Vskum znalost a poznatkov v ekonomike koncepcie metodolgia

Výskum znalostí a poznatkov v ekonomike – koncepcie, metodológia, výsledky M. Buček – Š. Rehák – O. Hudec Národná a regionálna ekonomika Herľany, 13. -15. 10. 2010 Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0230 -07.

Koncept prezentácie • Projekt „ Regionálne dimenzie znalostnej ekonomiky „ (REDIPE) cieľ, aktéri, koncept; • Teoretický background výskumu; • Výsledky regionálnej a firemnej dynamiky znalostí.

Rámec výskumu • Z hľadiska výskumu na Slovensku sa prvýkrát: skúma znalostná ekonomika na úrovni jednotlivých regiónov ; • využíva forma kombinovanej analýzy odvetví, podnikov a regiónov (viď teoretický koncept firemnej a regionálnej dynamiky); • na základe empirických výskumov sa získavajú nové poznatky o správaní sa inovačných firiem v SR. ; • Network slovenských univerzít , pokrývajúcich územie SR a výskumne orientovaných na rôzne sektory.

Výskumné otázky Výskumná úloha sa snaží odpovedať na niekoľko základných otázok: • Aká je vlastne regionálna dimenzia znalostnej ekonomiky? • Ako sa tvoria inovácie a znalosti v rôznych typoch regiónov, prípadne akú úlohu zohrávajú v regionálnych disparitách a ich riešení? • Ktoré typy znalostí a poznatkov sú regionálne podmienené a ako? • Ako možno posilniť tvorbu inovácií a znalostí v špecifických typoch regiónov?

Účastníci • Ekonomická univerzita v Bratislave , NHF, Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja (ako koordinačné pracovisko); • Ekonomická fakulta TU Košice a Inštitút regionálneho a komunálneho rozvoja TU v Košiciach; • Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre, Katedra regionálneho rozvoja; • Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov ŽU v Žiline.

Organizácia výskumu Práce na projekte sú rozčlenené do šiestich nadväzujúcich pracovných balíkov (PB), na čele s príslušnými koordinátormi: • PB 1 Teoretické východiská • PB 2 Sektorová a regionálna analýza Ing. Rehák (EUBA) Prof. Hudec (TUKE) • PB 3 Prípadové štúdie firiem prof. Čorejová (UNIZA) • PB 4 Syntéza a formulovanie odporúčaní pre tvorbu politiky Ing. Rehák, prof. Hudec, Prof. Čorejová Doc. Fáziková • PB 5 Diseminácia výstupov prof. Buček, Doc. Tvrdoň (EUBA)

Teoretický background Pojmy (1) • Poznatok ako (jednotlivý) výsledok poznávacieho procesu. Nové poznatky sú teda výsledkom poznávacieho procesu v rámci výskumných aktivít, ale aj praktických skúseností. • Znalosť je tvorená systémom poznatkov. Je to vzájomne previazaná (meniteľná, doplniteľná napr. novými poznatkami) štruktúra súvisiacich poznatkov, ktorú možno použiť v interakcii so svetom. (dôraz na praktické využitie). V priebehu času sa znalosti v čoraz vyššej miere stávajú kodifikovanými (explicitnými) a šíria sa medzi aktérmi. Znalosť ako systém poznatkov v sebe v tejto interpretácii zahrňuje aj zručnosti (získané prostredníctvom skúseností alebo vzdelávania)

Pojmy (2) • Pri používaní pojmov „tacit a codified knowledge“, ktoré tiež nemajú v slovenčine ustálený preklad, odporúčame používať delenie na: – kodifikované – nekodifikované Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zmysle systémovej teórie chápeme znalosti ako systém a poznatky ako prvky systému. Preto je logické, že výsledkom poznávacej činnosti vo vede je vedecký poznatok, že komplexnejšie systémy ako spoločnosť, ekonomika a pod. majú prívlastok „znalostná“ – t. j. znalostná spoločnosť, znalostná ekonomika, znalostný manažment.

Trochu teórie na úvod • Znalosti sú roztrúsené ( HAYEK (1937, 1945), kolektívne a ich tvorba je kolektívna ( ANTONELLI, PATRUCCO) podmienená prostredím (sociálnym, technologickým, politickým. . . ). Úroveň využívania externých znalostí závisí od ich ceny (transakčné náklady + externality) • Regióny - čím vyššia je produkcia znalostí vo firmách prostredníctvom interného výskumu, vývoja a učenia sa a čím je vyššia difúzia znalostí medzi aktérmi a ich adopcia ako externalít (znalostné spill-overs) v iných firmách, tým vyššie výnosy a rast môžeme očakávať (ROMER, 1986; ARTHUR, 1989; KRUGMAN, 1991 ). Priestorová blízkosť umožňuje vytvorenie takýchto sietí, s rastom aglomerácie firiem je výskyt sietí čoraz častejší, umožňuje opakované interakcie.

