VODA ako najvznamnej inite modelujci zemsk povrch Voda

VODA ako najvýznamnejší činiteľ modelujúci zemský povrch

Voda sa pri zemskom povrchu vyskytuje: Ø ako voda morí a oceánov Ø voda v atmosfére Ø voda na povrchu súše Ø voda podzemná q voľná q kapilárna q chemicky viazaná v mineráloch

veľký kolobeh malý kolobeh HYDROLOGICKÝ CYKLUS TRETINOVÉ PRAVIDLO

PODZEMNÉ VODY - vody nachádzajúce sa v horninovom prostredí, nespevnených sedimentoch a v zvetralinovom pokryve q fosílne vody q z topiacich sa ľadovcov na konci ľadových dôb q z nedávnych atmosférických zrážok PRÍRODNÁ SUROVINA HYDROGEOLÓGIA

Pórovitosť a priepustnosť sedimentov a hornín q pórovitosť je percentuálny podiel objemu horniny, alebo sedimentu, ktorý je voľný q priepustnosť schopnosť hornín a sedimentov umožniť cirkuláciu podzemnej vody Podľa charakteru voľných priestorov, rozlišujeme priepustnosť: § medzizrnovú, § puklinovú, § krasovú.

ZVODNENÉ VRSTVY - horninové teleso, alebo sediment nasýtený podzemnou vodou q kolektory q izolátory § zóna nasýtenia (hladina podzemnej vody) § nenasýtená zóna (pôdna – skalná vlhkosť) Hladina podzemnej vody: - voľná - napätá

Rýchlosť podzemnej vody: - priepustnosti horninového prostredia - zmena rýchlosti vyvolá zmenu hladiny podzem. vody

FARBIACE SKÚŠKY HYDROIZOHYPSY – línie spájajúce miesta nadmorskej výšky voľnej hladiny podzemnej vody

PRAMENE - sú prirodzené vývery podzemnej vody Rozdelenie prameňov: q zostupné - roklinové - údolné pramene - vrstevné - suťové q výstupné q pretekajúce

Podzemná voda Ø Najlepší zdroj pitnej vody Ø Žitný ostrov- najvýznamnejšia vodárenská oblasť v strednej Európe Ø 56% zásob podzemných vôd sa nachádza v západoslovenskom regióne Ø Pokles týchto hladín v dôsledku poklesu ročných zrážok a nárastu priemerných teplôt vzduchu

STUDNE Studňa je hlboká jama, obyčajne valcovitého tvaru, ktorá bola vykopaná alebo vyvrtaná tak, že prenikla zvodnenej vrstvy nasýtenej zóny. Artézske studne: - vznikajú pri vyhĺbení vo zvodnených vrstvách s napätou hladinou podzemnej vody - Artézske vody

Artézske studne Ø Je to voda ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch Ø Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania Ø Vzniká v priepustnej vrstve najčastejšie medzi dvoma synklinálnymi vrstvami

MINERÁLNE A TERMÁLNE PODZEMNÉ VODY Líšia sa od obyčajných podzemných vôd: - chemickým zložením - množstvom a druhom rozpustených tuhých látok - obsahom plynov - radioaktivitou - zvýšenou teplotou Minerálne vody: - prírodné liečivé - prírodné stolové

Minerálne a termálne vody Ø Na Slovensku je takmer 1500 minerálnych prameňov Ø Minerálne vody sú vlastne veľmi zriedené roztoky rozličných solí Ø Keď 1 liter obsahuje aspoň 1 gram tuhých rozpustných látok vtedy hovoríme o prírodne minerálnej vode

TERMÁLNE PODZEMNÉ VODY - na povrchu vystupujú v podobe gejzíru, alebo horúceho prameňa -termálne pramene - energetický zdroj a rekreačné účely Znečistenie podzemných vôd: - pesticídy a herbicídy aplikované v poľnohospodárstve - postuláty v skládkach komunálneho odpadu i priemyselného odpadu - odpady zo septikov, bitúnkov, veľkomaštalí a čističiek - látky z odkalísk a háld - nevhodné uskladnovanie rádioaktívného odpadu

KRAS - vzniká prevažne v ľahko rozpustných horninách - chemickou eróziou Vznik krasovej geomorfológie je postupný proces erózie s niekoľkými štádiami: -inicálne štádium (začiatok podpovrch. rozpúšťania – povrchové toky prerazia nepriepustné nadložné horniny) - pokročilejšie štádium (dochádza k max. topografickej diferenciácií) - finálne štádium (izolované kopce karbonátových hornín sú reliktmi pôvodne súvislých krasových území, obnovenie súvislého integrovaného systému povrchových tokov)

Na základe geomorfoštruktúr rozlišujeme: q Nížinný kras q Horský kras § planinový (na náhorných plošinách, rozčlenený kaňonovitými údoliami, s bohatou škálou povrchových krasových foriem) § rozčlenený kras masívnych horských chrbtov (na zvrásnených a tektonicky porušených vápencoch) § kras na monoklinálne uklonených komplexoch karbonátových hornín q Kryptokras

Predpoklady vzniku krasovej geomorfológie a krasových foriem: q dostatočná hrúbka vápencového komplexu q obnažený vápencový komplex q chemická čistota vápencov q dostatočne tektonické porušenie hornín umožňujúce cirkuláciu podzemnej vody q podložie vápencov tvorené nepriepustnými horninami q holý povrch územia q dostatočne vysoká poloha územia q pomerne rovný povrch územia q vlhké podnebie Krasové procesy prebiehajú hlavne vo vlhkých chladných pásmach, miernych pásmach s prímorským podnebím a vlhkých tropických pásmach.

