zabezpeuje vivu obyvatestva dodva suroviny pre priemysel krmoviny

• - zabezpečuje : - výživu obyvateľstva - dodáva suroviny pre priemysel - krmoviny pre hospodár. zvieratá

História • na začiatku 20. storočia - 3/5 obyvateľstva (60%) sa živili poľnohospodárskou výrobou, - horské oblasti nezabezpečovali obživu obyvateľstva - vysťahovalectvo, • r. 1919 - zákon o pozemkovej reforme – zabratie pôdy nad 50 ha • r. 1949 - plán združstevňovania poľnohospodárskej výroby, odovzdávanie pôdy, techniky a zvierat družstvám a štátnym majetkom, • 70. roky 20 stor. - zlučovanie družstiev do aglomerovaných družstiev so spoločným vedením, strojovým parkom, - mechanizácia a intenzifikácia • - zvýšenie hektárových výnosov (3 x viac ako pred 2. sv. voj. ) • - pokles pracovníkov poľnohospodárstve, • - naša republika sebestačná vo výrobe potravín dopestovaných v miernom pásme,

• r. 1989 - rozpad družstiev - pôda a majetok družstva sa rozdelili členom družstva, • - prinavrátenie pôdy pôvodným majiteľom (podielnické družstvá): • - akciové spoločnosti, • - spoločnosti s ručením obmedzeným, • - obchodné spoločnosti, • - farmy samostatne hospodáriacich agropodnikateľov • štát dotáciami napomáha poľnohospodárom (ich výška podlieha zmluvám s EÚ) • poľnohospodárstvo zamestnáva v súčastnosti 4 % pracujúcich a podieľa sa 3, 5% na tvorbe HDP, • postupný úbytok ornej pôdy - prechod do kategórie zastavaných plôch! - prijímajú sa zákony na ochranu poľnohospodárskej ornej pôdy, • v súčasnosti 49, 3% rozlohy Slovenska sa poľnohospodársky využíva (2, 42 mil. ha), - orná pôda: 1, 35 mil. ha = 60%

RASTLINNÁ VÝROBA • je základom poľnohospodárskej výroby • v trhovej produkcii má živočíšnej výroby prevahu • najvýznamnejšia zložka – pestovanie obilnín = 60% • prímestské poľnohospodárske zóny : • Košice, Bratislava - pestovanie ovocia, zeleniny, kvetov • vinohradnícke oblasti: 6 oblastí Malé Karpaty, Zemplínska vrchovina (Tokajská oblasť), Podunajská pahorkatina,

• pestovanie chmeľu: okolie Nového Mesta nad Váhom, Trenčín, Topoľčany, • zelenina a ovocie – južné Slovensko • osevné plochy: - pšenica, raž, jačmeň, ovos - 59%, - krmoviny, ďatelina, lucerna - 20%, - technické plodiny - repka, slnečnica - 17 %, - zemiaky - 1%, - zelenina - 3%,

Slovenské výrobky s ochranou pôvodu a zemepisného označenia Skalický trdelník Slovenská bryndza Slovenská parenica Slovenský oštiepok Oravský korbáčik Tekovský salámový syr Zázrivský korbáčik Výrobky zo Slovenska s certifikátom EÚ Bratislavský rožok Liptovskú salámu, Spišské párky, Loveckú salámu, Špekáčky, Ovčí hrudkový syr – salašnícky Ovčí salašnícky syr.

ŽIVOČÍŠNA VÝROBA • najdôležitejší je chov dobytka – JZ Slovensko (krmovinová základňa) - r. 2009 = 472 tis ks ( v roku 1980 1, 5 mil. ks – pokles o takmer 70%) • chov ošípaných – v kukuričnej poľnohospodárskej oblasti – r. 2009 = 741 tis. kusov- (v roku 1980 2, 8 mil. kusov pokles o 70 %) • chov oviec – tradičný salašnícky spôsob má klesajúcu tendenciu – r. 2009 = 377 tis. kusov ( v roku 1980 602 tis. Kusov ) • chov dostihových koní – Topoľčianky – export

• chov hydiny – 1, 36 mil. ks. sústreďuje sa do veľkých špecializovaných hydinárskych fariem, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti veľkých spotrebných centier - Cífer – okr. Trnava, - Ivanka pri Dunaji, - Topoľčany, - Šalgovik pri Prešove • chov rýb – má stúpajúcu tendenciu (okolie Levíc a Stupavy) • chov včiel – je nenahraditeľný pre ovocinárstvo a produkciu medu - v niektorých oblastiach zhoršené environmentálne podmienky záporne ovplyvňujú ich chov

Typ poľnohospodárskej krajiny s prevahov oráčin = 3 podtypy

• • • a) Kukuričná poľnohospodárska výrobná oblasť : má najpriaznivejšie podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva nížiny a kotliny do 200 m. n. m. – Podunajská a Východoslovenská nížina, časti Juhoslovenskej a Košickej kotliny priemerné ročné teploty 9, 5 – 10 °C zrážky 550 – 600 mm – sú potrebné závlahy černozeme plodiny náročné na teplo a pôdu – kukurica, pšenica, cukrová repa, olejniny, tabak, vinič, ovocie

• • b) Repárska poľnohospodárska výrobná oblasť nadväzuje na kukuričnú oblasť vo vyšších častiach Podunajskej pahorkatiny a na okrajoch Juhoslovenskej a Košickej kotliny - územia od 200 - 300 m n. m. - priemerné ročné teploty 8 – 9 °C - zrážky 600 – 700 mm - hnedozeme - cukrová repa, pšenica, kukurica, sladovnícky jačmeň, kŕmne obilniny - rozvinuté je vinohradníctvo

• • • c) Obilninárska výrobná poľnohospodárska oblasť nižšie a stredné časti vrchovín stredného a severného Slovenska 300 – 500 m n. m priemerné ročné teploty 7 – 8 °C zrážky okolo 700 mm prevládajú kambizeme (hnedé lesné pôdy) – zemiaky, raž, ovos lúky a pasienky – krmovinová základňa pre živočíšnu výrobu Orava, Kysuce, Podtatranská a Hornádska kotlina, Nízke Beskydy

Typ poľnohospodárskej krajiny s prevahov trvalých trávnatých porastov = 2 podtypy

Zemiakarská poľnohospodárska oblasť • nižšie podhorské oblasti a vysoko položené kotliny – najvýznamnejšia ob. pestovania zemiakov a raže na Slovensku • - oblasti 500 - 600 m n. m. • - priemerné ročné teploty 6, 5 – 7, 5 °C • - zrážky 700 - 800 mm • - zemiaky, krmoviny, menej náročné obilniny tvorí prechod k horskej poľnohospodárskej výrobnej oblasti

Horská poľnohospodárska výrobná oblasť • chladné a vlhké podnebie s kratším vegetačným obdobím - oblasti nad 600 m. n. m. • - podhorské a horské regióny • - priemerné ročné teploty 6, 5 – 7 °C • - zrážky nad 800 mm • - podzolové pôdy • - raž, ovos, zemiaky, ľan a kŕmne okopaniny • - horské pôdy sa využívajú ako lúky a pasienky