Vskumn metdy v pedagogickom vskume Mgr Imrich ITVAN

Výskumné metódy v pedagogickom výskume Mgr. Imrich IŠTVAN, Ph. D.

Výskumné metódy Pozorovanie Dotazník Experiment Sémantický diferenciál Obsahová analýza . . .

Pozorovanie je bežná životná činnosť, znamená sledovanie činnosti ľudí, záznam tejto činnosti, ich analýzu a vyhodnotenie(Gavora 2000, s. 76) predstavuje cieľavedomé, plánovité a systematické vnímanie javov v prirodzených podmienkach, ktoré majú odhaliť pedagogické zákonitosti. vedecké pozorovanie – má iný účel, obsah, priebeh, výsledky.

Vlastnosti vedeckého pozorovania 1. 2. 3. plánovitosť – predmet a čas pozorovania sú vopred stanovené, spôsob pozorovania je presne určený, vyskúšaný a nacvičený, systematickosť - pozorovanie sa neuskutočňuje živelne, ale organizovane, v určitom čase alebo intervale, objektívnosť – pozorovanie je čo najmenej ovplyvnené subjektívnymi pocitmi a názormi výskumníka, náhodnosťou a nepresnosťou.

Predmet pozorovania činnosti (verbálne i neverbálne), sociálne vzťahy (učiteľ-žiak, učiteľ-rodič, rodič-rodič, rodič-dieťa a pod. ), prostredie (škola, rodina, klub, okolie).

Druhy pozorovania a) b) c) podľa objektu pozorovania: sebapozorovanie(introspekcia) pozorovanie iných (extraspekcia) podľa cieľavedomosti: štruktúrované neštruktúrované podľa prítomnosti výskumníka: priame nepriame

d) e) podľa časového rozpätia: krátkodobé dlhodobé podľa počtu pozorovaných členov: individuálne skupinové

Príklad pozorovania č. 1 Výskumník pozoroval tri vyučovacie hodiny v jednej triede. Sústredil sa na nevhodné správanie žiakov. Počas pozorovania si písal drobné poznámky a na konci pozorovania ich zhrnul takto: "Žiaci v tejto triede sa správajú voči učiteľovi nevhodne, často porušujú školskú disciplínu. "

Príklad pozorovania č. 2 Pozorovateľ mal ten istý cieľ výskumu, len pozorovanie sa zacielilo na konkrétnejšie vymedzené javy a ich výskyt vyjadril kvantitatívne. Keď pozorovateľ uvidel daný jav, urobil si v záznamovom hárku pri jeho názve Pozorované priemer na 1 čiarku. 1. hodina 2. hodina 3. hodina kategórie javov vyuč. hodinu bavenie sa so spolužiakom 10 3 12 8, 3 použitie mobilu 3 3 2 2, 7 našepkávanie 14 1 0 5, 0 vyslovenie vulgarizmu 1 0, 7 svojvoľné opustenie lavice 5 1 6 4, 0

Štruktúrované pozorovanie je dôkladnejšie, pozorované javy sú vymedzené presnejšie, ich frekvencia sa dá spočítať, a preto sa dajú porovnať aj medzi sebou. Znaky: existuje plán pozorovania (ciel, predmet, priebeh, spôsob kódovania, spôsob vyhodnocovania), realita sa rozdelí (štruktúruje) na menšie javy, ktoré sa presne pozorujú, zaznamenávajú a vyhodnocujú,

pozorovateľ má už pred začiatkom výskumu pripravený pozorovací hárok do ktorého zaznamenáva svoje pozorovanie, základom sú pozorované kategórie. Pod pozorovanou kategóriou rozumieme javy rovnakých vlastností. (učiteľ chváli, učiteľ vysvetľuje, žiak odpovedá, žiak vyrušuje. . . ),

Spektrum pozorovaných javov kognitívneho charakteru (napr. učiteľ vysvetľuje učivo, učiteľ kladie otázku na faktografické poznatky), afektívneho charakteru: týka ja postojov, záujmov a pocitov (napr. rodič chváli dieťa, učiteľ obviňuje žiaka), psychomotorického charakteru (napr. učiteľ stojí pri tabuli, žiak pracuje s nástrojom).

Pozorovacie kategórie identifikujú sa ľahšie identifikujú sa ťažšie napr. žiak číta nahlas napr. žiak dáva žiak sa cítil neistý pozor učiteľ položil otázku žiak vyšiel z triedy učiteľ dominoval v triede učiteľ pochválil triedu

Kódovanie predstavuje zaznamenávanie pozorovaných kategórií javov, klasické (na papier), strojové (počítač)

Spôsoby kódovania 1. Zisťovanie trvania danej kategórie (činnosti). meria sa časová dĺžka danej činnosti, napr. : celková dĺžka hovoru žiakov a celková dĺžka hovoru učiteľa na vyučovacej hodine v minútach.

