Zemetrasenie Peter Kadlic Zemetrasenie Zemetrasenia s jednm z

Zemetrasenie Peter Kadlic

Zemetrasenie Zemetrasenia sú jedným z najčastejších prejavov vnútorných geologických síl. Povrch našej planéty je každoročne viac ako miliónkrát otriasaný ich účinkom. Deň čo deň, každých 30 sekúnd zachveje sa nejaká, raz väčšia, inokedy celkom nepatrná časť zemského povrchu. Väčšina týchto otrasov je našťastie veľmi slabá, takže ich zaregistrujú len najcitlivejšie seizmické prístroje. Priemerne asi 3000 z nich sa prejaví na povrchu dosť výrazne a niekoľko 100 zemetrasení vyvolá aj väčšie či menšie trvalé zmeny zemského povrchu. Približne 20 zemetrasení spôsobujú vážne deformácie a ak je nimi postihnuté hustejšie osídlené územie, ich následky môžu byť katastrofické. Následky veľkých zemetrasení si každoročne (spriemerované za dlhšie obdobie) vyžadujú okolo 10 - 15 tisíc obetí. Napr. len Číne za posledných 30 storočí, odkedy sa tam vedú záznamy, zahynulo v dôsledku zemetrasení vyše 13 miliónov ľudí.

Zemetrasenie Takmer 95 % zemskej seizmickej energie uvoľnujúcej sa pri zemetraseniach je možné vysvetliť prostredníctvom tektoniky litosférických platní. Zvyšujúcich 5 % zemetrasení, najmä tých, ktoré sa vyskytujú ďaleko od najbližších okrajov litosférických platní, ostáva často geologicky nevysvetlených. Vyše 98 % zemetrasení má ohniská plytšie ako 15 km, 80 % je dokonca plytších ako 10 km, čo poukazuje prevažne na krehké deformácie vo vrchnej kôre. Všeobecne možno zemetrasenie charakterizovať ako vibrácie zeme vyvolané rýchlym uvoľnením nahromadenej energie. Zemetrasenie sa prejavuje ako náhly a postupne vyznievajúci pohyb, alebo skôr ako séria pohybov zemskej kôry v určitej oblasti, z ktorej sa šíri ako seizmický rozruch všetkými smermi, v závislosti na rade faktorov. Na rôznych miestach zemského povrchu sa potom prejavuje v rôznej dobe a s rôznou intenzitou.

Zemetrasenie Uvoľnená energia sa šíri zo zdroja- ohniska zemetrasenia tj. hypocentrum vlnovite všetkými smermi. Šírenie seizmických vĺn možno názorne prirovnať k šíreniu zvukových vĺn (vibrácii vzduchu) po údere zvonu. Podobne ako sa zvon chveje ešte dlho po údere, aj zem v okolí ohniska vibruje ešte mnoho hodín po zemetrasení.

Zemetrasenie a tektonika litosferických platní Jednou z najväčších príťažlivostí koncepcie tektoniky litosférických platní je jej schopnosť vysvetliť distribúciu zemetrasení na povrchu našej planéty a pohyb hornín spojených s týmito zemetraseniami. Základom tejto koncepcie je rozdelenie tenkej najvrchnejšej časti zemského telesa do niekoľkých obrovských litosférických platní. Sú to rigidné platne hornín, tisícky kilometrov široké a 70 až 125 (prípadne i viac) km hrubé, pohybujúce sa na povrchu zemského telesa. Platne na svojom vrchnom povrchu nesú aj kontinenty a oceánske dno, v súlade s touto koncepciou s týmito platňami sa pohybujú aj kontinenty a dno svetových oceánov. Platne sa nielen pohybujú, ale menia aj svoju veľkosť a tvar. Zemetrasenia sa vyskytujú prevažne na okrajoch a len ojedinele k nim dochádza aj vo vnútri platní. Z najcharakteristickejších znakov okrajov litosférických platní je práve prítomnosť zemetrasení. Podľa koncepcie tektoniky litosférických platní príčinou zemetrasení sú interakcie platní pozdĺž ich okrajov.

Zemetrasenie patrí k najničivejším katastrofickým dejom na Zemi. Pre človeka je zemetrasenie najmarkantnejším prejavom síl vychádzajúcich zo zemského vnútra. Prichádza náhle a nečakane, je obávanejším procesom ako sopečná činnosť a škody, ktoré pri ňom vznikajú, sú väčšie ako pri vulkanizme. Odhaduje sa, že v Číne zahynulo od 11. do 20. storočia pri katastrofálnych zemetraseniach viac ako 1, 5 mil. ľudí a že na celom svete si zemetrasenie vyžiadalo viac ako 13 mil. ľudských životov. Veľmi silných zemetrasení je ročne 18 – 20, stredne silných 6 – 7 tis. Počet zemetrasení, ktoré ľudia vôbec nepociťujú, je ročne okolo 800 tisíc. Napr. v Peru a Chile sú otrasy Zeme takmer každodenným javom, ročný priemer je asi 1 000 otrasov. –––––––––––––––––––Horný obrázok z 29 -ho decembra 2004 ukazuje zničené Lhoknga v Indonézii. Mesto sa nachádza v provincii Aceh, v severnom cípe Sumatry. Dolný obrázok ukazuje Lhoknga rok pred tsunami (10. január. 2004).

