zhrnutie pre 9 ronk Sloves Sloves ohybn plnovznamov

zhrnutie pre 9. ročník Slovesá

Slovesá �ohybný, plnovýznamový slovný druh ohýbanie slovies = časovanie �majú vetnočlenskú platnosť – vo vete sú vetným členom �otázka: čo robí, čo sa s ním deje?

Delenie slovies �podľa vecného významu: plnovýznamové - neplnovýznamové �podľa zvratnosti: zvratné - nezvratné �podľa zloženia: jednoduché – zložené slovesné tvary �podľa určitosti: určité – neurčité slovesné tvary

Slovesá podľa vecného významu �PLNOVÝZNAMOVÉ pomenúvajú samostatné, osobité deje, činnosti alebo stavy a) činnostné – vyjadrujú dej ako činnosť, ktorú vykonávajú osoby, zvieratá al. veci napr. vyhlásil, maľuje, prichádzali. . . b) stavové – vyjadrujú stav/zmenu stavu, v ktorom sa nachádzajú osoby, zvieratá, veci napr. uschli, zožltla, vädli, šedivie, mladne. . .

Slovesá podľa vecného významu � NEPLNOVÝZNAMOVÉ (POMOCNÉ) nepomenúvajú samostatné, osobité deje, činnosti alebo stavy spájajú sa s neurčitkom plnovýznamového slovesa: fázové: začať, začínať, skončiť, prestať, ostať. . . napr. začal písať, zostáva stáť, prestal sa učiť limitné: ísť, mať napr. išlo ma rozhodiť, ide nakupovať, mal ho čert uchytiť, má upratať izbu modálne: musieť, chcieť, smieť, môcť napr. nechcem ísť, musím ísť, môžem napísať spájajú sa s inými slovami (s podst. m, príd. m, zámenom, číslovkou, príslovkou): sponové: byť, stať sa napr. je prvý, bol žiakom, stane sa študentom. . .

Slovesá podľa vecného významu BYŤ , MAŤPLNOVÝZNAMOVÉ � BYŤ - dá sa nahradiť � MAŤ = vlastniť, držať, nosiť Mal novú knihu o prírode. Má knihu v rukách. MAŤ = byť v príbuzenskom pomere Máme novú sestričku! plnovýznamovým slovesom – napr. existovať, nachádzať sa: Knihy sú na poličke. (= nachádzajú sa) Zelené pleso je v Tatrách. (= nachádza sa) BYŤ, MAŤ NEPLNOVÝZNAMOVÉ � BYŤ - nedá sa nahradiť plnovýznamovým slovesom – je časťou slovesno-menného prísudku: Mama je kuchárka. (s podst. m. ) Deň je krásny. (s príd. m. ) Topánky sú moje. (so zámenom) Naši boli prví. ( s číslovkou) Je dusno. (s príslovkou) � MAŤ (povinnosť, nevyhnutnosť) Mám písať sloh. Má sa veľa učiť.

Slovesá podľa zvratnosti � ZVRATNÉ SLOVESÁ slovesá, ktorých súčasťou je zložka sa alebo si napr. dariť sa, mračiť sa, predstaviť si � NEZVRATNÉ SLOVESÁ napr. vzlietnuť, večerať, žiarliť ü vždy zvratné slovesá – sa/si nemôžeme vynechať: napr. stať sa, smiať sa, brieždiť sa, všimnúť si. . . ü niektoré slovesá môžu mať zvratnú aj nezvratnú podobu – mení sa význam slovesa: napr. : kúpiť – kúpiť si, chytiť - chytiť sa/chytiť si, vážiť – vážiť si, volať – volať sa, učiť – učiť sa. . .