2. Zisťovanie výskytu kategórie – tzv. katalóg (checklist). zisťuje sa, či sa daný jav vôbec vyskytol, alebo nevyskytol.

Schéma na pozorovanie interakcie matky s dieťaťom pri jedení (vek dieťaťa 3 -8 rokov) Matka umožňuje dieťaťu voľbu jedla. áno nie Matka umožňuje dieťaťu rozhodovať o množstve jedla. áno nie Matka sa pýta, či dieťaťu jedlo chutí. áno nie Matka chváli dieťa, keď dobre je. áno nie Matka žiaka, aby dieťa pri jedení správne sedelo. áno nie Matka žiada, aby dieťa pri jedení neodchádzalo od stola. áno nie Matka je súčasne s dieťaťom. áno nie Matka sa počas jedenia priateľsky rozpráva s dieťaťom. áno nie

Schéma na pozorovanie vyučovacích cieľov Učiteľ formuluje ciele na: VYUČOVACIE CIELE Učiteľ formuluje ciele: Učiteľ formuluje: Na hodine dominuje ciel áno - nie začiatku VH - v priebehu VH správne - nesprávne kognitívne ciele áno - nie afektívne ciele áno - nie psychomotorické ciele áno - nie kognitívny áno - nie afektívny áno - nie psychomotorický áno - nie

zisťovanie frekvencie danej kategórie (koľkokrát sa vyskytuje za určitý čas). Dva varianty: a) prirodzené kódovanie - daná kategória sa kóduje vtedy, keď sa vyskytla (spravidla na jej začiatku). Napr. : učiteľ položil otázku – pozorovateľ zapíše kód, len čo otázku počul. 3.

a) intervalové kódovanie - stanoví sa pevný časový interval (napr. vo Flandersovom systéme je to 3 sekundy) a kóduje sa kategória, ktorá sa vyskytla na konci daného intervalu. Tento spôsob je prácnejší a obyčajne prináša viac údajov ako prirodzenom kódovaní.

Výskumník sa chce sústrediť na zistenie, aké zastúpenie majú vo vyučovaní jednotlivé činnosti učiteľa. Chce urobiť robustný výskum, veľmi podrobne dokumentovaný dátami. Ktorým spôsobom zisťovania získa najpodrobnejšie údaje?

Flandersov pozorovací systém REČ UČITEĽA REČ ŽIAKA 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. akceptuje žiakove city chváli a povzbudzuje akceptuje myšlienky žiaka, rozvíja ich kladie otázky vysvetľuje dáva pokyny alebo príkazy kritizuje alebo presadzuje vlastnú autoritu odpovedá hovorí spontánne 10. ticho, pauzy, zmätok, nezrozumiteľná komunikácia

Operacionalizácia kategórií 1. 2. Akceptuje žiakove pocity: Učiteľ prijíma alebo objasňuje vhodným spôsobom duševný stav žiakov. City môžu byť pozitívne alebo negatívne. Napr. : „Viem, že sa niektorí z vás necítite dobre, ale nenechajte sa znechutiť a pokračujte ďalej. “ Chváli a povzbudzuje: Učiteľ pozitívne hodnotí žiaka, povzbudzuje ho, žartuje (ale nie na účet iného), uvoľňuje napätie. Napr. : „Výborne, Peter“, „Dnes sa nám darilo. “

Akceptuje myšlienky žiaka, alebo ich rozvíja. Opakuje výrok žiaka, parafrázuje ho, modifikuje ho. Zhrňuje, čo žiak povedal. Porovnáva jeho výrok s inými (s vlastným, s výrokom žiakov). Napr. : Tak, Peter si myslí, že na púšti nemôžu rasť kvety. Dobre, to bol jeden názor, kto ma iný? 3.

Chyby pri pozorovaní

Chyby pri pozorovaní haló efekt – chyba prvého dojmu, chyba prísnosti (Golemov efekt) - podhodnocovanie napr. vlastností pozorovanej osoby, chyba miernosti (Pygmalion efekt) – nadhodnocovanie vlastnosti pozorovanej osoby, chyba centrálnej tendencie – snaha hodnotiť všetky vlastnosti ako priemerné, chyby stereotypov a predsudkov (napr. rómske dieťa nemá záujem o vzdelávanie, deti doktorov, učiteľov sú múdre. . ), fluktuácia pozornosti pozorovateľa, poskytnutie pozorovanému údaje v smere svojich očakávaní, nevhodné, zlé kategórie.

Výhody pozorovania možnosť vidieť a následne zaznamenať reálne javy, predmet pozorujeme v neporušenej podobe, pozorovateľ je autentický svedok situácie, sledujú sa javy dostupné zmyslovému vnímaniu, nezávislé od schopnosti respondentov,

Rezervy pozorovania subjektívne skreslenie získaných poznatkov, nevyhnutnosť dôkladného vyškolenia pozorovateľa, modifikácia správania pozorovaného pod vplyvom pozorovateľa, sťažené možnosti zaznamenávania.

