PRVO A NEPRVNE NORMATVNE SYSTMY SPOLONOSTI PRVO A

PRÁVO A NEPRÁVNE NORMATÍVNE SYSTÉMY SPOLOČNOSTI PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ Mgr. Ján Šurkala, Ph. D.

NORMATÍVNY SYSTÉM • Systémy noriem, ktorý má regulovať chod spoločnosti a postavenie jej členov • Jedným z nich je aj právo • Ďalej tu patrí napr. obyčaj, morálka, náboženské normy, pravidlá slušného správania a pod. • Pluralita normatívnych systémov

OBYČAJ • Pravidelne sa opakujúci spôsob správania, ktoré sa vytvorilo v spoločenských vzťahoch a určuje správanie sa jednotlivcov v podobných situáciách • Treba rozlišovať právne a neprávne obyčaje

MORÁLNE A MRAVNÉ NORMY • Mravy – všeobecné mravné normy, ktoré sa ustálili v nejakom historickom a spoločenskom kontexte • Morálka –systém hodnôt, noriem, cieľov a ideí, ktoré stanovujú, či dané konanie alebo postoj je dobrý alebo zlý

VZŤAH PRÁVA A MORÁLKY I. Úplná jednota - Pri náboženskom zdôvodnení práva - To čo je morálne, musí byť aj právne záväzné - Právo, ktoré sa morálke prieči prestáva byť právom - Úlohou práva je napomáhať lepšej realizácií morálnych pravidiel - Otázka prípustnosti „donucovania“ k dobru

VZŤAH PRÁVA A MORÁLKY II. Úplná separácia práva od morálky - Začalo byť populárne s nástupom novoveku - Vrchol v právnom pozitivizme - Právo je na morálke nezávislé - Snaha o hodnotovo neutrálne a vedecky poznateľné právo

VZŤAH PRÁVA A MORÁLKY III. Prieniky morálky do práva - Naše právo je pochopiteľné obsahovo ovplyvnené morálnymi a náboženskými normami – je historicky podmienené - Väčšina súčasných koncepcií

PRÍKLADY PRIENIKU MORÁLKY DO PRÁVA • Ľudská dôstojnosť „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a mali by sa k sebe správať v duchu bratstva. “ – Čl. I Všeobecnej deklarácie ľudských práv „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. “ Čl. 12 ods. 1 Ústavy SR

PRÍKLADY PRIENIKU MORÁLKY DO PRÁVA • Martensova klauzula „Pokiaľ nebude vydaný komplexnejší dohovor o vojnovom práve, Vysoké zmluvné strany považujú za nevyhnutné zdôrazniť, že v prípadoch, ktoré nie sú upravené týmto Dohovorom, civilná populácia a kombatanti ostávajú pod ochranou princípov práva národov ako sa ustálili podľa medzinárodných obyčají civilizovaných národov, zákonov humanity a požiadaviek verejného svedomia. “ Preambula II. Haagskeho dohovoru o dodržiavaní zákonov a obyčají vojny na zemi z roku 1899

PRÍKLADY PRIENIKU MORÁLKY DO PRÁVA • Radbruchova formula „Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne takú neznesiteľnú mieru, že zákon musí ako „nenáležité právo" spravodlivosti ustúpiť. "

SPRAVODLIVOSŤ AKO CNOSŤ „Spravodlivosť je stála a trvalá vôľa dať každému, čo mu patrí. Princípy práva sú tieto: čestne žiť, nikomu neškodiť, dať každému čo mu patrí. “ (Ulpianus, Digesta, 1, 1, 10) - Spravodlivosť je teda mravný postoj jednotlivca voči iným subjektom

SPRAVODLIVOSŤ AKO NORMATÍVNY PRINCÍP • Rozdeľovanie dobra a zla – práv a povinností – podľa princípu rovnosti • Rovnosť a spravodlivosť – etymologická príbuznosť (aequitas) • Zlaté pravidlo, kategorický imperatív

CHÁPANIE PRINCÍPU ROVNOSTI I. Každému to isté II. Každému podľa zásluh (pri rovnosti príležitostí) III. Každému podľa potrieb IV. Každému podľa jeho postavenia

ČLENENIE SPRAVODLIVOSTI • Rozdeľujúca – vyrovnávajúca • Legálna – etická • Obsahová – formálna • Spravodlivosť ako slušnosť (J. Rawls) • Komplexná rovnosť (M. Walzer)

PRAKTICKÝ VÝZNAM SPRAVODLIVOSTI PRE PRÁVO • Najvyššia hodnota v práve • Nástroj legitimizácie právneho poriadku • Prepojenie medzi právom a morálkou • Priamy vplyv na konkrétne práve koncepcie a inštitúty, napr. : spravodlivý sudca, spravodlivý súdny proces, spravodlivá vojna, spravodlivý dôvod, spravodlivá cena, . . .