Pdy SR SR typick vysokou diverzitou pdnych typov

Pôdy SR

- SR typické vysokou diverzitou pôdnych typov - SR majú zastúpenie typické pôdy nížin a kotlín (černozeme, čiernice, fluvizeme, gleje), pahorkatín (hnedozeme, regozeme, pseudogleje), podhorí (kambizeme, rendziny) až po typické horské pôdy (podzoly, litozeme, rankre). Vzácne sa vyskytujú organozeme - činnosťou človeka dochádza k zhoršovaniu kvality pôd (erózia, strata úrodnosti, znečistenie) Čo ovplyvňuje rozmiestnenie pôdnych typov? - predhorská, výšková zonálnosť - geologický podklad - pôsobenie povrchových a podzemných vôd

Mapa pôdnych typov SR

ZONÁLNE PôDY - pásma pôd vytvorené výškovou zonálnosťou (so zmenou množstva zrážok a poklesom teploty smerom k pohoriam) NÍŽINNÉ A PODHORSKÉ ZONÁLNE PôDNE TYPY 1. ČERNOZEME - v najväčších vzdialenostiach od pohorí, na najsuchších a najteplejších miestach na spraši pod stepou alebo lesostepou - naše najúrodnejšie pôdy (Podunajská, Chvojnická, Východoslov. pahorkatina) – orná pôda 2. HNEDOZEME - bližšie smerom k pohoriam (nižšie teploty. viac zrážok) tiež na spraši. Výskyt rovnaké oblasti ako černozem 3. LUVIZEME a PSEUDOGLEJE - na styku nížin s pohoriami, nižšie kotliny, okrajové výbežky nízkych pahorkatín 4. KAMBIZEME (hnedé lesné pôdy) - najrozšírenejšie pôdy SR, vyššie položené kotliny, nižšie pohoria s nekarbonátovým geolog. substrátom (nie vápenec, dolomit – do cca 1000 m), vznikli pod listnatými lesmi

PôDNE TYPY POHORÍ 4. KAMBIZEME (hnedé lesné pôdy) - najrozšírenejšie pôdy SR, vyššie položené kotliny, nižšie pohoria s kyslým geolog. substrátom (nie vápenec, dolomit), vznikli pod listnatými lesmi (do cca 1000 m n. m. ) 5. RENDZINY (hnedé lesné pôdy) - v rovnakých výškach ako kambizeme, ale na vápencoch, dolomitoch (Slov. kras, Muránska planina, Veľká a Malá Fatra, Slov. Raj) 6. PODZOLY - vo vyšších nadm. výškach (do cca 1800 m n. m. ) pod ihličnatými lesmi a kosodrevinou 7. RANKRE a ALPÍNSKE MAČINOVÉ PôDY - najvyššie časti pohorí nad hornou hranicou lesa (alpínske lúky) – veľmi málo úrodné (skalnaté) Černozem Hnedozem Kambizem Rendzina Podzol Ranker

Pôdne profily rôznych typov pôd

AZONÁLNE PôDNE TYPY: vznikajú v dôsledku rôznorodosti geologicko-hydrologických pomerov NÍŽINNÉ (okolo riek) 1. FLUVIZEME - 1 vznikli v záplavových územiach riek (okolia všetkých riek SR), najviac Pod. , Východ. a Záhorská nížina, bežné sú v kotlinách, úrodné pôdy 2. ČIERNICE (Lužné pôdy) - ďalej od riek, nie až natoľko ovplyvnené záplavami , veľa humusu – úrodné (Pod. a Záhorská nížina) 2 3. GLEJOVÉ PôDY - mazľavé pôdy v dôsledku trvalého zamokrenia , pozdĺž vodných tokov, záplavové oblasti 4. RAŠELINOVÉ PôDY - vznikajú v zamokrených zníženinách, kde sa dlhodobo rozkladá organický materiál bez prístupu vzduchu (rašelina), napr. na Orave 5. SOLONČAKY A SLANCE - vznikajú na miestach s veľkým výparom a dostatkom soli v podzemnej vode, najteplejšie a najsuchšie oblasti SR (len málo, ostrovčekovite) 3

Pôdne druhy SR - určujú sa podľa zrnitosti pôd (prevládajúce pôdne častice a textúra) 1. PIESČITÉ: na viatych pieskoch, pieskovcoch a kremencoch veľmi rýchlo vysychajú (nezadržia vodu) – Záh. a Vých. nížina 2. HLINITO-PIESČITÉ a PIESČITO-HLINITÉ: jadrové pohoria, flyš 3. HLINITÉ: najúrodnejšie pôdy na sprašiach (nížiny), obsahujú veľa prachových častíc, dobre prevzdušnené 4. ÍLOVITO-HLINITÉ: typické pre flyšové pohoria, Oravská kotlina 5. ÍLOVITÉ: vznikali z usadenín na dne morí a jazier (málo úrodné, mokré lepivé), ťažko sa obrábajú – Juhoslov. kotlina. Íl sa využíva na výrobu tehál, keramiky, dlažby. . . Ílovitá pôda sa zaschnutá lepí do hrúd

Íl (spodná vrstva pôdy) sa odpradávna využíva na stavbu tzv. hlinených domov

Ohrozenie pôd - erózia: strata pôdy zvetrávaním (odnos pôdy vodou alebo vetrom) - chemizácia (ukladanie chemických látok v pôde - pesticídy, herbicídy. . . ) - zanášanie odpadmi - vysušovanie - zhutňovanie (ťažkými strojmi, pôda stráca schopnosť „dýchať“) - zastavanie pôd (priemyselné závody, obchodné centrá. . . ) Zhutnená pôda na poli po prejdení ťažkými mechanizmami Chemické postreky sa kumulujú v pôde Vodná erózia – odnos pôdy po holorubnej ťažbe, pôda nie je viazaná koreňmi a je odplavená