Dynamika znalostí • Výraz „dynamika znalostí“ sa spája so všetkými štádiami, ktoré sa môžu diať so znalosťami : proces tvorby, šírenia, absorpcie a ich aplikácie. • tieto procesy nie je možné skúmať bez ohľadu na špecifický kontext k miestu, v ktorom sa odohrávajú • TKD - teritoriálna/priestorová dynamika poznatkov • FKD - firemná dynamika znalosti Teoretický koncept z projektu FP 6 „Regional Trajectories to the Knowledge Economy“ (P. Cooke, R. Cappelin, O. Crevoisier, H. Jaennerat, H. Halkier, A. Larson etc. )

Source: Jeannerat and Crevoisier 2007

Regional dynamics of knowledge Society and culture Cu en ltur tre e o pr f en eu rsh ip of n re tio ltu ipa Cu rtic pa S&T policies triple helix research institutes governments and governance innovation policies firms alliances outsourcing csr education & labor policies ppp life-long learning educational institutions clusters and valleys Crevoisier, 2008

Metodológia • case studies – Regionálne prípadové štúdie • Regionálne portréty • Technická, priestorová, sociáln a politická dimenzia – Firemné prípadové štúdie • Za „prípad“ považujeme znalosťami poháňaný proces zmien vo firme (alebo inej organizácii) • Firma je „domovom“ prípadu • Fremné interview a interview , ktoré sledujú interakciu znalostí • Výsledok biografia znalostí (knowledge biography) Výskum: 120 firiem, interview in deep s CEO najdôležitejších IKT a regionálnych firiem , 43 výskumných pracovníkov.

Siete v slovenskej vede (2002 – 2007) 472 projektov, 300 organizácií 492 väzieb, hustota 0, 0055 Indegree 21 UK PRIR 15 STU CHEM Outdegree 17 UK FMFI 16 STU CHEM

Interné vs. externé siete E-I index (Krackhardt and Stern, 1988) Internal External Total E-I Nitriansky 14 39 53 0, 472 Košický 52 64 116 0, 103 Banskobystrický 22 39 61 0, 279 Žilinský 28 47 75 0, 253 382 158 540 -0, 415 Trnavský 2 31 33 0, 879 Trenčiansky 6 19 25 0, 520 Prešovský 0 23 23 1 54, 6 % 45, 4 % Bratislavský Celkom -0, 093 (expected 0, 531)

Jadro siete K-core test (4 – 5 ties) Technické vedy Lekárske vedy Prírodné vedy

Koncentrácia odvetví v SR (lokalizačný Gini koeficient) 50, 00 45, 00 40, 00 35, 00 30, 00 25, 00 20, 00 15, 00 10, 00 5, 00 0, 00 1997 1998 maloobchod 1999 2000 výroba el. zariadení 2001 2002 2003 výroba motorových vozidiel 2004 2005 obchodné služby 2006 2007 počítačové činnosti 2008

Regionálna a sektorová analýza • Cieľom PB 2 - Regionálna a sektorová analýza - zachytiť špecifiká vývoja nových znalostných trajektórií v dvoch vybraných sektoroch v každom skúmanom regióne. • poznatkotvorný reťazec (knowledge value chain), poznatky sa tvoria, rozvíjajú a ich využitím vo firmách sa premieňajú na ekonomickú hodnotu. • Štyri dimenzie skúmania: • teritoriálna (metropolitné, periférne, staré priemyselné), • sektorová (nové odvetvia vznikajú v kognitívne príbuzných sektoroch, path dependence, univerzity a ich úloha), • sociálna (staré a nové siete, nízka kvalita inštitúcií – neformálna spolupráca) • politická (spontánny, nekoordinovaný proces, od podpory tvorby k podpore difúzie znalostí).

