ROZLIOVANIE CITOV TVOJE SRDCE A POVEDIE O O

ROZLIŠOVANIE CITOV TVOJE SRDCE ŤA POVEDIE

O ČO IDE? Jemné záchvevy nášho vnútra nás niekam posúvajú a upozorňujú na svet duchovných hodnôt, ktorý presahuje do večnosti. S týmito pocitmi súvisia výrazy, ktoré sa bežne používajú: pozorné srdce, čisté srdce, myšlienky a rozhodnutia srdca, modlitba srdca, poznávanie srdcom. Srdce človeka uvažuje, reflektuje, vytvára plány, robí rozhodnutia a preberá zodpovednosť. Všetky hnutia srdca, ktoré zachytávame, nemajú tú istú hodnotu.

AKÉ MÁME CITY? Teofan Zatvornik, ruský mních žijúci v 19. storočí, v snahe orientovať sa lepšie v tejto oblasti hovorí o trojakosti citov v ľudskom srdci. Hovorí, že sú city telesné, dušené a duchovné. Podľa tohto autora môžeme teda zachytávať tri úrovne citov v ľudskom srdci: Nižšie, telesné city Vyššie, duševné city Najvyššie, duchovné city

1 TELESNÉ CITY Vnímame ako najnižšie, ktoré podobajú zvieracím citom zvýšená intenzita narúša a často je dôsledkom hriechu. sa do istej miery či pudom. Ich ľudskú jednotu Evagrio Pontico hovorí o zlých duchoch, dotýka sa telesných citov, ktoré sa môžu v srdci človeka zakoreniť, narásť do veľkých rozmerov tak, že zmenia život človeka na nepoznanie. Hovorí o maškrtnosti, lenivosti, nadradenosti, zmyselnosti, lakomstve, hneve a smútku. Každý z týchto nízkych, telesných citov môže prerásť do nečnosti a zlých návykov. Podľa neho každá prirodzená potreba človeka, každý bežný telesný pocit by si mal zachovať istú mieru. Ak sa miera citlivosti zväčší natoľko, že človek si napríklad neustráži množstvo jedla, požitého alkoholu či iných hnutí srdca, Evagrio hovorí o zlom duchu, ktorý sa človeka zmocnil. Tento duch cez uvedené telesné tendencie v človeku zabíja vyššie city srdca.

2 DUŠEVNÉ CITY Teoretické city v srdci človeka vzplanú vtedy, keď pociťuje nadšenie za isté ideály, ako je pravda, dobro alebo spravodlivosť. Človek si ich môže zamilovať do takej miery, že je ochotný za ne položiť i vlastný život. Praktické city sa človeku podarí zasiať do srdca vtedy, ak tieto ideály premení na konkrétne činy. Tu nájdeme v minulosti i v súčasnosti nemálo ľudí, ktorí obetujú svoje sily v službe iným. I po dlhom čase, keď si človek na vykonané dobro spomenie, zažije vo svojom srdci pocit, ktorý kultivuje dušu človeka. Estetické city sú vnútorným hnutím, ktoré človek zažíva pri pohľade na veci, ktoré sú krásne. Rozvíjanie zmyslu a citlivosti pre krásu človeka postupne mení. Rozvíjané city pre skutočné estetické hodnoty človeka vedú k večným hodnotám. Takýto cit krásy, hovorí Teofan Zatvornik, je spomienkou na stratený raj a predtuchou budúceho, nebeského kráľovstva.

3 DUCHOVNÉ CITY Prítomnosť Božieho Ducha a aktívny duchovný život dá vyrásť v našom srdci duchovným citom. Takýto človek sa v duchovnom svete cíti ako vo svojom vlastnom prostredí. Človeka s prirodzenou náklonnosťou voči Bohu a duchovnému svetu označujeme výrazom homo religiosus. Je nemálo duchovných prostriedkov, ktoré vedú k nadobudnutiu duchovných citov. Podľa sv. Augustína aj sv. Ignáca, najúčinnejším z nich je kontemplatívna modlitba, v ktorej ochutnávame Božiu prítomnosť a kultivujeme duchovné city.

AKO NA TO? Človek by sa mal predovšetkým ozdobiť duchovnými citmi, mal by ich kultivovať a prehĺbiť vo svojom srdci, a tak nechať rozvinúť svoju prirodzenú náklonnosť voči Bohu. Evanjelista Matúš vo svojom evanjeliu píše: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. Tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6, 6). Táto izba je ľudské srdce. Modlitba je povzdych srdca k Bohu. Ona by mala byť ako prirodzené dýchanie srdca, ktoré spontánne vníma jednotu s Bohom, cíti prítomnosť Božieho Ducha vo všetkom, čo človek robí, uvažuje a po čom túži.

ROZLIŠOVANIE CITOV TVOJE SRDCE ŤA POVEDIE