Vyuitie humnovch kyseln a ich inky na metabolizmus

Využitie humínových kyselín a ich účinky na metabolizmus prežúvavcov a monogastrov (prehľad problematiky) MVDr. Jozef Juršík

Humínové látky – možnosti použitia „Veľmi často sa stáva, že náš zrak je pri hľadaní upretý ďaleko k obzoru, bez toho aby sme si uvedomili, že to čo hľadáme, leží pri našich nohách“ Dr. D. Bastra, M. D. Royal College of Surgeons

Humínové látky – účinky na metabolizmus Prečo ? • Prečo táto téma ? Vyriešia humínové látky problémy ? • Prečo teraz ? Súčasná úroveň poznatkov, skúsenosti z praxe. . .

Humínové látky – účinky na metabolizmus Produkčné choroby (metabolické poruchy) = stály problém v chovoch dojníc ( každodenný) Žijeme v období toxínov (prírodných i umelých) = problémy u ošípaných, hydiny. . . Hlavný rozpor: Genetická expresia ≠ schopnosť kryť potreby Nárast úžitkovosti → jednostranné šľachtenie → orgánové sústavy ( proventriculi, pečeň, obličky. . . ) zostávajú, nárast len v rámci rozvoja veľkosti telesného rámca

Humínové látky – účinky na metabolizmus Nové faktory pôsobiace v chovoch dojníc: • Politika, koncepcia agrokomplexu, kríza, . . . ? ? ? . . . • Situácia v stavoch zvierat, vývoj úžitkovosti, spracovanie mlieka, úloha mliekární (+ : - ), spotreba mliečnych produktov, kúpyschopnosť obyvateľstva, „antikampaň“. . . • Technologický vývoj (kŕmenie, TMR, nové ustajnenia, personálne problémy, nástup zahraničného kapitálu do prvovýroby, nástup robotizácie dojenia, . . . • Klimatické zmeny, zoohygiena, welfare v praxi. . • → = ∑ nenutričných stresorov →“sekundárna nežravosť“

Humínové látky – účinky na metabolizmus Nové faktory prinášajú nové problémy: • Paradoxy: prepracované systémy výživy („vedecky“) a ich vysoká zraniteľnosť a tvorba chybných riešení • Nemožnosť systematickej práce (racionálna selekcia) • Simplifikované typy kŕmnych dávok • Staré a nové problémy vo vývoji produkčných chorôb (pretrvávajúce deficitné stavy, karencie, anémie, nárast porúch reprodukčného systému, zvýšená frekvencia ochorení akropódia, poruchy v zložení mlieka, imunodeficitné stavy. . . )

Humínové látky – možnosti použitia Problémy, ktoré bude treba riešiť: • Amoniak (NH 3 ) – metabolizmus v bachore • Metán (CH 4 ) – čo s ním (skleníkový plyn) • Uhlíková stopa (Carbon Footprint ) • Poľnohospodár? (kto je to ? ) náš živiteľ ? Náš nepriateľ ? Znečisťovateľ prostredia? Žiadateľ dotácií ? Tvorca krajiny ? (burinamajster ? ) • Dezertizácia krajiny – úloha HD. . . , kolobeh látok v prírode

Humínové látky – účinky na metabolizmus Nedostatky používaných TMR: „Presýtenie“ dusíkatými látkami pri súčasne poddimenzovanej energetickej zložke KD Následok: pri rýchlej degradácii NL vzniká veľa amoniaku – využitie v bachore – emisie do vzduchu - rezorpcia a následná detoxikácia na močovinu. Proces prebieha v pečeni a je veľmi energeticky náročný. Kapacita pečeňového parenchýmu je vyblokovaná a nie je možné ju využiť na iné funkcie. Spermiotoxicita, gametotoxicita, embryotoxicita amoniaku a močoviny = reprodukčné ťažkosti

