Vplyvy turizmu Kultrne a spoloensk vplyvy turizmu Hromadn

Vplyvy turizmu

Kultúrne a spoločenské vplyvy turizmu Hromadný turizmus sa vyznačuje okrem hospodárskeho aj kultúrnym vplyvom Pochopenie, empátia + Posilnenie mieru → turizmus je nástroj mieru + Posilnenie kulturálnyh vzťahov+ Ľudské vzťahy – / + Odborníci: hormadný turizmusma na spoločnosť zničujúci vplyv –

Sociokultúrálne – spoločnosť a spolčenská kultúra tvoria jednotu Každy turista je „velvyslancom” spoločnosti, kultúry, krajiny. Typizovanie. Priame vplyvy: → Destinácia → Vyslaná oblasť svojej

UNESCO – hlavné znaky vzťahu hosťa a hostiteľa: Prechodné – Na krátky čas, podľa medinárodných noriem, chýbajú lokálne hodnoty; V čase a priestore obmedzené sezonálne stretnutie, turistická infraštruktúra;

Kultúrne a spolčenské vplyvy turizmu Chýba spontánosť – organizované cesty; Nerovnomerné –zažitok, empatia, finančná situácia Spoločensky kultúrny vplyv turizmu záleží aj od toho kto je návštevník. Očakáva domáce pomeri? !

Kutúrne a spolčenské vplyvy turizmu Medzi miestnymi obyvateľmi a turistami sú pozorované spoločensko – kultúrne rozdiely: Hodnoty Náboženstvo Tradície, zvyky Životný štýl Formy správania sa Formy obliekania Správanie sa voči cudzincom

Kultúrne a spoločenské vplyvy turizmu Čím väčšie sú rozdiely…, tým silnejšie budú rozdiely s turizmom prepojené kultúrno – spoločenské vplyvy. Napr. : 3. krajiny sveta Kriminalita Závisť (predajcovia) – bohatsvo turistov Napr. : kolónie Nespokojonosť Povrchný Zmena s vlastným životom –zmena obliekania – vzdanie sa tradícií hodnôt

Kultúrne a spoločenské vplyvy turizmu Posilnuje sa spoločenská mobilita Poľnohospodárstvo Sťahovanie lokalít – v cestovnom ruchu sa z periférií do atraktívnych Sťahovanie– ceny (1, 2), prehustenie, „dobrá robota” Rodinné zväzky – rozvodová štatistika

Kultúrne spoločenské vplyvy turizmu Spoločenské zväzky – tradicný účinkujúci Len povrhné zážitky Napr. : jazyková bariéra, turistické rezorty Komunikačný Návštevníci parcujú Konflikt vplyv sú na dovolenke a miestami – prežitie

Kultúrne a spoločenské vplyvy turizmu „Instantná kultúra” – divadelná kultúra – komerčná kultúra; Masová produkcia kultúrnych predmetov– Úpadok kultúry ☸ Objavujú Vývoz sa nie autentické vplyvy; hodnôt do zahraničia;

Kultúrne a spoločenské vplyvy turizmu Vytvára sa pomer nespokojnosti miestného obyvateľstva z hromdným nárstom turizmu, hlavne ak vyžívajú rovnaké infraštruktúry. Povedomie kultúry – nárast zaujmu o miestne hodnoty napr. : tradícia, kuchyňa Plánovaním sa zmiernuje dopad turizmu.

Hospodársky vplyv turizmu Vplyvy turizmu → zložitý proces. Začína sa vývoj → pozitívny hospodársky vplyv. Neskoršie úseky → čo raz viac vystupujú negatívne vplyvy.

Hospodársky vplyv turizmu Kto a z akým cielom → rozdielne potreby, ktoré ovplyvňujú aj turizmus Zahraničný obchodník → lietadlo, hotel…, taxi, darček…, krátkodobý návštevník Rodina na rekreácií → auto, penzión, voľný program, dlhší čas, obyvateľ K priateľovi prichádzajúci študent → vlak, priatelia, hromadná doprava, obyvateľstvo Významný rozdiel. Oplatí sa premyslieť si rozvoj turizmu a jeho dosah.

Hospodársky vplyv turizmu Výnosy zo svetových krajín v rámci medzinárodného cestovného ruchu v roku 2006 735 miliárd USD bol , z toho 51 %z EU. Podľa príjmov: 1. USA 87, 5 miliárd USD 2. Španielsko 45 miliárd USD 3. Francúzsko 39 miliárd USD WTTC odhad → priame príjmy 3, 7 % → nepriame príjmy 10, 3%. V roku 2006 počet zamestnancov v cestovnom ruchu 76, 7 milión osôb (priame).

