VRETENICA OBYAJN A OVKA OBOJKOV VRETENICA OBYAJN Vretenica

VRETENICA OBYČAJNÁ A ŽOVKA OBOJKOVÁ

VRETENICA OBYČAJNÁ Vretenica obyčajná patrí do čeľade Vretenicovité Rozšírená je v Európe, v Ázii na východ až k severovýchodnej Číne. U nás na Slovensku obýva predovšetkým horské oblasti stepného a lesostepného typu, zmiešané lesy, okraje polí a brehy riek či jazier. Svojím výskytom vystupuje do nadmorskej výšky až 3000 m. n. m. Dorastá do dĺžky 0, 80 m.

ZAUJÍMAVOSTI • Naša vretenica obyčajná patrí v rebríčku nebezpečných hadov žijúcich v Európe na predposlednom mieste. Za ňou je už len vretenica malá. Ale je tu však jeden háčik. Jed našej vretenice je veľmi účinný a už 15 mg jedu usmrtí dospelého človeka. • Obsah jedových žliaz vretenice obyčajnej je však len 10 mg. Pri uhryznutí a vstreknutí plnej dávky jedu sa do rany dostáva maximálne 3 mg jedu, obyčajne však ešte menej. Zdravého dospelého človeka teda uhryznutie bezprostredne neohrozí. V prepočte na hmotnosť malého dieťaťa je však dávka 2, 5 mg už smrteľná. Tak isto môžu nastať komplikácie aj u chorého človeka či človeka alergického na živočíšne jedy.

Obrázkyツ

Užovka obojková alebo staršie užovka obyčajná je európsky nejedovatý had Užovka obojková

Obrana Najlepší spôsob obrany je útek, užovka obojková je preto neobyčajne rýchla na hada. Dokáže vyvinúť rýchlosť až 6, 7 kilometrov za hodinu. A pretože nemá jedový aparát, na obranu predstiera smrť. Najväčším nepriateľom užoviek je človek, ďalšími jazvece, ježe, mačky a dravé vtáky. Užovky rodu natrix však majú jedovaté sliny, ktoré pôsobia hlavne na

Zaujímavosti • Je to semiakvatický predátor, ktorý trávi veľa času na vlhkých miestach alebo priamo vo vode. Dobre pláva. Občas sa objaví vo viniciach alebo v blízkosti ľudských obydlí. Živí sa obojživelníkmi a rybami. • Cez zimu sa ukladá na zimný spánok a pári sa krátko po jarnom zobudení v apríli až v máji. Predtým sa však vždy ešte zvlieka. V niektorých oblastiach kladú užovky vajcia hromadne na jedno miesto, takže sa tam môže nájsť až 1500 vajec. Väčšinou sú kladené v náplavových hromadách pri riekach do hromád dreva, lístia a pod. Známe sú také prípady, kedy kladie svoje vajce do kompostu. Pred príchodom poľnohospodárstva boli užovky obojkové ďaleko menej početné. Práve vďaka kompostom sa veľmi rozšírili. V poslednej dobe však poľnohospodárstva ubúda a tak ubúda aj užoviek. Mláďatá sa liahnu po šiestich až desiatich týždňoch. Vajce potrebuje teplotu najmenej 21 °C. Mladé hady sú dlhé 15 až 20 cm a sú samostatné ihneď po vyliahnutí.

Vzhľad Dospelé jedince sú olivovohnedé, zelenkasté alebo sivé. Tesne za hlavou mávajú kontrastný žltý alebo biely golier. Niektorým jedincom goliere za hlavou chýbajú. Existujú aj exempláre šedé či čierne, brucho majú však všetky užovky svetlejšie. Užovka obojková je náš najbežnejší had, okolo štíhleho a dlhého tela má 19 radov šupín. Hlavu majú mierne odlišnú podľa pohlavia. Samice ju majú širšiu, sploštenejšiu a zreteľnejší krk. Samce ju majú menej odlíšiteľnejšiu od krku a dlhšiu. Dosahuje dĺžku až 120 cm. Najväčšie exempláre v južných oblastiach však dosahujú dva metre. Rekord je 205 centimetrov. Dožívajú sa až 10 rokov.

Obrázkyツ