Humínové látky – účinky na metabolizmus Zvýšená tvorba amoniaku v bachore (rýchla degradácia): ↑ NH 3 (ruminálny): → hypotonie až atonie bachorovej steny Optimum: 8 -15 mmol/l Toxicita: > 35 mmol/l bachor. tekutiny Následky : Zhoršenie rezorpcie Mg → až k rôznemu stupňu tetanie ↑ rast Clostridií v bachorovom prostredí ↑ frekvencia paraplégií (sy. vache rampante, vache couché) ↑ frekvencia dislokácií slezu ↑ tendencia k popôrodným hypokalcémiám a až ku kombinovaným formám tetanií (↓Ca++ ↓Mg++)

Humínové látky – účinky na metabolizmus Zvýšená tvorba amoniaku v bachore. . . (pokračovanie): ↑ NH 3 v krvi Následky: ↑ hepatorenálna záťaž (detoxikácia NH 3 na močovinu !! ) pokles glukoneogenézy v pečeni → hypoglykémia↑ketóza pokles tvorby laktózy = pokles produkcie mlieka ↑ INFERTILITA (embryonálna mortalita, aborty u jalovíc) ↓ úrovne imunitných mechanizmov ↑ frekvencie zápalových procesov (SB, mastitis, laminitis) ↑ chorobnosti akropódia (alterácia kvality rohoviny. . . )

Humínové látky – účinky na metabolizmus Čím je nižšie zastúpenie vlákniny z OK v TMR – tak je dôležité zachovanie štruktúry (štrukturálna a efektívna vláknina) – schopnosť flotácie v bachorovej tekutine – vytvorenie tzv. bachorovej mreže Nevhodná skladba TMR – chýba vhodná energia- je málo energie pôvodom z jednoduchých cukrov a z degradovateľných foriem vlákniny. Degradovateľná vláknina sa uvoľňuje v bachore do 16 hodín po nakŕmení (ďateliny, trávy, bôb, hrach, bavlník, citrusová sušená pulpa. . . ) Siláže: cukry sfermentované na kyselinu mliečnu !

Humínové látky – možnosti použitia Amoniak, metán, oxid uhličitý. . . = emisie = súčasti skladby skleníkových plynov • Emisné povolenky (obchodovanie ) jedna povolenka = 1 tona CO 2 do vzduchu – základný objem emisií oproti roku 1990 a očakávanej produkcii HDP v roku 2020 ? ? ? • Európska komisia „zohľadňuje“ tzv. uhlíkovú náročnosť ekonomiky • EU legislatíva bude platiť od r. 2014 (až na jednotlivé farmy ) ? ?

Humínové látky – možnosti použitia Produkcia emisií od hospodárskych zvierat: Príklad: dojnica 65 O kg produkujúca 1 teľa/rok s dennou produkciou 40 litrov mlieka vypustí na 1 kg konzumovateľného proteinu: • 0, 24 kg emisií N (= najmä amoniak) • 0, 4 kg emisií metánu • 12 kg CO 2 ekv. ( porovnať s Bio-altern. ) Pripraviť sa: správna výrobná prax, kŕmne dávky, optimalizovať produkciu farmy, využiť nové poznatky a produkty (humínové látky)

Humínové látky – možnosti použitia Humínové látky: • Poznanie (pokrok ? ) napr. vitamíny • Čo sú to HL ? • História používania prírodných látok (balneoterapia, balzamy, mumio. . . ) • HL – prírodné látky !!! výskyt : pôda, rašelina, sedimenty močiarov, riek, morí, jazier, ložiská hnedého uhlia

Humínové látky – možnosti použitia Humínové látky: • Prírodné vysokomolekulárne amorfné organické látky so zložitou chemickou štruktúrou, kyslo reagujúce– veľa variant. Nie sú taviteľné, neposkytujú decht Rozdelenie humínových látok: • Humíny (ulmíny) – nerozpustné vo vode (čierne) • Humínové kyseliny (HA) – rozpustné v alkáliách, (hnedé) nerozpustné vo vode (m. hm. 8. 000 až 200. 000) • Fulvonové kyseliny (FA) – rozpustné v kyselinách a vode (m. hm. 2. 000 až 10. 000 ) (žlté, žltohnedé )

