DEZAKTIVCIA A DEKONTAMINCIA Zneistenie ivotnho prostredia vrtane povrchov

DEZAKTIVÁCIA A DEKONTAMINÁCIA

Znečistenie životného prostredia vrátane povrchov predmetov, zvierat i ľudí rádioaktívnymi látkami nazývame kontaminácia. Preniknutie týchto látok do živého organizmu a ich metabolické včlenenie do tkanív a orgánov sa nazýva inkorporácia, resp. vnútorná kontaminácia. V prípade odstraňovania rádionuklidov z povrchov ide o dekontamináciu – povrchovú dekontamináciu. Odstraňovanie rádionuklidov z organizmu sa nazýva dekorporácia, alebo vnútorná dekontaminácia.

Pretože sa jedná o odstraňovanie rádioaktívnych látok v praxi sa často používa pojem dezaktivácia. Účinok ra-látok na podložku a ich následné odstránenie závisí na: * zdroji kontaminácie, t. j. intenzite zamorenia, veľkosti častíc rádioaktívneho spádu, ich rozpustnosti vo vode a pod. * kontaminovanom objekte – jeho materiálových vlastnostiach, či sa jedná o živú, resp. neživú hmotu. *použitých dekontaminančných prostriedkoch.

Ak ide o neživý povrch, pre efekt dezaktivácie významnú úlohu zohráva to, či je hladký, ktorý sa ľahko oplachuje, alebo drsný, na ktorom sa rádioaktívne častice pevne viažu a ťažko sa zmývajú. U povrchov živého organizmu pre dezaktiváciu významnú úlohu zohráva či ide o: * holú kožu * srsť * perie

3 spôsoby kontaminácie povrchu živého organizmu: * kontaminant je voľne na povrchu tela ľahkou adhéziou a ich vzájomná väzba je minimálna (srsť, perie), * kontaminant je viazaný s povrchom pevnejšou väzbou na úrovni molekúl (koža), * kontaminant je chemicky pevne viazaný na povrch s kombináciou jeho difúzie do hlbších vrstiev – tzv. transfolikulárny prienik. Tento spôsob kontaminácie sa vyskytuje predovšetkým u zvierat s holou kožou (svine) a zvlášť v prípadoch, keď sa s dekontamináciou začne neskoro.

Povrchovú dekontamináciu vykonávame: * suchým spôsobom * mokrým spôsobom METÓDY DEKONTAMINÁCIE. 1. fyzikálno – mechanické ( kartáče, hrebene, snopce slamy alebo sena, vysávače, prúd tečúcej vody, tlakový vyvíjač teplej vody, zoškrabanie povrchu u neživých materiálov, odstránenie vrstvy kontaminovanej pôdy).

2. chemické (chemické činidlá, ktoré kontaminant buď zriedia, alebo s ním vytvoria rozpustný komplex, ktorý následne môže byť odstránený), 3. fyzikálno – chemické najčastejšie používaná kombinácia dvoch predchádzajúcich.

Prehľad dekontaminančných prostriedkov kyseliny 3 % roztok kys. citrónovej alebo bóritej (vhodný aj na ošetrenie slizníc) hydroxidy 5 % roztok hydrosiričitánu sodného (Na. HSO 3) , 5 % roztok chlórnanu sodného (Na. Cl. O) oxidačné činidlá 3, 6 % peroxid vodíka (vhodný tiež na sliznice) Asi 6, 5 % roztok manganistánu dráselného (KMn. O 4) v 1 % kyseline sírovej (H 2 SO 4) komplexotvorné látky Triplex III (Komplexon III)-dvojsodná soľ kyseliny etyléndiamíntetraoctovej, EDTA (Kys. Etyléndiamíntetraoctová), BAL (dimerkaptopropanol), DTPA (kys. dietylentriamínopentaoctová) – používané ako 1 % roztok. saponáty 1 % roztok JAR extra mydlá Mazľavé mydlo 5 -10 % v teplej vode

Roztoky, kyselín, hydroxidov a zvlášť oxidačných činidiel, používame len na lokálnu dekontamináciu. Je to z toho dôvodu, že okrem odstraňovania rádioaktívnych látok z povrchu dochádza aj k výraznému jeho poškodzovaniu (odlupovaniu kože, resp. pokožky). Za najvyšší stupeň zamorenia rádioaktívnymi látkami povrchu tela jatočných zvierat sa považuje dávka vyššia ako 0, 3 m. Gy/h, resp. 2. 105 beta rádioaktívnych rozpadov na 1 cm 2 za minútu podľa toho, aký prístroj pre dozimetrickú kontrolu je použitý.