Hospodársky vplyv turizmu Skúmanie vplyvu turizmu Na úrovni mikro- a mkro hospodárskej Z pohladu cielovej a východzej destinácií Potrebné sú presné štatistické údaje Skúmanie hospodárskeho vplyvu na základe:

Hospodárske vplyvy turizmu Jeho vplyv na platobnú schopnosť – v prípade medzinárodného turizmu Príjmový vplyv Vplyv na zamestnanosť Vplyv na rozvoj a hospodársky nárast Podpora podnikania

Hospodársky vplyv turizmu na platobnú schopnosť (úroveň národného hospodárstva) Príjmy v zahraničných devizách – Neviditeľný export. Je veľmi dôležitý, keď je obmedzený export → nie je čo → nie je schopný súťaže Príjmi z medzinárodného turizmu majú aj iný význam.

Hospodársky vplyv turizmu na platobnú schopnosť Oveľa zložitejšie: Na mieste spotrebovaný „tovar” nie je treba baliť, dopravovať, hladať trhy atď. Je väčší čistý príjem → aj tovar, ktorý nejde na export znamená devizový príjem. Príjem devíz je podmienený výdajom – najväčšie prímajúce krajiny sú žároveň aj naviac posielajúce krajiny: USA, Veľká Británia, Francúzsko

Hospodársky vplyv turzimu V prípade rozvojových krajín aj menší devizový príjem značne ovplyvňuje ekonomiku NEGATÍVNY VPLYV V PRÍPADE ROZVOJOVÝCH KRAJÍN Keď krajina pre uspokojovanie potrieb turistov začne dovážať tovar Keď cestovný ruch je v rukách cudzincov a príjmy z neho putujú do zahraničia – obmedzenia (vývoz devíz)

Hospodársky vplyv turizmu Krajiny s deficitom Japonsko Nemecko

Hospodársky vplyv turizmu Príjmový plyv Na národnej úrovni → prispieva na HDP Od čoho je závislé? Od výdavkov turistov: Cestovný ruch – výdavky, príjmy Infraštruktúra – cestovného ruchu (štátne) výdavkov Výdavky spojené s cestou obyvateľov do zahraničia.

Hospodársky vplyv turizmu Nedokázateľné výdavky/príjmy: Napr. : tie za ktoré turista neplatí (informácie) Čierne hospodárstvo Ubytovanie vo vlastnej nehnuteľnosti, alebo u príbuzných Úroky, profit, daň

Hospodársky vplyv turizmu Zamestnávanie Čo je charakteristické? Náročnosť na osoby v pracovnom sketore. Vychádzajú z potrieb služieb→ osobné služby, darčekové predmety. Zamestnávanie sa nedá nahradiť strojmi.

Hospodársky vplyv turizmu Zamestnávanie Veľký počet nízkoohodnotených pracovísk(!) Vyspelé krajiny → 5 -35% Rozvojové krajiny → nadbytok pracovných síl Výnimka – letecká doprava Veľa pracovích pozícií nevyžaduje odbornosť Nie je patričné zastúpeniev (odbory)

Hospodársky vplyv turizmu Zamestnávanie Pružný pracový čas, čiastočný pracovný úväzok Vo veľa prípadoch zamestnávatelia sa snažia znižovať náklady a zamestnanec pracuje 24 h. Sezonalita

Hospodárksy vplyv turizmu Pretvárenie šruktúry hospodárskej a rozvojovej oblasti Rozvoj cestného ruch je v každom prípade = hopodársky rast = technický rast Dôležitejšie („narastajúce ” odvetvia): Základná infrastrktúra→ letisko, cesty, kanalizácia, elektrické vedenie Nárst domáceho vedeniu Nárast zahraničných investícií Motivuje k vývoju nových technických a technologických postupov

Hospodársky vplyv turizmu Podpora podnikania Väčšina podnikov je malý podnik → zdarvá ekonomika. Dobre sa prispôsobujú → pestrá ponuka. Vo svete je rastúci dopyt po penziónoch rodinného typu.

Hospodársky vplyv turizmu Negatívne hospodárske vplyvy turizmu: závislosť → krehké odvetvie, móda, nárast cien, politické konflikty, situácia v energetike Prílišná importu / zvyky spotrebiteľov→hlavne tam kde turizmus hrá veľkú úlohu v hospodárstve Nárast inflácie, nárast cien→ tovar, služby, nehnuteľnosti Podpora Sezonalita → stojace výdavky, úroky atď.