Humínové látky – možnosti použitia Základné účinky humínových látok: • Zásoba živín pre pôdne mikroorganizmy • Odstraňovanie voľných radikálov • Zvyšujú využitie a transport živín (kumulácia) • Stimulujú metabolické procesy • Zabezpečujú cheláciu (väzbu iontov ) • Vytvárajú veľkú elektrochemickú kapacitu prostredia (dvojsmerný superantioxidant) !!

Humínové látky – možnosti použitia Fulvonové kyseliny sú navyše aktívne takto: • Stimulácia syntézy a metabolizmu RNA a DNA • Regulácia a modulácia metabolizmu proteinov (i Igg) • Regulujú permeabilitu bunkových membrán • Regulujú stabilitu elektrochemickej rovnováhy (donor aj akceptor) • Stimulujú činnosť veľkého množstva enzýmov • Nové poznatky v spolu účinkovaní vitamínov a prvkov • Pôsobia ako významný detoxikačný činiteľ

Humínové látky – možnosti použitia Biomedicíske účinky humínových látok: • Antiflogistické (protizápalové) • Analgetické (protibolesťové) • Antimikrobiálne • Antivírusové • Antifungálne, antimykotické • Antikarcinogénne • Detoxikačné (mykotoxíny, toxické kovy, iné poluanty) • Mukoprotekčné –najmä na sliznice GIT-u

Humínové látky – možnosti použitia Účinky humínových látok pri vonkajšom použití: • Podpora liečby otvorených rán • Priaznivý účinok pri liečbe popálenín • Dobré ovplyvnenie artritíd (i chronických), reumatických ochorení, kolagenóz, gynekologických problémov • Pomáha pri ekzémoch, psoriáze, autoimunitných ochoreniach, alergiách. . . • Dobré výsledky po poraneniach hmyzom a pavúkmi

Humínové látky – možnosti použitia Formy praktického nasadenia humínových látok: „čínsky princíp“ : - Prevencia má prednosť pred terapiou • Stabilizátor pomerov v bachorovom prostredí –pufer? • Účinný prírodný (a lacný !) vychytávač mykotoxínov • Dvojcestný regulátor: chelatizačná aktivita (zadržanie uvolňovanie prvkov) = zásobáreň makro a mikro prvkov • Mukoprotektívna funkcia na črevných slizniciach = zabránenie rezorpcie biogénnych amínov → menej problémov v oblasti ochorení akropódia, mliečnej žľazy ( menej krívania, menej somatických buniek )

Humínové látky – účinky na metabolizmus • Klinicky manifestné produkčné ochorenia sú často vystriedané ich subklinickými formami (často ťažko rozpoznateľnými, s vysokými ekonomickými stratami. . . ) • Pozor: Vedľajšie účinky porúch metabolizmu ! (najmä do oblasti somatických buniek a posunu zložiek mlieka) • Nutnosť monitoringu zdravotného stavu stád vysokoprodukčných dojníc (rôzne formy, rôzna intenzita a rozsah odbornej intervencie)

Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc • Klinicko – laboratórne vyšetrenie chovu s výkonom metabolického profilového testu • Naša forma: Pracovisko klinickej biochémie, hematológie a výživy zvierat, ŠVPÚ BA • Pracovný postup: Objednávka – Odber vzoriek biolog. materiálu -anamnéza, pohovor s chovateľom, veter. lek. – laboratórne vyšetrenie - interpretácia

