Vvoj predstv o vesmre Zuzana Hakov Gymnzium J

Vývoj predstáv o vesmíre Zuzana Haľková Gymnázium J. A. Raymana

Obsah Fyzikálne hľadisko vzniku vesmíru l Geocentrický model vesmíru l Dvojcentrický model vesmíru l Heliocentrický model vesmíru l

Fyzikálne hľadisko vzniku vesmíru: Astrofyzici vypracovali 3 modely vzniku vesmíru: l Model rozpínavého vesmíru - roku 1948 ho zverejnil Gamov - tento model sa opieral o názor, že všetka látka vesmíru bola sústredená v jednom bode, nastal Veľký tresk – Big Bang (pred asi 15 – 20 miliardami rokov) - postupne vznikajú galaxie, ktoré sa od seba stále vzďaľujú

l Model pulzujúceho vesmíru - roku 1960 ho navrhol Sandage - tento model hovoril o tom, že galaxie sa prestanú rozpínať, začne zmršťovanie vesmíru, z ktorého sa stane opäť malý bod - tento dej prebieha 80 miliárd rokov ( 40 rokov rozpínanie a 40 zmršťovanie ) l Model trvalého vesmíru - roku 1940 ho navrhli anglickí vedci - tento model predpokladá, že vesmír bol vždy rovnaký a ani časom sa nemení, akurát na prázdnych miestach vznikajú nové galaxie

Geocentrický model vesmíru: Kedysi prevládal názor, že Zem je stredom vesmíru. S týmto názorom sa stotožnili aj fyzici a astronómovia ako: Platón, Aristoteles, Ptolemaios, Pytagoras. Ale každý z nich trochu inak. Platón a jeho žiak Aristoteles považovali Zem za nehybnú guľu obklopenú priezračnými guľovými sférami, ktorých stredy sú totožné so stredom Zeme. Slnko, Mesiac a jednotlivé planéty umiestnili na samostatné sféry. Všetky hviezdy umiestnili na poslednú a najvzdialenejšiu sféru. Z pozorovania vedeli, že hviezdna sféra sa otočí raz za deň. Predpokladali, že ťahá za sebou a otáča sféry, na ktorých sú Slnko, Mesiac a planéty. Ptolemaios vypracoval systém kružníc a epicyklov*, po ktorých sa pohybujú Slnko, Mesiac a planéty. Ptolemaiov model vesmíru bol komplikovaný, ale umožňoval opísať, prípadne aj predpovedať pohyb nebeských telies. Tento model bol prijímaný a používaný do konca 16. storočia. *epicykle = kružnice, ktorých stredy sa pohybujú po inej kružnici

Vľavo: Platón a Aristoteles Vpravo: Ptolemaios

Dvojcentrický model vesmíru: Tycho de Brahe Dánsky astronóm vytvoril vlastný „kompromisný “ systém medzi heliocentrickým a geocentrickým obrazom. Do stredu vesmíru umiestnil Zem, okolo ktorej sa pohyboval Mesiac a Slnko. Aby však systém neodporoval pozorovaniam a zachoval Koperníkovu myšlienku o obehu planét okolo Slnka zaviedol druhú obežnú dráhu, po ktorej obiehalo Slnko spoločne s planétami a celý tento systém okolo Zeme. Systém Tycha de Braheho sa niekedy nazýva aj dvojcentrický. V roku 1600 si Tycho pozval Johannesa Keplera na svoje observatórium v Prahe, aby mu vypomáhal ako asistent. Brahe však o rok neskôr zomrel a všetky výsledky jeho pozorovaní zdedil Kepler a prebral jeho funkciu, ktorú zastával až do konca svojho života.

Heliocentrický model vesmíru: V roku 1534 Poliak Mikuláš Kopernik zverejnil svoje dielo = O pohyboch nebeských sfér. Dokázal, že Slnko sa nachádza v strede našej planetárnej sústavy a všetky planéty obiehajú okolo neho. Čiže v skratke podľa Mikuláša Kopernika: l centrom celého sveta je nehybné Slnko l okolo Slnka obiehajú po kruhových dráhach a rovnomerným pohybom planéty: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn l svet uzaviera nehybná sféra stálic Na pomery 16. storočia to bol prevratný názor, ktorý rozvrátil všetky vtedajšie vedomosti o vesmíre a svete. Je protikladom geocentrizmu. Po mechanickej stránke dopracoval heliocentrický systém Johannes Kepler, keď opustil predstavu kruhového obehu okolo Slnka a formuloval 3 Keplerove zákony pohybu planét.

Mikuláš Kopernik a Johannes Kepler

Galileo Galilei : Osvojil si Keplerovu teóriu o vzniku vesmíru. Ku Galileovým prvým objavom patrili štyri mesiace Jupitera, čo pomohlo prekonať tradičný názor, že Zem je stredom vesmíru.

Ďakujem za pozornosť.