelstvo z materskej misky materskú bunku, ktorá má žaluďovitý. . .

Včela medonosná Telo je hlbokými zárezmi rozdelené na hlavu, hruď a bruško. Na hruď sa pripájajú nohy a krídla.

Kostra n Kostra včelieho tela je z chitínu. Chitínový pancier plní úlohu kostry. V každej časti tela včely sú životne dôležité orgány. Sú to: hlava, oči, tykadlo, nervová sústava, ústne orgány, cuciak, hltanová žľaza, hruď, nohy, krídla, bruško, tráviace orgány, medový vačok a česlo, žalúdok, výkalový vak, žihadlo a jedová žľaza, včelí jed, voskotvorné žľazy, vôňová žľaza, srdce, tukové telieska, dýchací systém, rozmnožovacie ústrojenstvo: matka a trúd.

Telo n Telo včely je pokryté chĺpkami, a to krycími, zberacími a zmyslovými. lch tvar je rozličný. Sú jednostranne alebo dvojstranne rozvetvené, rovné, ploché, ohnuté a pod. Aj ich veľkosť je rozdielna. Niektoré možno vidieť len pod mikroskopom. Krycie chĺpky chránia telo pred chladom. S postupujúcim vekom sa odlamujú, podľa ich hustoty možno usudzovať o veku včiel. Zberacie chĺpky sú krátke a rozmiestnené po celom tele. Slúžia ako hmatové ústroje.

Tráviaca sústava n Tráviace orgány začínajú v ústnom otvore na dolnej časti hlavy. Pažerák sa ťahá ako tenká trubica od cuciaka cez krk, hruď, stopôčku až do medového vačku, ktorý je v prednej časti bruška. Cez česlo sa potrava dostáva do žalúdka. Trávenie končí tenkým črevom a konečníkom s výkalovým vakom. Konečník je medzi žihadlom a poslednou chrbtovou šupinkou bruška.

Dýchacia sústava n Dýchací systém. Včela potrebuje k látkovej výmene kyslík. Pri dýchaní vylučuje kysličník uhličitý. Aby včela mohla lietať musí mať naplnené dýchacie vaky vzduchom. Prieduchy včely sú chránené chĺpkami. Včela dýcha sťahovaním a rozťahovaním bruška.

Žľazy n n Voskotvorné žľazy sú umiestnené párovité na brušnej strane posledných štyroch článkov bruška. Sú to premenené normálne krycie bunky. V čase produktivity vosku sa bunky vydúvajú a získavajú štruktúru žľazy. Cez jemné štrbinky presakuje vosk v tekutej podobe na voskové zrkadielko a na vzduchu stuhne. Včela stuhnuté voskové šupinky zadným párom nôh sníma zo zrkadielka, čeľusťami pohnetie a spracuje. Po stavebnej činnosti sa voskotvorné žľazy degenerujú. Vôňová žľaza je na vnútornej strane siedmej chrbtovej šupiny. Je to krémovobiely pásik. Výlučok vôňovej žľazy umožňuje rozoznať príslušníkov včelstva od cudzích včiel.

Krv a obehová sústava n Srdce je jediný orgán krvného obehu v celom tele včely. Je uložené ako rúrka stočená do závitu po celej dĺžke hornej časti bruška, potom prechádza ako cieva cez stopôčku do hrude a cez krk do hlavy, kde sa otvára. Špirálovo stočená rúrka je vlastné srdce a časť v hrudi je aorta. Po bokoch srdca sú štrbiny, ktorými sa nasáva krv z otvoreného systému. V hlave krv prúdi zo srdca von, omýva orgány a zásobuje ich živinami. Potom sa vracia do srdca. Krv včiel je bledá a má jantárovožltú farbu.

Nervová sústava n Nervová sústava je vybudovaná tak, aby vyhovovala životu včelstva. Telo včely je chránené pevným chitínovým pancierom a preto sa vyvinulo množstvo vlasov spojených so zmyslovou bunkou, ktoré sú citlivé aj na najmenší dotyk. Vlasy sú pohyblivé. Ústredná nervová sústava má jednoduchú stavbu. Mozog je umiestnený v dutinách hlavy, hrude a bruška. Nervové uzly sú spojené so svalmi. Impulzy ústredná nervová sústava hneď prepracuje a odovzdáva pohybovým orgánom.

Rozmnožovanie

Ďakujem za pozornosť vypracovala: Kidalová