Humínové látky – účinky na metabolizmus Najčastejšie dôvody intervencie: • Peripartálne ochorenia dojníc (paraplegie a. i p. p, RS, puerperálne sepsy, E II. , IV • Reprodukčné poruchy • Choroby akropódia • Choroby teliat • Neadekvátna úžitkovosť, výskyt nežiadúcich vlastností mlieka, posuny v obsahu položiek mlieka • Iné ( napr. ! PREVENCIA = stúpajú požiadavky v čase ekonomickej konsolidácie ) • Kombinácie dôvodov

Poznámky k produkčným ochoreniam dojníc: • Symptóm - syndróm (=komplex symptómov) (napr. NEB, AHS, hepatorenálny sy. , ketoacidózny sy. , sy. nízkej tuk. mlieka) • NEB: v tranzitnom a najmä v postpartálnom období- klesá príjem sušiny krmiva až na 1, 5 % živ. hmotn. dojnice (= 8 - 9 kg sušiny) čo prakticky pri úžitkovosti 8 – 10 000 litrov = hrozí negatívna energetická bilancia až 120 – 150 dní po pôrode • Leptin – úloha v hypotalamo-hypofyzárnej osi

Poznámky k produkčným ochoreniam dojníc: Energetický stres pri vyšších Ø teplotách vzduchu: • Menší príjem krmiva, vyšší príjem vody • Straty energie na termoreguláciu • Vyčerpávanie tzv. adaptačnej energie organizmu ! • Energetická nepohoda vedie k vyššej frekvencii neinfekčných ochorení (= aj produkčných) Optimálne teplotné zóny: • - pri 20 lit. dennej produkcii → 22º (+- 6)º C • - pri 40 lit. dennej produkcii → 20º (+- 3)º C

Poznámky k produkčným ochoreniam dojníc: Indikátory zlého zabezpečenia welfare dojníc: • • Problémy v reprodukcii Mastitídy Nárast počtu somatických buniek Zvýšenie frekvencie ochorení akropódia - najmä aseptické laminitídy ↑ laminitídy pri: - vnútornom ustajnení kráv - vysokej mliečnej produkcii - slabom podstieľaní slamou - celoročné kŕmenie konzervovaným krmivom - poruchách bachorového metabolizmu - ostré podlahy, prekážky v pohybových zónach

Poznámky k produkčným ochoreniam dojníc: Vývoj v dĺžke prežívania dojníc: Rok 1961: prežívalo laktáciu ≥ 48 mesiacov (= 4 roky) viac ako 80 % dojníc V roku 2001: prežívalo tento vek len 60 % kráv Súčasne sa predĺžila dĺžka medziobdobia z 12 mesiacov (1961) na 16 mesiacov (2005) ( Broom, 2007)

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Kvalitné objemové krmivá umožňujú zostaviť kŕmnu dávku zodpovedajúcu jednotlivým fázam reprodukčného cyklu: Rozhodujúce pre úspešný nástup do ďalšej laktácie ( bez zdravotných problémov): • Zosúladenie výšky produkcie mlieka v III. tretine laktácie s úrovňou kŕmenia v tomto období. Dojnice dokážu uložiť až 90 – 120 kg tuku v organizme, z toho bežne až 40– 50 kg v splanchnickej oblasti. (=štart do problémov po pôrode, AHS syndrom, ketózy. . . ) • Welfare v praxi: Kravy majú mať dostatok svetla, pohybu, vzduchu, vody a môžu žrať stále primeranú kŕmnu dávku ( po 24 hod. denne) • Fyziologická depresia prijmu sušiny: ( „norma“ = príjem suš. v I. tretine laktácie) 1. Státie nasucho : pokles na 60 % normy 2. Tesne pred pôrodom: pokles na 40 – 50 % normy

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Syndrom stučnenia dojníc (AHS): Predispozícia: • nevyrovnaná výživa (prekrmovanie) v III. fáze laktácie a v státí nasucho • dlhá service perióda • nevytvorenie skupiny podľa produkcie mlieka Následky: Vytvorenie splanchnického a somatického tukového telesa Znížená schopnosť príjmu sušiny v peripartálnej fáze = ťažké pôrody – znížená imunita (patologické kolostrum) – výskyt RS – lipomobilizácia – steatóza pečene – ketóza – narušenie regulácie homeostázy (Ca, P, Mg, Se. . . ) – ↑↑ somatické bunky, mastitis. . .

