klikni pre zaiatok Kvantov optika a fotoelektrick jav

klikni pre začiatok

Kvantová optika a fotoelektrický jav

Úvod do kvantovej optiky • • 14. 12. 1900 je deň vzniku kvantovej fyziky Max Planck uviedol nový vzťah závislosti energie na frekvencií, základom bolo to, že elektromagnetické žiarenie vydávané jednotlivými atomami nemá ľubovoľnu energiu, ale že je vydávane po určitých dávkách (kvantoch) energie. Energia je závislá na frekvencií žiarenia a nie na intenzite Od roku 1926 sa kvanta žiarenia nazývajú Fotony (nesú energiu elektromagnetického žiarenia takže i svetla)

Max Planck 23. 4. 1858 - 4. 10. 1947 • • • Celým menom Max Karl Ernst Ludwig Planck Nemecký fyzik Narodil sa v Kielu Vzdelánie Planck získava najprv na mnichovskom gymnáziu, potom v študiach pokračuje na univerzitách v Mnichove V roku 1900 prvikrát použil univerzálnu plankovu konštantu a Avogardovo číslo(počet částic v látkovom množstve jeden mol). V roku 1918 získal Nobelovu cenu za svoju kvantovu teoriu

Fotoelektrický jav • • prvikrát popísal Heinrich Hertz Pozoroval z pohľadu vtedajšej fyziky nevysvetlitelné chovanie elektromagnetického vlnenia pri dopade na povrch kovu • Zakonitosti fotoefektu: Pre každý kov existuje medzna frekvencia fm, pri nej dochádza k fotoemisii. Pre f < fm fotoefekt nenastává. Rychlosť emitujúcích elektronov je závislá na frekvencií. Vzorec:

Vysvetlenie • Podivné chovanie svetla pri interakcií s vlnením vysvetlil až Einstein v roku 1905 s využitím poznatkov prave sa rodiacej kvantovej teórie. Bola to predovšetkým Planckom prezentovaná teória, že elektromagnetické vlnenie predáva svoju energiu pri interakciach s inými časticami nespojito, po takzvaných kvantoch. Veľkosť kvanta energie závisí na vlnovej dĺžke svetla. Svetlo teda predáva energiu elektronom na povrchu zkúmanej látky. • Fyzika popisuje i vnútorný fotoelektrický jav, kedy nedochádza k emisií elektrónov z látky, ale elektrony uvolnené z orbitalu atomu ostávajú v látke ako takzvané vodivostné elektrony. Toto sa využíva predovšetkým na svetlo citlivých polovodičov. Pri osvetlení sa uvolňujú v polovodičoch elektrony z atomových orbitalov a tie sa potom môžu uplatnit ako nosiče prúdu. Fotodiody sa využívajú napríklad v solárnich kalkulačkách.

Albert Einstein 14. 3. 1879 - 18. 4. 1955 • • Narodil sa v nemeckom Ulmu. V Mnichove Albert Einstein navštevoval gymnázium. Štúdium nerobilo Albertovi problémy, čo ale neznášal bola veľká prísnosť, ktorá na nemeckých školách panovala. V roku 1896 vstúpil Albert Einstein na polytechnicku školu v Curychu Rok 1905 je označovaný ako Annus mirabilis (zázračný rok). Albert Einstein publikoval tri zásadne vedecké práce na témi: fotoelektrický jav, Brownov pohyb, špeciálna teória relativity

Vypracoval • Vypracoval: Marek Beluško • Trieda: 2. C • Dňa: 15. decembra 2008 • Bibliografia • • • http: //physics. mff. cuni. cz/vyuka/zfp/txt_a 09. htm http: //www. gymkrom. cz/optika/kv_optika. html http: //cs. wikipedia. org/wiki/Fotoelektrick%C 3%BD_jev