Vroba skla Histria Sklo bolo objaven okolo roku

Výroba skla

História Sklo bolo objavené okolo roku 3 000 p. n. l. v Egypte. Spočiatku technológia neumožňovala výrobu čistého skla (prímesy) a používalo sa hlavne na výrobu ozdôb. Obsahovalo oxid kremičitý, vápnik a sodík.

Sklo je číra hmota na umelecké a úžitkové spracovanie. Základnými surovinami na výrobu skla sú kremičitý piesok, sóda, potaš, vápenec. Suroviny sa miesia a tavia v peciach na sklovinu, ktorá sa tvaruje buď ručne sklárskou píšťalou, alebo zväčša už strojovo, lisuje, valcuje a leje sa. Výrobky sa ochladia a zdobia brúsením, rezaním, rytím, leptaním, maľovaním a zlátením.

sklo: vzniká tavením kremenného piesku so zmesou uhličitanov a stuhnutím taveniny. � obyčajné sklo � farebné sklá

Základné suroviny na výrobu skla sú: v čistý kremičitý piesok, v oxid vápenatý, v uhličitan sodný (draselný), v oxid hlinitý v črepy skla (separovaný odpad). Z týchto surovín sa pripraví prášková zmes nazývaná sklársky kmeň, ktorý sa taví v sklárskej peci. Ku základným zložkám kmeňa sa pridávajú rôzne prísady ktoré sklo čistia, zafarbujú alebo znepriehľadňujú.

Oxid kremičitý Chemicky nezvyčajne odolná látka. S vodou sa nezlučuje. V prírode : - minerál kremeň - drahé kamene Hlavná zložka kremenného piesku. Základná surovina na výrobu skla. � � Si O 2 1 : 2 ametyst

Rozoznávame niekoľko druhov skla: Ø ľahko taviteľné sodnaté (vhodné na fúkanie) Ø tvrdé draselné (vhodné na rezanie a brúsenie – krištáľ) Ø mäkké olovnaté (vhodné na liatie do foriem a na výrobu optického skla)

Okrem umeleckého skla sa vyrába sklo: Ø technické (okenné tabule, obkladačky) Ø úžitkové (poháre, vázy, lustre) Ø optické (šošovky, sklá do okuliarov a optických prístrojov)

Sklené vlákno je vlákno, ktoré sa vyrába zo skla ťahaním roztavenej skloviny pri teplotách vyšších ako 1000°C. Vyznačuje sa vysokou pevnosťou ťahu (vyššou ako oceľové vlákno). Používa sa na výrobu bytových textílií, sklolaminátov, izolačného materiálu, ale aj v prenosovej rozhlasovej a televíznej technike.

Základný technologický postup výroby: ZAKLADANIE Vstupnou surovinou pri zakladaní je sklárska vsádzka. Zložená je z viacerých komponentov: piesku, potaše hydrátovej, sódy kalcinovanej, mínia, liadku draselného, kysličníka amónneho, črepov.

TAVENIE V technickej praxi sa obvykle pochod tavenia rozdeľuje na 3 hlavné štádia: v Vlastné tavenie – prvá etapa pochodu tavenia, končiaci zmiznutím posledných zbytkov pevných látok. Túto etapu rozdeľujeme ešte na obdobie chemických reakcií a období rozpúšťania zvyšku pevných látok skôr utvorených v tavenine. v Homogenizácia – odstraňovanie plynných uzatvorenín a vyrovnávanie zloženie taveniny v celej hmote. v Ochladenie skloviny – na pracovnú teplotu, pri ktorej sa sklo dá odoberať k tvarovaniu.

Spracovanie skloviny Tekutá sklovina sa ďalej spracováva fúkaním, lisovaním, liatím a to ručne alebo strojovo. Takto vzniknuté polotovary sa môžu ďalej upravovať leptaním, pokovovaním, brúsením a leštením.

Liatie Sklovina sa dá odlievať. Odlieva sa do kovových (pri ručnom spracovaní aj do drevených) foriem. Nevýhodou je menej kvalitný povrch. Odlievajú sa fľaše, taniere, poháre, sklenené polotovary (rúry, spojky)

Tabuľové sklo - (sklenené tabule) sa vyrába odlievaním do plochých foriem. Pre dosiahnutie ideálne rovinného a hladkého povrchu tabuľového skla je vnútro formy tvorené roztaveným cínom. Niekedy sa do tabuľového skla zalieva kovová mriežka (bezpečnostné sklo). Takéto sklo sa po rozbití nerozpadne na voľné črepy. Sklo v automobiloch je kalené a vrstvené (niekoľko vrstiev skla a priehľadných plastových fólií). Po rozbití vytvára drobné, relatívne okrúhle črepy, ktoré ostávajú prilepené na fólii. Podobne sa vyrába nepriestrelné sklo.

Požadavky na výrobu skla: q splnenie ekologických limitov q nízké výrobné náklady q vysoká kvalita výrobkov 16

Zber skla ako druhotnej suroviny, vyžaduje separovanie skla podľa farby na tzv. biele sklo (označované aj ako číre) a sklo farebné (najčastejšie zelené a hnedé). Triedenie podľa farby je dôležité pri samotnom spracovaní suroviny. Zmiešané sklo je možné použiť už len na výrobu farebného skla. Sklenené črepy tvoria pri výrobe nových výrobkov viac ako 50 -percentný podiel, pri farebnom skle to môže byť až 90%

Do zberu skla preto nikdy nepatria: ü silno znečistené fľaše a sklenené obaly, ü porcelán a keramika, maľované sklo, üobrazovky televízorov (obsahujú nebezpečné chemické prímesi), üžiarovky a žiarivky (obsahujú ortuť a ďalšie nebezpečné chemické látky), üsklobetónové tvárnice, oceľou vystužené sklo, üzrkadlá, varné sklo, krištáľové sklo (obsahujú olovo a iné chemické látky), ükovové vrchnáky (plastové vrchnáky a papierové etikety v menšej miere nie sú škodlivé).

Čo môžeme urobiť my? v. Používať vratné sklenenéobaly. v. Triediť sklo podľa farby. v. Využívať kontajnery na zber skla. v. Snažiť sa o zavedenie celoplošného zberu skla v obci. v. Neznečisťovať zberové kontajnery plastmi, kovmi a pod.