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Doporučovaná varianta kŕmnej dávky pre suchostojacu dojnicu v 1. fáze S-1 (-60. -14. deň ante partum ) KRMIVO: MNOŽSTVO: Seno lúčne (dobré): 5 - 6 kg Sem patrí najlepšia Kukuričná siláž: 7 - 8 kg kvalita krmiva !! Senáž lucerna (tráva): 3 -4 - 5 kg Slama ( ! pozor na plesne) 2 -3 kg ( dosycovanie ) ------------------------------------------- prísun exogen. org. kyselín, alkoholov - súčasne sa kŕmi veľký objem (=žiadúca dilatácia predžalúdkov pre laktač. fázu)

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Zdravotné riziko pri kŕmení po pôrode: Pri menej kvalitných objemových krmivách a pri vysokoprodukčných dojniciach sa po pôrode a v I. fáze laktácie pracuje často s krajnou polohou sušiny: 50 % suš. z OK : 50 % suš. z koncentrátov !! Toto je veľmi zraniteľná poloha !! Stačí malá chyba v zamiešaní – dehomogenizácia pri manipulovaní – selektovanie samotnými dojnicami pri kŕmení (vyberanie koncentrátov) a môže vzniknúť závažný problém (disfunkcie bachorového metabolizmu, najmä chronické bachorové acidózy) Optimálne zastúpenie sušiny z objemu v KD v tomto období je viac ako 60 %. Na 1 kg prijatej sušiny objemových krmív sa vytvorí okolo 12 litrov sliny (= 120 g bicarb. sodného ). 1 kg sušiny si vyžaduje potrebu 25 až

Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc Subklinické bachorové acidózy: Incidencia: najmä v puerpériu + predispozícia: (krm. dávka typu TMR koncentrovaná s nízkym zastúpením efektívnej vlákniny) Klinické prejavy: • striedanie dobrej a horšej ( až zlej) žravosti • znížené prežúvanie ( častosť a sila) • výskyt občasných hnačkových stavov (s hlienom, penou a zápachom !! V mlieku pokles tuku a BTS !! Somatika !

Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc Negatívne následky poklesu p. H bachorovej tekutiny: Posun p. H na hodnotu: p. H na 6, 0 = Zastavenie rastu celulolytických baktérií p. H na 5, 0 = Úhyn celulolytických baktérií (= tvorba biogénnych amínov !!) Nárast problémov ( ochorenia akropódia, reprodukčné ťažkosti. . . ) Bakteriálne druhy, ktoré degradujú a metabolizujú mykotoxíny nerastú pod p. H 6, 0. Mykotoxíny v kyslom prostredí sú veľmi stabilné ! Acidóza bachorového prostredia znižuje detoxikačnú potenciu bachorovej mikroflóry !

Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc Optimalizácia funkcií GIT-u a efektivity kŕmenia: (podmienky pre optimálnu bachorovú syntézu ) Retencia dusíka z KD je pozitívne ovplyvňovaná počtom protozoí v bachore Protozoá pohlcujú rastlinný detritus i baktérie a premieňajú ich na svoj vlastný protozoárny protein (až 24 - 45 g protozoárnej masy v 1 litri bachorovej tekutiny ). Denne je možná produkcia okolo 1 kg proteinu ! Protozoárny protein je v porovnaní s bakteriálnym lepšie utilizovateľný pre makroorganizmus prežúvavca. Platí vzťah: zvýšenie obsahu NH 3 v bachore = zníženie protozoí a súčasné zvýšenie počtu baktérií