ZÁSADY PRI POVRCHOVEJ KONTAMINÁCII HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT: * ak je stupeň zamorenia viac ako 0, 3 m. Gy/h, resp. pri beta rádioaktívnom rozpade 2. 105 na cm 2 za minútu, musíme vykonať úplnú špeciálnu očistu (UŠO). * ak po vykonaní UŠO sú uvedené hodnoty opäť vyššie, zvieratá ustajňujeme oddelene a sledujeme pokles dávkovej intenzity na stanovenú normu. * pri dozimetrii do uvedených hodnôt, jatočné zvieratá môžeme poraziť, ale musíme vykonať dozimetrickú kontrolu vyťaženého mäsa a orgánov.

Doteraz najúčinnejším dekontaminančným prostriedkom je 1 % roztok JAR extra a 1 % roztok sodnej soli EDTA v pomere 1 : 1.

1 % JAR extra v 1 % roztoku Na 2 EDTA (1: 1), 35 – 40 0 C Druh zvierat HD svine ovce pes Množstvo Oplachová Doba dekont. voda v l pôsobenia rozt. v l roztoku v min. 8 30 10 8 5 2 15 20 10 6 5 5

Postup povrchovej dekontaminácie prebieha nasledovne: 1. opláchnutie vlažnou vodou. 2. vlastná aplikácia dekontaminačného roztoku (napr. striekačkou, čím sa ušetrí roztok a aplikuje sa rovnomerne). Následný úkon – vtieranie do srsti – je potrebné vykonať ručne (kartače, , snopce slamy či sena, prietokové kartáče) 3. Opláchnutie dekontaminačného roztoku vlažnou vodou. 4. Ošetrenie prirodzených telesných otvorov – oči, uši, nos - a končatín. Je nevyhnutné chrániť predovšetkým spojivku, vonkajší zvukovod a nosnú sliznicu. Pokiaľ sa jedná o končatiny, je potrebné očistiť kopytá a paznechty, aby nimi nebola prenášaná rádioaktivita do priestorov s už dekontaminovanými zvieratami.

Priestor a práce pri vlastnej dekontaminácii je možné organizovať dvojakým spôsobom: * vytvorením dezaktivačnej linky, v ktorej je zviera presúvané od jedného úkonu k druhému (podľa vyššie uvedeného poradia) * vytvorením stabilných miest s uviazaním, na ktorých je jednotlivé zviera fixované a obsluhujúci personál zaisťuje jednotlivé fázy dekontaminácie prechádzaním od jedného k druhému zvieraťu.

Pri manipulácii s mladým dobytkom je vhodné použiť rúšku na zakrytie očí (napr. dvojité vrece). Všetky fázy dekontaminácie by mali byť vykonávané v poradí: hlava – krk – horné partie tela – vnútorné plochy končatín – končatiny. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať slabinám pri chvoste a u koní aj hrive. Okrem pozorností pri dekontaminácii zvierat v žiadnom prípade nesmieme zabúdať na ochranu zdravia obsluhujúceho personálu pred účinkami rádioaktívneho žiarenia.

Dezaktivácia krmív

Prípustné normy zamorenia krmiva. Druh krmiva Doba kon- zumácie do 30 dní MBq/kg 100 dní MBq/kg 1 roka MBq/kg 30 100 365 10, 98 2, 22 1, 098 3, 69 0, 74 0, 37 0, 74 0, 15 0, 074 Seno, kŕmna slama 30 100 365 1, 48 0, 37 0, 22 0, 49 0, 12 0, 074 0, 096 0, 022 0, 015 Tráva, siláž, kŕmne okopaniny 30 100 365 0, 37 0, 11 0, 037 0, 12 0, 037 0, 11 0, 22 0, 007 0, 002 Jadrové krmivá, Šroty, kŕmne zmesi, kŕmna múka Vek štiepnej zmesi (dni)

Dezaktivácia krmív sa musí vykonávať nad uvedenú prípustnú hodnotu. Uskutočňuje sa v závislosti od druhu krmiva, jeho ochrane, obalov a stupni zamorenia. * odstránenie povrchovej vrstvy krmiva * odstránenie povrchovej vrstvy obalov * výmena zamoreného obalu za čistý, nekontaminovaný * premývanie krmiva nekontaminovanou vodou

Dekontaminácia vody. V núdzových podmienkach na jej dekontamináciu môžeme použiť jednoduchý filter. V podstate sa jedná o drevenú konštrukciu, ktrorej vnútorné steny sú oblepené nepriepustnou fóliou a dno je tvorené naprieč poukladanými látkami, na ktoré je usadený drvený a fóliou utesnený nadstavec. Vlastný filter sa skladá z nasledujúcich vrstiev: • na roštu je najskôr daná 10 cm vrstva slamy • 80 - 90 cm vrstva riečneho piesku • rovnaká vrstva drobného štrku • V poľných podmienkach je možné použiť aj rašelinu, prípadne hlinu v zmesi s pieskom v pomere 1: 2

