Zkladn kola s materskou kolou ubocha Nae krsne

Základná škola s materskou školou Ľubochňa Naše krásne Slovensko Básne žiakov 8. A triedy Školský rok 2012/ 2013

Tatranské čary Tatry, to sú naše hory, každý Slovák ich aspoň raz presnorí. Modré očká v hlbinách svojich ukrývajú, ako v zrkadle sa v nich odrážajú. Na Slovensku domov majú, na turistov sa usmievajú. Vlastnia štíty, ba aj krivé No to im na úsmeve neuberie Hovorí si Gerlachovský štít, som najvyšší to si píš! Kto ma zdolá musí byť lezec, dokáže to iba riadny horolezec. Dominika Božeková, 8. A trieda

SLOVENSKO No vody má ono dosť, rieky, riavy, bystriny sa hmýria rybami, hojné nebeské vtáctvo lieta nad našimi hlavami. Leží v strede Európy, učupené medzi veľkými krajinami. Nemá more, oceán iba hory, lesy z každých strán. Prechádzkou po krajine máme čo obdivovať vysoké hory, bralá, jazerá a oká. Starobylé pamiatky, hrady a zámky. Či už sever alebo juh, má nám toho ešte veľa ponúknuť. Roman Koma, 8. A trieda

Slovensko Ak sa poobzerám okolo seba, uvidím kúsok krásneho neba. Strom, kvet, lúka, hora, všetko je to krásna príroda. Slovensko- malá bodka na mape, moje, tvoje, naše. Len tu ja rásť chcem, Slovensko je krásna zem. Agáta Hadová, 8. A trieda

Šíp Šíp- ten vrch nádherný, ten, čo sa pýši nad nami. Ten skrýva veľa chodníčkov, ktoré objavuje veľa turistov. Na jeho vrchole kraľuje kríž, ktorý už z diaľky uvidíš. Pod Šípom sú učupené chalúpky, z ktorých cítiť dávne diaľky.

Legenda o hrade Nad Váhom sa týči pekný hrad, pozerá sa na les veľmi rád. Na južnej strane priekopa drieme, my to dodnes veľmi dobre vieme. Nad ňou vylihuje padací most, ktorý nevpustí dnu ani chamtivosť Eva Gregorová, 8. A trieda Panovníkov veľa vlastnil, stále iba o nich básnil. Napríklad poľský šľachtic Sudivoj, ktorý sa cítil každú noc nesvoj. Alebo najlepšia bola Benigma, ktorá spravila pre hrad maxima. Za jej pôsobenia sa najviac budovalo, nepriateľov to k útoku vzbudzovalo. Našťastie sa nikomu nič vážne nestalo, aj napriek tomu, že sa dosť strieľalo. Viete o ktorom hrade stále rozprávam? Strečno- Nový hrad o ňom vyprávam. Matúš Čák, ten ho založil, pochvalu by si zaslúžil. .

Krásna Ľubochňa Ľubochnianka, riečka jemná, číra je sťa kryštál, je pôvabná a aj skromná, rád bys pri nej obstál. Veľký otec Grúň objíma Ľubochňu, preňho chytro tma prichádza na ňu. Ó Grúň, neber nám ešte ten jasný deň, veď je pre nás sťa životný prameň. Elena Semanová, 8. A Jagavé lúče slnca hladia park v Ľubochni. Listy sťa motýle zlietajú zo stromov. Zvieratká ukrývajú sa v lone prírody. Ach, tá malebná Ľubochňa, ó ten môj domov.

Kraľovany- to je malá dedinka, ktorá medzi dvoma kopcami spinká. Je tu všetko čo k životu potrebujeme, príroda pekná, preto si ju pestujeme Eva Gregorová, 8. A Veľa miest na obdiv tu panuje. Diel- kopček náš sa vždy raduje, pretože mnohým zvieratkám domček daruje, a každý mu za to len ďakuje. Srnky, jelene a divá zver si to zaslúžia, preto mu s veľkou radosťou slúžia. Alebo Váh rieka divoká, ktorá sa s Oravou prituľká. Kačičky tam domov nachádzajú, veselo si potom štebotajú. A ešte Kopa- hora mohutná, ktorá sa nám zdá byť bezcitná. Slnku tu nedovolí prísť, musíme za ním ísť. Nohy sa nám unavia, no radosti nás nezbavia.