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Faktory ovplyvňujúce protozoárny a mikrobiálny rast v bachore: • stupeň straviteľnosti OH • dobré pufrovanie prijatej kŕmnej dávky extra a intraruminálne (= dobré vytváranie slín s dostatkom bikarbonátového a fosfátového pufra, =potreba stimulácie prežúvania zaradením efektívnej vlákniny, ktorá vytvorí v supraequatoriálnej zóne bachora počas ruminačnej pauzy tzv. bachorovú mrežu • vytvorenie podmienok pre adherenciu mikroflóry (štruktúra OK) • žiadúci je nízky obsah voľného NH 3 v silážach a senážach • dobrá pasáž tráveniny z bachora do slezu a čreva (=

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Pozitíva stimulácie rastu mikroflóry bachora: Vedú k: CELULOLÝZE Príjem krmiva a straviteľnosti ( tu sa nachádza pozitív. úloha kvasiniek) Energetický zisk z prijatého krmiva frekv. KETÓZY frekvencia infertility, ochorení akropódia molárne % acetátu = %tuku v mlieku

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Pozitíva stimulácie rastu mikroflóry bachora: (vzťah ku detoxikačnej kapacite organizmu) Zvýšená celulolýza v bachore vedie k zvýšenému zhodnoteniu krmív Rastie podiel energie fixovanej v jedincoch mikroflóry bachora !! Zároveň: - zvyšuje sa fixácia a utilizácia bachorového amoniaku na tvorbu bakteriálnych a protozoárnych proteinov - klesá intoxikačné riziko z amoniaku - znižuje sa potreba detoxikačnej kapacity

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Ročná produkcia mlieka z objemového krmiva: Denne, Za ročnú pri produkcii z OK: laktáciu: • 6 litrov 1800 litrov • 8 2400 • 10 3000 • 12 3600 • 14 4200 Paradox !!? ? : Cena za OK v kŕmnej dávke je rovnaká !!

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Parametre bachorového profilu: • • Aktuálna acidita: 6, 2 – 6, 8 (p. H) Unikavé mastné kyseliny: 80 – 130 mmol. l-1 Relatívny podiel: • C 2 - octová: 55 – 65 mol % • C 3 - propionová: 20 – 25 mol % • C 4 – maslová: 10 - 20 mol % • Pomer C 2 / C 3 (octová/propionová): 2, 5 - 3 Kyselina mliečna: 0, 0 – 3, 3 mmol. l-1 Amoniak: 6 – 24 mmol. l-1 Protozoa: 300 – 700 tisíc v 1 ml bachorovej tekutiny

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Parametre mliekového profilu: • Celkový protein: 32 – 40 g / liter • Srvátkové proteiny: 4 - 7 g / liter • Tuk : 36 - 42 g / liter • Laktóza : 46 - 50 g / liter • Acidita: 6, 2 – 8, 0 ° SH • p. H: 6, 3 – 6, 8 log molc • Beztuková sušina: > 8, 6 % (>86 g / liter) • Močovina: 2, 8 – 4, 3 mmol. l-1

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Bielkovina mlieka: Klesá: • Genetický vplyv • Deficit energie v KD • Deficit NL a energ. v KD • Deficit energ. a veľa NL • Acidóza (najmä metab. ) • Termický stres • Sezóna (min. : 05 -09) Vzostup: • Genetický vplyv • Prebytok energie v KD • Prebytok energ. a NL v KD • Deficit NL a prebytok energie v KD • Sezóna ( max. : 09 – 12)

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Tuk v mlieku Pokles: • Genetika • Málo sušiny v KD • Málo vlákniny v sušine • Nízka hladina acetátu v bachore • Jemná štruktúra KD • Acidóza • Mastitis • Bachorové dysfunkcie • Deficit energie v KD Vzostup: • Genetika • Lipomobilizácia • Pokles energie pri postpart. syndrome (anorexia)

