ZHRADN A LNE KVETY RUA Na krku pichavom

ZÁHRADNÉ A LÚČNE KVETY

RUŽA Na kríčku pichľavom býva, rosička s dažďom ju zmýva, vetrík ju hojdá a hladká, vôňa ju prezrádza sladká.

Záhradke je nový pán, volajú ho TULIPÁN. Na zelenej nôžke vládne, včielka sa doň rýchlo vkradne.

NARCIS Žlté hniezda plné kvetov ofukuje jarný vietor. Do každého kalíška nakukuje včelička.

Mám SNEŽIENKU maličkú, sklonenú má hlavičku. Chcem jej pozrieť do očí, vždy však hlávku otočí.

FIALÔČKA, kde rastieš? Pod kríčkami v tôni. A včielky ťa nájdu tiež? Nájdu, vďaka vôni.

Zasmiali sa SEDMOKRÁSKY, zazvonili vtáčkov hlásky. Zabzučali včielky v tráve: “Jar k nám prišla v plnej sláve!”

PÚPAVIENKA, žltý kvet, ako ty len krášliš svet! Deti z teba vence pletú, spievajú si: Jar už je tu!

VLČÍ MAK Pán v červenom klobúku pozerá sa na lúku, slniečku sa nepokloní, vetru áno, len tak zvoní.

PLESNIVEC Kožúšok a svetlé rožky vyrastajú z krátkej nôžky. Od jari do jesene zdobí horské hrebene.

V lese v tráve spinká biela KONVALINKA. Zvončeky má, nezazvonia, ale za to krásne vonia.

ZÁRUŽLIE V potoku si nohy močí, dvíha z vody žlté oči. Pod lesklými listami žabka na nás okáli.

NEZÁBUDKA Pekný kvietok v poli žije, ako nebo belasý je. Prídu deti popásť husi, modrý kvietok odtrhnú si.

SLNEČNICE Naučil sa v škole Jurko, že je iba jedno slnko. Čuduje sa Jurko malý, kde sa toľké slnká vzali.

ČAKANKA Vedľa cesty hlavu skláňa v modrej šatke milá dáma. Ticho hľadí do ďaleka, na koho tak asi čaká.

PODBEĽ Chodí slnko po priekope, vyháňa sneh, na zem klope a v jej hrudkách lúčmi tká malé žlté slniečka.