Teritoriálna dynamika znalostí- výskum v SR Bratislavský región – IKT, cestovný ruch Nitriansky región – IKT , poľnohospdárstvo Žilinský región - IKT, doprava a logistika Košický kraj – IKT, energetika a obnoviteľné zdroje

Košický kraj • silné postavenie mesta Košice • centralizovaná priestorová štruktúra – nodálny región, vnútroregionálne disparity, centrumperiféria • prílišná závislosť prevažne vidieckeho okolia na centrálnej metropole Košíc, • ostatné mestá regiónu sú výrazne za Košicami (čo do veľkosti aj ekonomicko-sociálneho významu). • nedošlo k vytvoreniu mestskej aglomerácie (ako napr. v Ostrave)

Miera nezamestnanosti Košický kraj Spolu 2001 25, 55 2002 24, 26 2003 22, 16 2004 18, 89 2005 17, 5 2006 15, 18 2007 13, 02 2008 13, 5 2009 17, 3 Okres Spišská Nová Ves 25, 79 24, 35 21, 98 18, 72 16, 94 12, 95 10, 77 11, 43 16, 14 Okres Trebišov 31, 89 31, 47 27, 64 24, 6 24, 23 21, 84 18, 6 19, 8 25, 24 Okres Gelnica 27, 96 27, 29 25, 23 21, 49 20, 25 17, 08 15, 63 16, 51 21, 94 Okres Košice I 15, 39 14, 99 13, 68 11, 01 9, 23 7, 8 5, 85 6, 01 8, 09 Okres Košice II 16, 49 15, 54 14, 03 11, 7 10, 65 9, 07 7, 43 7, 56 9, 87 Okres Košice III 19, 61 16, 19 13, 76 11, 11 9, 9 8, 38 6, 66 6 9, 22 Okres Košice IV 15, 82 15, 27 13, 15 10, 33 8, 83 7, 05 5, 54 5, 89 7, 82 Okres Košice - okolie 29, 66 27, 4 25, 02 22, 34 21, 51 19, 39 16, 52 17, 37 21, 71 Okres Michalovce 30, 59 26, 85 24, 5 20, 46 18, 46 16, 48 15, 01 14, 95 18, 32 Okres Rožňava 31, 96 32, 87 29, 27 25, 58 23, 77 21, 01 20, 14 21, 74 27, 75 Okres Sobrance 30, 9 32, 11 29, 19 24, 76 22, 49 19, 19 16, 59 16, 09 20, 66

Vývoj regionálnej zamestnanosti podľa sektorov (na základe OKEČ) 350 000, 00 Celková zamestnanosť podľa sektorov 300 000, 00 250 000, 00 200 000, 00 150 000, 00 100 000, 00 50 000, 00 1995 1996 PRIMÁRNY SEKTOR 1999 SEKUNDÁRNY SEKTOR 2002 TERCIÁRNY 1997 1998 2000 2001 2003 SEKTOR 2004 2005 2006 2007

Akým regiónom je Košický kraj? Dimenzia Podniky a regionálne klastre Inovačné aktivity Univerzity organizácie a výskumné málo alebo s nízkou a nevyhovujúcim profilom Vzdelávanie a tréning Transfer znalostí Siete Typ regiónu Periférne regióny (organizačná chudobnosť) klastre vôbec chýbajú alebo sú málo rozvinuté MSP dominujú nízka úroveň Va. V a inovácií produktov dôraz na drobné inovovanie produktov procesné inovácie REJ: staré priemyselné regióny (uzamknutosť v regióne) častá špecializácia na starnúce priemyselné odvetvia veľké podniky dominujú úzke technologické trajektórie drobné inovovanie produktov, procesné inovácie dominujú úrovňou zvyčajne orientované na staré odvetvia priemyslu dôraz na nižšie kvalifikácie dôraz na technické zručnosti, chýbajú manažérske zručnosti nedostatok až neexistencia špecializo- existujú špecializované služby, ale vaných sprostredkovateľských služieb s nízkou mierou koordinácie slabo vybudované siete uzamknuté do seba technologicky alebo politicky

VSŽ – rodokmeň IT • formovanie technologickej paradigmy regiónu • VSŽ bol ekonomicky a politicky strategickým podnikom v centrálne riadenom industriálne orientovanom hospodárstve. • vysoký počet zamestnancov (cca. 25 tis. ), • podiel na HDP 9 % a na exporte SR až 11%, • vyššia inovačná aktivita, • Znalosti: VSŽ ovplyvnilo aj rodiaci sa IKT sektor, • Oddelenie informatiky, operačného výskumu. . . • V roku 1974 bol vo výpočtovom stredisku VSŽ namontovaný strediskový počítač IBM 370, v tej dobe špička informačnej techniky, • náskok VSŽ pred inými užívateľmi informačných technológií, vyvinuli špeciálny operačný systém UNIDO, aj na export, • Znalosti – Siemens, USA, ZSSR. Pootvorené dvere.