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Syndrom nízkej tukovosti mlieka: • Pri nízkej vláknine v sušine • Pri jemnej štruktúre krmiva • Pri prebytku škrobov a sacharidov v KD – tvorí sa menší podiel kyseliny octovej a viac kys. propionovej Syndrom vysokej tukovosti mlieka (> 4, 5 % ): • Pri energetickej podvýžive stáda • Lipomobilizácia • Pri popôrodnej anorexii

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Laktóza v mlieku Pokles: • Energetický deficit • Mastitídy • Alkalické bachorové dysfunkcie • Ketóza • Hypoglykémia (gravis) • Baktérie konzumujúce laktózu (kontaminanty) Vzostup: • Málokedy- neznámy

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Acidita mlieka Vzostup: (>8 ° SH ) • Sekundárne kysnutie • Acidóza • Vysoká hladina bielkovín v mlieku • V bazéne je veľký podiel mlieka z post partálnych dojníc Pufračný mliečny systém !! Pokles kyslosti: (< 6, 2 °SH • Prímes čistiacich a dezinfekč. prostriedkov • Alkalóza • Nízka hladina bielkovín v mlieku • Mastitídy • „Starodojné“ kravy

Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Možnosti ovplyvnenia zložiek mlieka výživou: Dobre ovplyvniteľné: Slabo ovplyvniteľné: • Tuk • Mikroprvky • Makroprvky • Bielkoviny • Laktóza

Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc Poznámky k odchovu teliat: Faktory vplývajúce na koncentráciu Ig v mledzive: • Výživa dojníc (zvlášť v III. tretine gravidity) • Stav imunitného systému matky • Priebeh a dĺžka doby zasušenia • Incidenty v predpôrodnej dobe (vyciciavanie, opuchy vemena s nutnosťou liečby a vydájania. . . ) • Iné faktory: plemeno, miera exploatácie, sezóna v roku a možnosť zabezpečenia komponentov výživy, vek plemenice (poradie gravidity) , objem nádoja kolostra. .

Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc Kalkulácia potreby kolostra pre teľatá: Plazma tvorí 8 -9% živej hmotnosti teľaťa t. j. podľa veľkosti teľaťa je to 3 -3, 5 litra ! Potrebná hladina je nutná v hladine >10 g Ig. G/liter (čiže viac ako 20 U ZST) Miera rezorpcie Ig. G z mledziva je len 20 -35 % ! Kolostromerom sa dá určiť miera saturácie: Vysoký obsah Ig. G: 50 – 140 g/liter Priemerný obsah Ig. G: 20 – 50 g/liter Nízky obsah Ig. G : pod 20 g/liter

Teľatá – odchov - poznámky Teľatá a jalovice = budúcnosť chovu (i dnes je to často podceňovaná kategória v chove HD) Diskriminácia jalovíc – pretrvávajúci jav Pozor! Vysoká chorobnosť teliat a chyby v odchove sa prejavia v neskorších problémoch: Časté recidívy pľúcnych ochorení, nedostatočná obranyschopnosť, výskyt reprodukčných (cysty) porúch, spozdený vývoj tkanív a orgánov. . .

Teľatá – odchov - poznámky Kľúčové body: Matka - telenie - pôrodnica Ideálne je telenie v individuálnych pôrodných kotercochtu je to miesto, ktoré si vyberie krava samotná a nie to, ktoré jej určia a vyberú ostatné „spolubývajúce“ ! ( dôležitá je otváracia fáza pôrodu, krava si vyhľadá bez stresu optimálnu polohu, má dosť času na prípravu k teleniu samotnému a k prvotnému ošetreniu teliatka olizovanie – stimulácia prekrvenia povrchu tela – masáž orgánov – štart mechanizmov termoregulácie – f. back k makroorganizmu kravy = oxytocin, kontrakcie maternice = vypudzovanie placenty, spúšťací mechanizmus mlieč. žľazy. . . = veľmi dobrý priebeh ranného puerpéria )