V súčasnosti existujú metódy, ktoré dokážu vodu dezaktivovať na 70 – 99 %. * chemické – precipitácia, koagulácia a následná filtrácia * fyzikálno – chemické – adsorbcia, iónové meniče, elektrodialýza * fyzikálne – odparovanie, destilácia, ultrafiltrácia

Dekontaminácia mäsa a orgánov. Ako poživateľné sa považujú, ak hodnota rádioaktivity je do 0, 04 m. Gy/h. Ak je hodnota vyššia – vykonávame špeciálne opracovanie, resp. chladíme alebo zmrazujeme a sledujeme pokles rádioaktivity. Ak sú zvieratá zasiahnuté len energiou žiarenia, mäso a prípadne aj orgán môžeme zúžitkovať, ak boli porazené 2 – 8 dní po expozícii a nevykazovali klinické príznaky (napr. výrazne zvýšená teplota, porušenie bariérovej funkcie črevnej steny).

Zásady pri posudzovaní mäsa a orgánov z porazených zvierat pre chorobu z ožiarenia. * vylučujú sa celé zvieratá zamorené rádioaktívnymi látkami nad prípustnú normu * z porazených zvierat je potrebné odoberať vzorky na laboratórne vyšetrenie s výnimkou tých, ktoré boli ožiarené nízkymi dávkami a nevykazujú typický postiradiačný syndróm * mäso (orgány) zo zvierat porazených aj niekoľko dní pred rozvojom hemoragického syndrómu horšie zreje

Za nepožívateľné veterinárny lekár hodnotí: * celé zvieratá zamorené nad prípustnú normu * cele telo zvierat, ak pri laboratórnom vyšetrení boli zistené v mäse (orgánoch) patogénne, podmienčne patogénne alebo toxigénne zárodky, prípadne väčší počet saprofytyckých zárodkov, *celé telá zvierat pri výrazných odchýlkach vlastností, zloženia alebo trvanlivosti mäsa, ktoré sú stanoviteľné organolepticky, * orgány zvierat, u ktorých v svalovom tkanive boli zistené saprofytické zárodky, * všetky časti tela zvieraťa s príznakmi hemoragickej diatézy, * štítnu žľazu a všetky vnútorné orgány a miazgové uzliny pri dôvodnom podozrení vnútornej kontaminácie rádionuklidmi.

Možné dekontaminačné využitie bežných technologických postupov.

Mäso: * suché solenie - mäso so soliacou zmesou / 10 % hmotnosti mäsa, minimálne 6 dní, každodenný odber šťavy na dozimetrickú kontrolu, teplota 4 -18 0 C. * nakladanie - lak 5 -20 0 Bé (Baumého stupeň), hmotnosť mäsa k hmotnosti laku 1: 1 -10, každodenný odber šťavy, teplota 5 – 60 0 C. * opakované nakladanie – rovnaké podmienky ako pri nakladaní, opakovanie 3 x 2 dni.

• varenie – hmotnostný pomer mäsa k vode 1: 1 -10, pri konštantnom súčte hmotnosti vody a mäsa, doba varenia 120 min. , teplota 70 – 99 0 C. * opakované varenie – rovnaké podmienky ako v predchádzajúcom, opakovanie 3 x 40 min. * dusenie – hmotnostný pomer mäso: stužený tuk: voda 12: 3: 18. Na začiatku je smaženie na tuku pri teplote 150 0 C, potom nasleduje podliatie vodou. Doba dusenia je 120 min. * pečenie – 120 min. , teplota 150 – 180 0 C. * hlboké zmrazenie – pravidelná dozimetrická kontrola

Mlieko: * sušenie * odstreďovanie Zelenina: * sušenie * zmrazovanie Huby: * varenie * nakladanie

Všeobecnou vlastnosťou väčšiny rádioaktívnych látok je ich schopnosť viazať sa na vodnú fázu.

Praktické aspekty veterinárnej riadiačnohygienickej kontroly životného prostredia a produktov živočíšnej výroby. • • a) b) Je poverená kontrolou radiačnej kontaminácie objektov v prostredí (krmivo, voda, siláže a pod. ) a produktov živočíšnej výroby (mlieko, mäso, vajcia a pod. ) je poverená vykonaním rádiometrickej a rádiochemickej expertízy, t. j: kontrolou úrovne rádioaktivity prírodných a umelých rádionuklidov v životnom prostredí, stanovením úrovne rádioaktivity v jednotlivých regiónoch a objasnením jej vplyvu na biologické objekty a biocenózu,

c) Predchádzať a zabrániť prechodu zvýšených dávok rádioaktívnych látok z prostredia (krmivom, vodou) do organizmu zvierat, d) predchádzať a zamedziť používaniu surovín živočíšneho pôvodu, ktoré obsahujú vyššie koncentrácie rádionuklidov pre potravinárske účely.