Po roku 1989 • VSŽ, INORGA, výpočtové strediská – základ IT v riadení výrobných procesov • Po 1989 – Procesná automatizácia, ICOS, INTAS. . . VARIAS (Žilina) • INORGA (Apex, Novitech, INCOS, Acase) • Z akademického prostredia (napr. Elfa, VSL Software, Intersoft) • Lock in – hutníctvo nebránilo rozvoju IT sektora, naopak, podporilo jeho vznik a rýchly vývoj • 2005 - Druhá vlna zahraničných investorov – príchod veľkých hráčov (2005 Ness KDC, RWE IT, 2006 T-Systems, 2007 IXONOS) • Viac globálny hodnotový reťazec ako klastrovanie. (global pipelines) • Orientácia na IT služby • Local buzz: Antik - internet, hlasová služba, GPS, výroba v Číne • Intenzívne kolektívne učenie sa, blízkosť je dôležitá

Univerzity a IT sektor • Technická univerzita, Fakulta elektrotechniky a informatiky (FEI) informatika a kybernetika, elektronika a telekomunikácie, hospodárska informatika • Univerzita P. J. Šafárika, Prírodovedecká fakulta, Ústav informatiky, katedra teoretickej kybernetiky a matematickej informatiky, Výpočtové stredisko v roku 1967 • VŠE, SJF, atď riadenie výroby, automatizované systémy riadenia – už koncom 50. rokov • Pomer absolventov 2009: FEI/PF = 851/27 • Technická /Teoretická kybernetika (theoretical) computer science – dnes informatika – „odlišné myslenie, iný prístup, trpezlivosť, exaktnosť , rýchlosť, kvantita a kvalita“ (výsledky z interview)

IT Valley • FEI – viac podnikateľsky orientovaná ako PF (zmluvy, financie, objem, kurikulá) • 2007 - záujmové združenie Košice IT Valley, klastrová iniciatíva, (TSystems, TUKE, UPJŠ, VÚC, Microsoft SR, Cisco Systems Slovakia, NESS KDC, Siemens PSE, Slovak Telecom a VSE IT), dnes 22 členov a 5 sympatizantov, zakladajúci člen Únie klastrov Slovenska • Firmy združené v IT Valley sa vzájomne dohodli, že si nebudú vzájomne ovplyvňovať zamestnancov a presviedčať na prestup. • Interview – rozporuplné hodnotenia – len networking, firmy zatiaľ nespolupracujú, „elitný klub“, „možnosť ako sa dostať sa k univerzitám“, „hľadá sa to“, „TUKE nemá čas na IT Valley“.

Niekoľko záverov • V regióne sú dôležité rôzne zdroje znalostí (regionálne aj mimoregionálne) • Prevažujú trhové znalostné linky nad výskumnými znalostnými linkami. • Priestorová blízkosť pri výmene znalostí nie je určujúca (najmä pri pobočkách nadnárodných koncernov) • Znalosti sa distribuujú rôznymi spôsobmi (mimoriadny význam pre IKT sektor majú znalostné linky využívajúce IKT – napr. inovatívna forma komunitného vývoja) • Zahraničné firmy uzavretejšie v rámci formálnych znalostných liniek voči regionálnym partnerom, ale otvorené v oblasti neformálnych znalostných liniek • Neformálne kontakty sú kľúčové v procesoch regionálnej výmeny znalostí. • Neformálne toky sú čiastočne dopĺňané formálnymi partnerstvami – IT Valley a pod.

Prípadové štúdie REDIPE • • • Vývoj a súčasný stav IKT v nitrianskom regióne (Fáziková, Hamada, Milotová) Finančné a inštitucionálne zabezpečenie poznatkovej ekonomiky v nitrianskom kraji (Bezáková, Hanáčková) Podporná politika v znalostnej ekonomike (Tvrdoň, Chovanec, Štofko) Dynamika znalostí v sektore IKT v žilinskom samosprávnom kraji na pozadí jeho historického vývoja (Imrišková, Čorejová, Mocková) Znalostné linky sektore IKT (Hudec, Šebová, Džupka) Dynamika znalostí v sektore energetiky v Košickom samosprávnom kraji (Burger, Hudec, Suhanyi) Technicko – technologické inovácie a ich vplyv na znalostný potenciál miestnej samosprávy (Galata, Žárska, Špesová) Dynamika znalostí v bratislavskom samosprávnom kraji v sektore IKT (Pástor, Rehák, Štofko, Chovanec) Vzájomné súvislosti v znalostnej ekonomike a kongresového turizmu (Mišúnová, Tobolářová, Šebeň, Búšik)