Kamenný pán Nad malou dedinkou sa pýši drží nad ňou ochrannú ruku, od ostatných vrchov sa veľmi líši so zvieratkami tvorí rodinu. Skaliská mu pôvab dodávajú, stromy úlohy módneho návrhára plnia, malé chatrčky celý les zútulňujú a všetci ho ako inak, iba menom Šíp volať musia Dominika Božeková, 8. A

Môj kraj Ten môj rodný kraj, to je pre mňa raj. Ľubochnianska dolina dlhá, nejeden huňatý maco po nej behá. Riečka Ľubochnianka ňou preteká, vlnka za vlnkou v nej žblnká. Ľubochňu veľmi milujem, a rada jej čaro pozorujem. Zvieratká sa pasú na lúke, nažívajú spolu ruka v ruke. Z tejto prírody som očarená, a moja duša naplnená. Ľubochňa je moja láska, keď ju vidím , ubudne mi z čela vráska. Diana Davidíková, 8. A trieda

V údolí dedinka Údolím sa rieka valí, Váhom ju ľudia nazvali. Nad Váhom sú strmé bralá, Vyčnievajú ostré skaly. Nad skalami hora vyniká, pod ňou leží dedinku malinká. V náručí ostrej hory je Švošov, malá dedinka. Slovensko naše krásne je, každému sa tu dobre žije. Prírodu tu krásnu máme, radi do nej chodievame. Tatry sa tu strmé týčia, Česi do nich radi fičia. Celým krajom sa Váh tiahne, v Komárne do Dunaja zahne. O Slovensku veľa viem, ale ťažko veršujem. Natália Babušiaková, 8. A

Švošov Mám rád svoju rodnú dedinu, ľudia spokojný tam žijú. Studený Váh tadiaľto preteká, kačka okolo neho prelieta. Poznám v nej každý dom, aj človeka, ktorý žije v ňom. Dedinu kostol skrášľuje, pekná hora ju maľuje. Marek Sleziak, 8. A trieda

Slovensko, tá moja rodná vlasť, tu som sa naučila rásť. Tatry ako hôrni chlapci ma chránili, pomocnú ruku mi podávali. Do štítov silno udierajú hromy, ale oni nevzdávajú sa v boji. Večne budú za nás bojovať, a nadovšetko nás milovať. Kamzíky tam skáču veselo, z brala na bralo. Hladina Štrbského plesa sa zaligoce, a vlnka za vlnkou žblnkoce. Tisíce hrdinov sa tu narodilo, s láskou na teba spomínalo. Na teba sme my taký hrdí, dobrých ľudí sa tu veľa rodí. Diana Davidíková, 8. A trieda

Uprostred hôr a kopcov leží môj krásny domov. V údolí na zelenom koberci lúk, stoja naše domy, diela otcových rúk. Domovina nie je len obyčajné slovo, vyslovujeme ho s láskou. Je to kus našej duše, v hrudi bijúce srdce. Žijeme v krásnej prírode v vtáctvom a zverou chceme byť v súlade, vážiť si svoj domov, krajinu nech sa nám tie miesta neminú. Roman Koma, 8. A trieda

Moja vlasť To Slovensko, ten náš krásny kraj, je pre človeka nebeský raj. Kultúru, minulosť i našu reč, nezničí ani nepriateľov meč. Naša sláva bude večná, je to ale zbraň dvojsečná. Nepodriadime sa nikdy, kto povie ináč, vraví len mýty. Vrcholom mohutným je Tatra, ale aj naša pekná Fatra je krásna ako jarný kvet, stadiaľ vidieť celý svet. Dedinka malebná medzi horami, tíško si leží obklopená stromami. Moja krásna dedinka menom Hubová, jej zvučné meno znie jak uspávanka nová. Domčeky ľúbezné sťa farby dúhy, rieka im šepoce svoje sny, túžby. Deti si púšťajú farebné šarkany, pečené gaštany hrejú ich na dlani. Tomáš Moravčík 8. A trieda