Fyzické vplyvy turizmu Nárast hromadného turizmu, rast cestujúcich / prírodná príťažlivosť a ohrozenie životného prostredia Rozsah pôdy prostredníctvom využívanej pre cestovný ruch Periféria Ekologický záujem „Zvláštne” prírodné javy ako atraktivita: tornádo, spoky, povodne atď.

Fyzické vplyvy turizmu Znečistenie ovzdušia Nárast motorizácie Turizmus / zmena miesta /dopravný prostiedok 1 miliard osôb/rok –medzinárodné turistické príjazdy Vozidlá z alternatývnym pohonom Zariadenia používajucich v reštauráciach a hoteloch Kúrenie Krajiny tretieho sveta

Fyzické vplyvy turizmu Nepriaznivé vplyvy na pôdach Veľká čas turistického obratu sa odohráva na pevnine Pôda sa stáva čoraz viac ohrozenou Železnice, asfaltové cesty Nakladanie s odpadmi; Kanalizácia ;

Fyzické vplyvy turizmu Ohrozenie vôd: Z pohladu prírodných atrakcií sú vody najviac ohrozený turizmom Biologická rovnováha; Vyťaženie zdrojov; Samočisťiaca Vodné schpnosť vody; športy; Napájanie termálnych a liečivých vôd;

Fyzické vplyvy tuzimu Riziká ktorá zasahujú flóru a faunu Vo väčšine krjaín stojí flóra a fauna pod ochranou Pytliaci / vandalizmus; Zmena prírodných stanovísť;

Ostatné vplyvy ktoré negatívne ovplynujú prosterdie Vyčerpanie prírodných zdorjov; Nehody ktoré sa spájajú s turizmom; Zariadenia slúžiace cestovného ruchu často ničia unikátny krajinný obraz.

A Rozvoj udržateľných zdrojov kérdés első nemzetközi felvetése: 1981 Milánska deklarácia – tuirzmus pohltí práve to čo vyvolalo jeho atraktivitu. Konkrétne oblasti, v ktorých začali realizácie 1985 – Záchrana Álp založila sa spoločnosťktorá preferuje mierny turizmus. „Mierny turizmus znamená taký turizmus, ktorý neohrozuje prostredie a napomáha spoločnému pochopeniu domácich turistov. ”

Rozvoj Čo mierneho tuirzmu: najmenej zasahovať do prírodného prostredia Čo najmenej zasahovať do chodu prírodných cykolv V prípade konfliktov uprednostniť vôlu domáceho obyvateľstva, veď každé územie je v provom rade životný priestor až potom rekreačná oblasť.

Negatívne vplyvy na životné prostredie Vyrešiť miestne problémy s rozvojom turistického ruchu, veď je to hlavný životný priestor až potom rekreačná oblasť. Zachovať v danej oblasti spoločenskú a kultúrnu identitu, tradície. Zabezpečiť aby rozvoj bol v súlade s hospodárskymi záujmami danej oblasti.

Rozvoj udržateľných zdrojov Zúčastňujúce strany majú odlišne záujmy: Turista – užívanie bez obmedzenia – veď on za to platí Podnikateľ/investor – zisk, príjem Samospráva/majiteľ pozemku – dlhodobo využitie, ochrana prostredia (!? ) 1992 – konferencia v Riu „ Agenda 21 o cestovnom ruchu” V jeho ponímaní je udržanie založené na dvoch princípoch: ochrana návrat investície

Rozvoj udržateľných zdrojov „Udržateľnosť turizmu z dlhodobého hľadiska musí byť ekologicky prijateľné, hospodárske, z etického a sociálneho pohľadu musí byť s ohľadom na miestne obyvateľstvo a jeho dôstojnosť. ” Protirečenia zrodili ekoturizmus. Hágsak deklarácia: Vyzýva k politickej akcii. Rozvoj udržateľných zdorjov sa najťažšie uplanuje v rozvojových krajinách príťažlivé miesta sú nedotknuté (ale dokedy? ) príliš dôležitý je príjem – príliš od neho závisí hospodárstvo („luxus”)

Rozvoj udržateľných zdrojov Tri úrovny vzorcov správania: Turista Hostiteľ/investor Samospráva/majiteľ pozemku Prostiedky na udržateľný rozvoj ekologická turizmus výučba stavaný na spoluprácu

Ďakujem za pozornosť!