Slovesá podľa zloženia � JEDNODUCHÝ SLOVESNÝ TVAR = jedno slovo: napíše, existujú, chyť! !!! + zvratné slovesá!!! zdá sa, smejú sa �ZLOŽENÝ SLOVESNÝ TVAR = dve a viac slov: budem písať, stavil by som sa, rozmýšľal som !!! + aj tvary 3. osoby minulého času: písal, písali, čítali (v sg. aj v pl. )

Slovesá podľa určitosti URČITÉ SLOVESNÉ TVARY � tvary slovies, ktoré vyjadrujú kategórie osoby, čísla, času a spôsobu � sú to tvary oznamovacieho, rozkazovacieho a podmieňovacieho spôsobu prítomného, minulého i budúceho času napr. : čítam, čítal som, čítal by som, bol by som čítal, budem čítať, čítaj. . . NEURČITÉ SLOVESNÉ TVARY (ROZŠIRUJÚCE UČIVO – NEPOVINNÉ) tvary slovies, ktoré nevyjadrujú kategórie osoby, čísla, času a spôsobu Patrí sem: Ø neurčitok (-ť) – písať Ø prechodník (-úc/-uc, -iac/-ac) – píšuc, volajúc, mysliac, stojac Ø činné príčastie prítomné (-úci/uci, -iaci/-aci) – píšuci, volajúci, mysliaci, stojaci Ø činné príčastie minulé (-vší) – volavší Ø trpné príčastie (-tý, -ný, -ený) – vybraný, premyslený, bitý Ø slovesné podstatné meno (-ie) – písanie, myslenie, vyberanie �

Gramatické kategórie slovies � OSOBA – 1. os. (ja, my), 2. os. (ty, vy), 3. os. (on/ona/ono, oni/ony) � ČÍSLO – sg. (jednotné), pl. (množné) � ČAS – prítomný, minulý, budúci � SPÔSOB – oznamovací, rozkazovací, podmieňovací � VID – dokonavý, nedokonavý � ROD – činný, trpný (rozširujúce učivo – nepovinné)

Čas �prítomný – vyjadruje dej, ktorý sa práve odohráva napr. rastie, volá, spieva � minulý – vyjadruje dej, ktorý sa odohral/ odohrával v minulosti napr. rástol, volali, spievala �budúci – vyjadruje dej, ktorý sa odohrá v budúcnosti napr. bude rásť, vyrastie, budú volať, zavolajú, bude spievať, zaspieva

Slovesný spôsob �oznamovací spôsob oznamujeme ním, že dej prebieha, prebiehal a bude prebiehať používa sa v prítomnom, minulom i budúcom čase patria sem i slovesá z opytovacích viet napr. sedím, sedel som, budem sedieť

Slovesný spôsob �rozkazovací spôsob dávame ním rozkazy, príkazy, vyjadrujeme požiadavky, žiadosti používa sa iba v prítomnom čase!!! dá sa utvoriť iba v: 2. os. sg. – rob! 1. os. pl. – robme! 2. os. pl. – robte! vo vetách s rozkazovacím spôsobom sa väčšinou píše výkričník (ale nemusí – napr. v návodoch na činnosť)

Slovesný spôsob � podmieňovací spôsob vyjadrujeme ním podmienku, za ktorej sa dej koná alebo by sa mohol konať obsahuje časticu „by“ nemá budúci čas tvorenie: 1. podmieňovací spôsob prítomného času sloveso v minulom čase + častica by napr. plával by som, cestovali by sme 2. podmieňovací spôsob minulého času sloveso v minulom čase + častica by + sloveso byť v minulom čase napr. bol by som plával, boli by sme cestovali

Slovesný vid � dokonavý - dokonavé slovesá vyjadrujú jednorazové, uzavreté, hotové deje napr. chytí, kúpi � nedokonavý- nedokonavé slovesá vyjadrujú plynúce, prebiehajúce, nedokončené deje napr. chytá, skáče, nakupuje !!! Pomôcka: sloveso dať do neurčitku ak sa dá utvoriť zložený budúci čas (pomocou slovesa budem), sloveso je nedokonavé, ak sa nedá, sloveso je dokonavé napr. plávať – budem plávať =dá sa utvoriť = NV preplávať – budem preplávať =nedá sa utvoriť = DV