POVES epick ner udovej slovesnosti m relny historick

POVESŤ - epický žáner ľudovej slovesnosti - má reálny historický podklad - okrem skutočných postáv aj vymyslené ROZDELENIE - miestne - historické - heraldické

POVESŤ O TOPOĽČIANSKOM HRADE Topoľčiansky hrad

Z HISTÓRIE: Pomerne zachované zrúcaniny hradu stoja v chotári obce Podhradie. Postavili ho v polovici 13. storočia. V 15. storočí hrad vlastnila rodina Országovcov a neskôr Forgáčovcov. Neskôr sa jeho majitelia presťahovali do pohodlnejšieho kaštieľa v blízkych Tovarníkoch.

POVESŤ O KRÁSNEJ ĽUDMILE Hradný pán túžil po synovi, no narodila sa mu dcéra, ktorú nemal veľmi v obľube, pretože chcel mať svojho nástupcu. Po rokoch si dcéru obľúbil, pretože keď vyrástla, bola taká krásna, že sa o nej hovorilo širokoďaleko. Keď mala 19 rokov, prichádzalo na hrad veľa pytačov.

No Ľudka si vybrala chudobného zemana Janka Radošu z Bojnej. Otec im v láske nebránil, no prišla vojna a Janko musel ísť slúžiť do cisárskeho vojska. Sľúbili si, že si budú písať čo najčastejšie. Medzičasom sa do svojho rodiska Tematín vrátil mladý hradný pán zo sveta, ale len preto, že minul všetky peniaze. Bol to veľký hazardný hráč a mal len jednu ruku.

Rozprával, že o ruku prišiel v boji. Nebola to pravda, odsekol mu ju istý Angličan, ktorému sa zadĺžil. Matka , ktorá ho milovala, mu poradila, aby sa oženil s Ľudmilou z Topoľčian. Povedala mu o jej kráse, ale aj o bohatstve. Práve slovo BOHATSTVO zostalo tematínskemu hradnému pánovi v pamäti. Tematínsky hrad

Rozhodol sa navštíviť Topoľčiansky hrad, no nepochodil. Ľudka mala srdce len pre Janka. Tematínsky pán zistil, že Ľudka dostáva pravidelne listy od svojho milého z vojny. Za posla dosadil svojho sluhu, aby listy priniesol najskôr jemu a on ich vždy zmenil. Neskôr dokonca vymyslel, že Ľudka sa má vydávať za oponického hradného pána a Janko že sa už nevráti, lebo vraj sa ožení s nejakou dievčinou, ktorú zachránil pred smrťou. Poslednou správou bolo, že Janko zomrel. Ľudmila sa pomiatla.

Tematínsky hradný pán sa domnieval, že si ho Ľudmila teraz vezme, no veľmi sa mýlil. Vážne ochorela a zomrela. Vojna sa skončila a Janko sa vrátil domov. Dozvedel sa, že Ľudka zomrela od žiaľu za ním. Dozvedel sa aj pravdu a chcel sa pomstiť.

Napísal falošný list tematínskemu hradnému pánovi, že topoľčiansky hradný pán je veľmi chorý a že mu odkázal celý svoj majetok. Ten prišiel a Janko všetky podvody pred Ľudkiným otcom vyjasnil. Tematínsky pán ho vyzval na súboj, v ktorom bol zranený a zomrel. Topoľčiansky hrad

Janko Radoša odišiel z Topoľčianskeho hradu a žil až do smrti neďaleko v starej chalúpke ako pustovník a modlil sa za večný pokoj svojej milej.