Zemetrasenie Výskumom zemetrasenia sa zaoberá seizmológia. Údaje zo svetovej siete seizmických staníc sa spracúvajú v medzinárodných seizmologických centrách, ktoré periodicky vydávajú katalógy zemetrasenia, celosvetové alebo regionálne mapy epicentier zemetrasenia. Na základe štatistického spracovania údajov sa vyhotovujú mapy epicentier pre rôzne oblasti, mapy. Analýza seizmických geologických, geodetických a geofyzikálnych údajov umožňuje určiť oblasti, kde možno v budúcnosti očakávať oživenie seizmickej aktivity a vyhotoviť mapy maximálne očakávaných intenzít zemetrasenia.

Zemetrasenie Rok 1290 1556 1737 1908 1920 1923 1976 Oblasť Čína India (Kalkata) Taliansko (Messina) Čína ( Kan- su, Šan- si ) Japonsko ( Tokio, Jokohama) Čína Počet obetí 100 000 830 000 300 000 83 000 – 120 000 100 000 – 180 000 99 000 – 143 000 650 000

Zemetrasenie – Mercalliho stupnica 1. stupeň: sotva badateľné vibrácie, o ich existencii vedia len seizmológovia 2. stupeň: taktiež slabučké vibrácie, ale o ich existencii vedia len citlivejšie živočíchy, napr. myši 3. stupeň: voľne zavesené predmety (napr. visiaca lampa ) a predmety na poličkách sa pohybujú, hrkocú a kývu. 4. stupeň: predmety na poličkách padajú, hrkoce každý voľne položený predmet 5. stupeň: tenšie sklo praská, už aj ťažšie predmety menia svoju polohu, ľudia už otrasy pociťujú silnejšie 6. stupeň: okenné tabule praskajú, steny sa ľahko narúšajú, medzi ľuďmi nastáva panika 7. stupeň: teraz steny už praskajú veľmi a sú znehodnotené, padajú komíny, na uliciach nastáva absolútny chaos. 8. stupeň: doprava je zastavená, stromy sú vyvrátené, aj stabilné a odolné stavby sú poškodené a zrútené 9. -10. stupeň: všetky budovy sú zrútené, stĺpy elektrického vedenia sú zničené, ľudia sú väčšinou pod troskami panelákov 11. -12. stupeň: nastáva absolútne zničenie, vodné toky vnikajú a zanikajú, Zem sa rozostupuje a praská

Podmorské zemetrasenia Keď sa zemetrasenie odohráva v mori, môžu sa vytvoriť obrovské vlny nazývané tsunami. Na otvorenom mori sú tieto vlny ťažko zistiteľné. Ženú sa po mori rýchlosťou až 790 km za hodinu. Ale ako sa blíži k pobrežiu, spomaľujú sa, zatiaľ čo ich veľkosť vzrastá. Keď sa tsunami blíži k brehu, more najskôr ustúpi a potom sa priženie množstvo obrovských vĺn. Keď sa tsunami koncentruje do malých úžin, môže sa zdvihnúť až 20 metrov nad zem a zmetie všetko čo je v ceste. Pri zemetrasení v roku 1755 zasiahla portugalský Lisabon 17 metrov vysoká vlna tsunami. Ďalšie otrasy so sebou priniesli zosuvy pôdy a požiare. Pásma zemetrasení Ešte skôr ako vedci poznali príčina zemetrasení, začali mapovať miesta, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytnú. Zemetrasenie sa môže odohrávať všade tam, kde sa horniny pohybujú pozdĺž zlomov, ale väčšina silných zemetrasení sa vyskytuje v konkrétnych pásmach. Zemetrasenia sú obzvlášť časté v sopečných pásmach, ako napríklad v „ohnivom prstenci“ v Tichom oceáne. So zdokonalením metód zisťovania a určovania presnej polohy zemetrasenia je stále presnejšie i zakresľovanie máp zemetrasení. Seizmológia sa dočkala uznania v 60. rokoch, keď jej výskum viedol ku spracovaniu dohody o zákaze nukleárnych skúšok. Vedci boli požiadaní aby preskúmali či sa dajú malé podzemné explózie zistiť. Postavili monitorovacie stanice a začali pozorovať všetky vibrácie, ktoré ich prístroje mohli zaznamenať.

Ďakujem za pozornosť