Dotazník ide o metódu zameranú na hromadné a rýchle zisťovanie faktov, názorov, postojov, preferencií, hodnôt, motívov, potrieb, záujmov a i. (Gavora, 2010)

Štruktúra dotazníka 1. 2. 3. vstupné informácie (záhlavie, úvod, inštrukcie) prostredná časť (položky – osobné, vecné) záver (poďakovanie, priestor na okomentovanie dotazníka respondentom)

1. Vstupné informácie Záhlavie – názov dotazníka, autora, inštitúcia, ktorá ho zasiela Napr. : MI dotazník na zistenie učebných štýlov podľa prevažujúcich druhov inteligencie Autor Mckenzi, E. W. , 1999

Úvod – krátky, prehľadný, výstižný (dôležitosť výskumu, potreba informácii od respondenta, zaručenie anonymity)

Inštrukcie – obsahujú jasné vysvetlenie toho, akú majú respondenti odpovedať, t. j. zakrúžkovať, označiť krížikom, podčiarknúť, napísať odpoveď a iné.

2. Prostredná časť tvoria ju položky Položka – predstavuje súhrnný názov pre všetky typy podnetov dotazníka, teda otázok, výrokov, škál (Gavora, 2010).

3. Záverečná časť poďakovanie respondentovi za jeho čas a námahu, priestor na okomentovanie a poznámky respondenta k dotazníku.

Druhy položiek a) Zatvorené položky – ponúkajú vopred stanovené alternatívy odpovedí

b) Otvorené položky – respondenti nevolia alternatívy odpovedí, ale môžu voľne odpovedať.

c) polouzavreté položky – kombinácie uzavretej a otvorenej položky

Výhody a nevýhody položiek

Postup pri tvorbe stanovenie cieľa dotazníka napr. zistiť, aké vyučovacie metódy využívajú učitelia vo výučbe najčastejšie, zistiť aká je pracovná klíma v škole. . 1. 2. výber výskumného súboru stanoviť, komu je dotazník určený (vychádzame z cieľa výskumu)

3. 4. špecifikovanie premenných Premenná – najdôležitejší prvok výskumu, to čo uchopíme v teréne, o čom budeme zbierať informácie konštrukcia obsahovej stránky dotazníka poradie tematických oblastí a položiek, dĺžka dotazníka, grafická stránka dotazníka.

Pilotné odskúšanie dotazníka a) b) c) d) e) f) na vzorke 4 – 5 respondentov, mali by odpovedať na otázky: sú pokyny na odpovedanie zrozumiteľné? sú otázky jazykovo správne sformulované? sú otázky ľahko pochopiteľné? sú niektoré otázky nadbytočné? sú položky logicky usporiadané? je dotazník dostačujúci motivujúci?

Požiadavky na položky majú byť krátke

Položky majú byť jednoznačné v jednej položky sa pýtajte len jednú veci Negatívny príklad Využívate internet kvôli práci a zábave?

neklaďte sugestívne otázky

na citlivé témy sa pýtajte nepriamo (príjem, sexualita a iné)

Výhody a rezervy dotazníka

Škálovanie Škála – merací nástroj, ktorí umožňuje zisťovať vlastnosti ľudí, frekvenciu alebo intenzitu rôznych stránok osobnosti človeka alebo činností.

Formy škál a) Numerické b) Grafické

c) slovné d) symbolické

Druhy škál a) Poradová škála – zameraná na usporiadanie javov do poradia podľa rôznych hľadísk (významnosť, obľúbenosť …)

b) intervalová škála – môžeme hodnotiť javy alebo vlastnosti na stupnici

c) bipolárna škála – má na krajných póloch protikladné výrazy (na hodnotenie osobnosti človeka). Napr. žiak je Introvert 1 2 3 4 5 extrovert

d) Likertove škály – slúžia na meranie názorov a postojov ľudí (výrok + stupnica)

Vyhodnotenie škál a) percentuálne vyhodnotenie

b) vyhodnotenie pomocou priemeru

Sémantický diferenciál Výskumná metóda zameraná na zisťovanie toho, ako ľudia vnímajú pojmy. Autor Ch. Osgood je možné umiestniť pojem do semantického priestoru podľa 3 dimenzií: Dimenzia hodnotenia (aký dojem vyvoláva – dobrý, zlý) Dimenzia sily (energetický náboj pojmu – dominantný, silný, slabý, nevýrazný) Dimenzia aktivity (dynamika, aktivita, pasivita)

Literatúra Chráska, M. , 2007. Metódy pedagogického výskumu. Praha: Grada. Gavora, P. , 2001. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: UK Gavora, P. a kol. 2010. Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. Dostupné na: http: //www. e-metodologia. fedu. uniba. sk/ ISBN 978 – 80– 223– 2951– 4. Ondrejkovič, P. , 2007. Úvod do metodológie spoločenskovedného výskumu. Bratislava: Veda.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