Zodpovednos za kodu a dedenie Zodpovednos za kodu

Zodpovednosť za škodu a dedenie

Zodpovednosť za škodu § 415 OZ – všeobecná prevencia Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. “ Špeciálna prevencia (§ 417): (1) Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. (2) Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody“ V niektorých prípadoch prichádzajú do úvahy okolnosti vylučujúce protiprávnosť. Ide o prípady konania v krajnej núdzi a v nutnej obrane (§ 418

(1) Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. (2) Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku. (nemôže ísť o domnelý útok, útok nesmie byť ukončený) Aby bolo možné určité konanie kvalifikovať ako konanie v krajnej núdzi (odsek 1) musia byť splnené podmienky: - škoda musí priamo hroziť - hroziace nebezpečenstvo musí vyvolať iná osoba ako tá, ktorá ho odvracia, - nemožnosť odvrátiť škodu iným spôsobom, - spôsobený následok musí byť menej závažný ako ten, ktorý hrozil,

Všeobecná zodpovednosť(§ 420) „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil“ Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú teda: - porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), - existencia škody, - príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, - zavinenie. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Zákon rozlišuje medzi škodou na veciach (§ 442 OZ), t. j. vecnou škodou, a škodou na zdraví (§ 444 OZ). Pri vecnej škode rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Zavinenie Ide o psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a ku škode. Môže byť buď úmyselné alebo nedbanlivostné, úmysel môže byť priamy alebo nepriamy, nedbanlivosť vedomá alebo nevedomá.

Osobitné prípady zodpovednosti Napr. § 422 Škoda spôsobená maloletými a osobami postihnutými duš. poruchou. Zodpovednosť toho, kto nad maloletými alebo osobami postihnutými duševnou poruchou zanedbal náležitý dohľad, je zodpovednosťou založenou na princípe predpokladaného zavinenia. Zodpovednosti sa môže zbaviť iba vtedy, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal. Ak sa mu to nepodarí preukázať, zodpovedá spoločne a nerozdielne s maloletým alebo s osobou postihnutou len v rozsahu jej zodpovednosti. § 433 Prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu na veciach, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj inak. Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku škode došlo aj inak. Zodpovednosti podľa odsekov 1 a 2 sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou.

Zodpovednosť podľa týchto ustanovení je prísne objektívna, bez ohľadu na zavinenie. Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa takto zodpovedá len do výšky ustanovenej vykonávacím predpisom (10. 000, -Sk). Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v prevádzke pracujú, uhradzuje sa bez obmedzenia. Právo na náhradu škody na vnesených a odložených veciach sa musí uplatniť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel. Spôsob a rozsah náhrady škody § 442 „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)“ Škoda sa zásadne uhrádza v peniazoch, ak poškodený o to požiada aj do pôv. stavu. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného (bolestné) a sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením.

DEDENIE Dedenie je všeobecný prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej smrti (mortis causa) na iné subjekty okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak. Predmetom dedenia je majetok poručiteľa, ktorý sa označuje ako dedičstvo alebo pozostalosť. Predpoklady dedenia: a) smrť fyzickej osoby, b) existencia dedičstva, c) dedičský titul (zákon alebo závet) d) spôsobilý dedičská spôsobilosť – teda spôsobilý dedič. Dedičom rozumieme osobu, ktorá je povolaná dediť na základe závetu alebo priamo zo zákona. Dedičom zo zákona je fyzická osoba, ktorá je v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi. Dedičom zo závetu je osoba, ktorú za dediča označí poručiteľ.

Nespôsobilosť dediť V zmysle ustanovenia § 469 Občianskeho zákonníka nespôsobilým dediť je ten, kto sa dopustil: 1. spáchania úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom. K spáchaniu tohto trestného činu musí dôjsť skôr, ako dôjde k dedeniu, ktoré nastáva okamihom smrti, 2. zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičská nespôsobilosť nastáva priamo zo zákona. Dedičská nespôsobilosť trvá až do okamihu, kým poručiteľ dedičovi neodpustí. Vydedenie Potomkovia poručiteľa tvoria osobitnú kategóriu zákonných dedičov, tzv. neopomenuteľní dedičia. Ich postavenie je také, že poručiteľ ich nemôže vylúčiť z dedenia tak, že v závete ustanoví iné osoby ako dedičov a ich opomenie. Ak by tak urobil a opomenul priznať v závete maloletým potomkom aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, bol by závet v tejto časti neplatný

Poručiteľ však môže z dôvodov uvedených v zákone svojho potomka vydediť a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. Odmietnutie dedičstva Dedič môže odmietnuť dedičstvo v 1 -mesačnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď bol dedič o tomto práve odmietnuť dedičstvo notárom upovedomený. Dedič, ktorý vyhlási, že dedičstvo odmieta, nemôže toto svoje vyhlásenie odvolať

Dedenie zo zákona Prichádza do úvahy ak poručiteľ nezanechal závet alebo zanechal neplatný závet, vynechal neopomenuteľných dedičov, dedič zo závetu dedičstvo odmietol alebo bol vydedený. Existujú 4 skupiny dedičov zo zákona, platí tu princíp subsidiarity, tz. ak niet dedičov v I. skupine, nastupuje druhá atď. I. skupina – deti a manžel poručiteľa - každý z týchto dedičov dedí rovným dielom II. skupina dedičov nastupuje vtedy, ak niet detí. ; patria sem: manžel, rodičia a spolužijúce osoby - dedičia druhej skupiny dedia rovným dielom, avšak pozostalý manžel dedí najmenej polovicu dedičstva. III. skupina dedičov sú súrodenci poručiteľa a spolužijúce osoby (§ 115 OZ) nastupuje, ak niet dedičov v I. ani II. skupine (teda niet detí ani manžela/manželky), dedia rovným dielom, ak niet súrodencov dedia ich deti – synovci a netere poručiteľa.

Dedenie zo závetu (testamentárne dedenie) Závet je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ prejavuje svoju vôľu rozhodovať o svojom majetku po smrti. Prejav vôle musí byť výslovný a musí byť z neho zrejmé, čo chcel ním poručiteľ vyjadriť a navyše musí spĺňať formu požadovanú zákonom. Závet musí urobiť poručiteľ osobne, zastúpenie je vylúčené, musí byť vyhotovený v písomnej forme, musí byť opatrený podpisom závetcu, prípadne podpisom svedkov, veľmi podstatnou náležitosťou závetu je uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol podpísaný. 1. holografný – ide o vlastnoručný závet, napísaný vl. rukou. Nevyžaduje prítomnosť svedkov, vlastnoručný podpis nemusí byť úradne overený. 2. alografný – ide o závet nenapísaný vlastnou rukou. Závetca musí takýto závet vlastnoručne podpísať, potrebný dvaja svedkovia. 3. osobitná forma – takáto forma sa vyžaduje pre závety: • tých, ktorí nemôžu čítať a písať, • maloletých, ktorí dovŕšili 15. rok veku, • nevidomých osôb, • nepočujúcich osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať. - pred troma súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a svedkami podpísaná.