vod do tdia patologickej fyziolgie Choroba a zdravie
Úvod do štúdia patologickej fyziológie Choroba a zdravie Tatár M. , Hanáček J.
Čo je to patofyziológia ? • Fyziológia (gr. fysis = príroda ; logos = náuka, veda) – zaoberá sa „logikou“ životných funkcií zdravých organizmov • Patologická fyziológia (gr. pathos = choroba, bolesť, utrpenie) – zaoberá sa „logikou“ životných funkcií organizmov postihnutých chorobou – zaoberá sa príčinami a mechanizmami, ktoré menia normálne funkcie na patologické
Fyziológia Patofyziológia život logika Zdravý organizmus štúdium Chorý organizmus
Logika životných funkcií • Logika – uvažovanie – záver • Aristoteles - nástroj vedeckého myslenia - myšlienková cesta, ktorá vedie k daným záverom • Logické „patofyziologické“ myslenie - základné poznatky o patologických procesoch a patomechanizmoch - koncept patofyziologického modelu priebehu choroby – „očakávané“ postupné kroky rozvoja patologického procesu a jeho ukončenia u virtuálneho pacienta
Patomechanizmy Fyziologické (normálne) regulačné mechanizmy Patofyziologické regulácie – postupné vybočovanie funkcií od normy až po vznik zlyhania orgánu, prípadne organizmu - hyper-/hypoaktivita regulačných mechanizmov, porucha obranných mechanizmov, blúdny kruh Didaktické hľadisko: - analýza jednotlivých (primárnych) porúch tkanív a orgánov - rozhodujúce je však poznať pomocou logického myslenia vzťah týchto porúch k ostatným orgánom a systémom - keď spoznáme súhru a vzájomné regulácie medzi jednotlivými orgánmi, až vtedy plne porozumieme patofyziologickému fungovaniu chorého organizmu
Respiračná insuficiencia hypoxémia hypoxia porucha vedomia sympatika porucha kompenzácia funkcie orgánov srdcového zlyhanie srdca výdaja zlyhanie obličiek erytropoéza
Prečo výučba patologickej fyziológie ? • USA – Introduction to Clinical Medicine - prednášky - semináre pri posteli chorého za účasti fyziológa, biochemika a internistu • UK – Physiology of Diseases - prednášky - semináre a cvičenia - tutorialy
Definície patofyziológie Patofyziológia je moderný integratívny biomedicínsky odbor vybudovaný na výsledkoch základného a klinického výskumu, pomocou ktorých objasňuje patomechanizmy zodpovedné za iniciáciu, progresiu a zánik patologických procesov, čím vytvára základný predpoklad pre ich racionálne pochopenie a ovplyvnenie. (International Society for Pathophysiology (1998)
Patofyziológia je považovaná aj za fyziológiu choroby, fyziológiu porušených funkcií organizmu, ktoré sú výsledkom pôsobenia nox na citlivé tkanivá (Lange, 2000) Patofyziológia skúma zmeny funkcií tkanív, orgánov a systémov organizmu, ktoré vznikli vplyvom patologických príčin a vhodných podmienok, využívajúc poznatky z biológie, anatómie, histológie a embryológie, biofyziky, fyziológie, biochémie, patologickej anatómie, mikrobiológie a imunológie a z vied o človeku a spoločnosti
Uvedené definície vyúsťujú do záveru Patofyziológia je jedným z profilujúcich predmetov medicínskeho štúdia. Zohráva integračnú úlohu v pregraduálnom aj postgraduálnom vzdelávaní lekárov.
Význam patofyziológie prípravu lekárov Pomáha študentom medicíny nájsť odpoveď na otázky: 1. Čo chorobu spôsobilo 2. Prečo choroba vznikla diagnostika terapia 3. Ako, akými mechanizmami choroba vznikla, progredovala, zanikala
Patologická fyziológia tvorí „ most“ medzi teoretickými poznatkami o človeku a klinickou praxou Pregraduálne medicínske vzdelávanie možno prirovnať k stavbe domu a) základy „medicínskeho domu“ tvoria: biológia, chémia, anatómia, histológia a embryológia, biofyzika, biochémia b) podlažie nad základmi - fyziológia vytvára funkčné spojenie poznatkov nutných pre pochopenie funkcie zdravého človeka c) steny - patologická anatómia, mikrobiológia a imunológia, propedeutika klinických predmetov, farmakológia d) steny „medicínskeho domu“ spája patologická fyziológia – integruje poznatky získané štúdiom teoretických disciplín a vytvára ucelenú predstavu o vzniku a vývoji chorôb e) strechu „medicínskeho domu“ tvoria klinické disciplíny
Neurology Gynekology and Obtetrics Surgery Internal medicine PATHOPHYSIOLOGY Pathology Pharmacology Microbiology PHYSIOLOGY Anat. Biol. Histol. Embr. Chem. Biophys.