Teľatá – odchov - poznámky Teľa – po dobrej masáži a osušení – termoregulačne aktívny organizmus – teľatá narodené v zime majú lepšiu úroveň metabolizmu oproti narodeným v lete Podmienky dobrého odchovu: Fyzická izolácia teliat (oddelenie) v prvej fáze mliečnej výživy. Pozor! : akustický a vizuálny kontakt zabezpečiť !! (Штєйман) búdy doposiaľ neprekonané ! Dobrá ochrana pred šírením patogénov (kontakt, kvapôčková inf. , výkaly. . ) I pri vybudovaní prístreškov dbať na dobrú výmenu vzduchu. Kvalita vzduchu i v odchovni má byť taká ako vonku ! Vetrací test : ak cítiť po odchode z teľatníka pach amoniaku na šatách tak vetranie je dostatočné !!

Teľatá – odchov - poznámky Novonarodené teľa presunúť do 12 hod. do čistej búdy (dezinfikovaná, WAP, postlaná novou slamou. . . ) Búdy postavené na ploche : vyspádovanej, spevnenej, odkanalizovanej - trvalý boj proti hlodavcom (leptospiry) Keď natrieť tak svetlou farbou (biela = ↑ albedo) alebo „lučenecká“ modrá – odpudzuje muchy Čierne vedrá = zimná varianta ( v lete sa zahrievajú !) Vyvarovať sa prievanu, ale i možnosti vzniku siriasis ! Podávať vodu !

Teľatá – odchov jalovíc - poznámky Henderson – Hasselbachova rovnica: p. H krvi = 6, 1 + log HCO 3 – = 6, 1+ 1, 3= 7, 4 0, 03. p. CO 2 p. H krvi = metabolická zložka respiračná zložka Nárazníky: Hemoglobín 35 %, bikarbonát Ec+Pl 53%, bielkoviny plazmy 7 %, organický a anorganický P 5 %

Teľatá – odchov jalovíc - poznámky Z Henderson-Hasselbachovej rovnice vyplýva: Dôležitosť vzdušného a pohybového odchovu = dobrý rozvoj orgánových sústav ( telesný rámec, kostný systém, pľúca, obličky, GIT. . ) Dobrý odchov = šanca vytvoriť zviera s dobrou adaptačnou schopnosťou na ťažké podmienky v čase laktačnej exploatácie Viac dôrazu na minerálnu a bielkovinovú výživu ! (veľmi zanedbané oblasti )

Teľatá – odchov jalovíc - poznámky Ideálny je pastevný spôsob odchovu s korektúrnym vybilancovaným príkrmom Pobytové tábory pre jalovice – novoobjavený šláger Pri nemožnosti pastvy – zabezpečiť výbehy, alter. soláriá nutnosť uvažovať o možnosti núteného pohybu napr. cez systém koridorov do odľahlej časti farmy Uvažovať o možnosti poskytnúť dávkovaný prirodzený príkrm formou požeru cielene zasiateho porastu (rôzne kombinácie trávnych, ďatelinotrávnych a pod. miešaniek) Dostatok napájacej vody !!

Welfare – poznámky: Pohoda zvierat v chovoch sa posudzuje podľa konceptu tzv. 5 slobôd (Farm Animal Welfare Council – V. Británia): • Sloboda (ochrana) od negatívneho vplyvu hladu a smädu • Sloboda od negatívneho vplyvu fyzického nepohodlia (klimat. podm. ) • Sloboda od negatívneho vplyvu bolesti, ochorení a poranení • Sloboda (možnosť ) prejaviť prirodzené správanie • Sloboda od strachu, frustrácie a stresov

Ďakujeme za pozornosť Od kráľa až po žobráka – každý žije zo sedliaka !