KRASOVÉ FORMY EXOKRAS ENDOKRAS Krasové formy a výtvory rozdeľujeme na: - prvotné - sekundárne PRVOTNÉ: q povrchové - škrapy (hlboké zárezy a ryhy, orientované obyčajne v smere najväčšieho spádu obnažených vápencových plôch) - závrty (kruhové alebo elipsové priehlbeniny krasového povrchu s rovným alebo lievikovite ukloneným dnom)

- priepasti (vertikálne alebo strmo uklonené depresie na povrchu skrasovatených hornonových komlepexoch, alebo podzemné dutiny vzniknuté krasovými procesmi, pri ktorých hĺbka výrazne prevláda nad ich šírkou - kaňony (hlboké a úzke údolia modelované vod. tokmi v krasových územiach) - poloslepé údolia (krasové údolie ukončené skalnou stenou na jednom konci) - slepé údolia (ukončené po oboch stranách skalnými stenami) - vyvieračky (krasové pramene, v ktorých podzemné vodné toky vytekajú zo skrasovatených vápencových komplexov na povrch)

- ponor (miesto, kde sa povrchová voda stráca do podzemia) - hltače (odvádzajú hlavne prívalovú zrážkovú vodu na dne suchých oblastí) - krasové jazerá (vznikajú dlhodobým, dočasným, alebo trvalým zaplavením krasových depresii - polja - geologické orgány

q podpovrchové - krasové jaskyne (prirodzené jaskynné priestory v horninových komplexoch, ktoré sú aspoň v jednom zvislom reze zo všetkých strán obklopené horninou) Vznikajú koróziou a korózno-eróznou činnosťou podpovrchových vodných tokov v tektonicky rozpukaných, priepustných a vo vode rozpustných horninách hlavne vo vápenci. Jaskyňa Domica

Stalagtit (vzniká z vody odkvapkávajúcej zo stropu jaskyne)

Stalagmit (kvapľový útvar rastúci smerom nahor z odkvapkávajúcej vody pod stalagtitmi)

Stalagnát (vzniká prepojením stalagmitu a stalagtitu)

Brčká (sú stalaktity jemné, úzké a tenké ako steblá)

JAZERÁ - sú vodné nádrže rôzneho pôvodu, bez priameho spojenia s morom. Na základe klimatických faktorov ich delíme: - prietokové (tvoria sa v podmienkach humídnej klímy s pozitívnou vodnou bilanciou) - bezodtokové (charakteristické pre arídne a semiarídne oblasti, často obohatené soľami) - periodické (občas vysychajúce)

Podľa spôsobu vzniku nádrže jazera: q HLBENÉ JAZERÁ q HRADENÉ JAZERÁ - tektonické - vulkanické - glaciálne - krasové - deflačné - umelé - lávovými prúdmi - zosuvmi - morénami - oddelením riečnych ramien - umelými hrádzami Reliktné jazerá – zvyšky zanikajúcich morí po strate spojenia so svetovým morom (Kaspické, Aralské) Zanikajú: - vyparovaním - zanášaním - zarastaním - odvodnením vody z jazera

POVRCHOVÉ VODNÉ TOKY - RIEKY Geologická činnosť vodných tokov: - prenášacia (pravé a koloidné roztoky, plaveniny, splaveniny) - rušivá (riečna erózia) a) korózia (chem. pôsobenie tečúcej vody na horniny dna a brehu) b) hydraulické rozrušovanie (rozvolňovanie tlakom tečúcej vody) c) abrázia (odieranie dna) d) hĺbková erózia (spôsobujúca prehlbovanie riečných korýt a dolín) e) bočná erózia f) spätná erózia - tvorivá (výsledkom sú riečne sedimenty, ktoré sú takmer výlučne klastického pôvodu)

Miestami usadzovania riečnych sedimentov sú: - korytá riek - riečne nivy - korytá mŕtvych ramien - riečne náplavové vejáre a delty na dolnom konci toku Vývoj riečnej siete Vznik a formovanie riečnej siete je proces dynamický, ovplyvnený najmä: - geologickou stavbou povodia - vertikálnymi pohybmi zemskej kôry - nakláňaním zemského povrchu - klimatickými faktormi - časom pôsobenia jednotlivých činiteľov

Poradie vzniku vodných tokov: - konsekventné toky (toky tečúce v smere sklonu vrstiev) - subsekventné toky (vytvárajú sa v kolmom smere na konsekventné, majú smer rovnobežný so smerom vrstiev) - resekventné toky (tvoria sa z protiľahlých svahov subsekventného údolia) - obsekventné toky (tečúce v protismere úklonu vrstiev) - insekventné toky (smerujúce nezávisle od pôvodne ukloneného povrchu)

Vzory riečných sietí