Prednášky z patologickej fyziológie • Úloha: analyzujú sa patomechanizmy závažných patofyziologických stavov a chorôb, u ktorých je komplikovaná patogenéza. Sú dôležitým návodom pre štúdium v zmysle patofyziologického myslenia. • Študent 3. ročníka sa musí zúčastniť na siedmych prednáškach podľa vlastného výberu. • V prípade neabsolvovania tohto počtu bude sa požadovať vypracovanie náhradnej úlohy.
Vzťah patofyziológie k „teoretickým“ predmetom biológia = základný kameň medicíny - veda o všeobecných prejavoch funkcií organickej hmoty biochémia - biochemické procesy v zdravom organizme patobiochémia - biochemické procesy vznikajúce vplyvom nox biofyzika - biofyzikálne vlastnosti buniek a orgánov fyziológia - funkcie zdravého organizmu patofyziológia – zmeny funkcií organizmu postihnutého chorobou patologická anatómia - vzťah štruktúry a funkcie
Štruktúra patologickej fyziológie Základné delenie PF je podmienené charakterom patomechanizmov, ktorými sa zaoberá: 1. všeobecné patomechanizmy – zúčastňujú sa na patogenéze nielen jednej, ale viacerých chorôb, 2. špecifické patomechanizmy - sú charakteristické pre jednotlivé chorobné jednotky (nozologické jednotky).
Všeobecná patofyziológia Systém poznatkov o všeobecných pato- a sano-mechanizmoch podieľajúcich sa na vzniku, vývoji a ukončení chorôb. 1. Zaoberá sa poznávaním a popisom príčin chorôb a podmienok, za ktorých tieto príčiny choroby vyvolávajú: a) Príčiny chorôb = noxy - biologické, fyzikálne, chemické a spoločenské - exogenné, endogenné b) Podmienky vzniku chorôb - zníženie úrovne nešpecifickej a/alebo špecifickej rezistencie organizmu proti noxám, vplyvom stresu, genetických zmien, neadekvátnej výživy…. 2. Zaoberá sa poznávaním a popisom všeobecných mechanizmov uplatňujúcich sa v procese uzdravovania z choroby (sanogenéza) a v procese upevňovania zdravia (prevencia).
Obsah všeobecnej patofyziológie Všeobecné patologické procesy - zápal, horúčka, šok, stres, hypoxia, edém, dystrofia, poruchy regulačných procesov (pozitívne spätné väzby, apoptóza, poškodenie genetickej informácie…. ) Obranno - adapčné procesy - nešpecifická a špecifická imunita, hypertrofia, atrofia, hyperfunkcia, hypofunkcia, homeostáza Zvýšená predispozícia ku vzniku chorôb – podmienená geneticky a/alebo vplyvom podmienok vonkajšieho prostredia (diatéza)
Patofyziologická terminológia Nozológia - veda o chorobe, o jednotlivých chorobných jednotkách (nozologické jednotky) - základ klasifikácie chorôb Etiológia - veda o príčinách a podmienkach vzniku chorôb Patogenéza - veda zaoberajúca sa poznávaním mechanizmov, ktoré sa podieľajú na iniciovaní choroby a jej vývoji (patomechanizmy ) - všeobecná patogenéza – týka sa všeobecných patomechanizmov - špeciálna patogenéza - poznávanie patomechanizmov vedúcich ku vzniku špecifického typu choroby Sanogenéza - veda zaoberajúca sa mechanizmami, ktoré sa podieľajú na procese ukončenia patologických procesov a uzdravovania sa z choroby
Semiológia - veda o prejavoch choroby a) subjektívne pocity, ktorými pacient vyjadruje prežívanie „svojej“ choroby = symptómy choroby; nedajú sa presne kvantifikovať, b) objektívne pozorovateľné, resp. merateľné zmenami funkčných a morfologických parametrov tkanív, orgánov, systémov a celého organizmu = príznaky choroby. Tanatogenéza - veda zaoberajúca sa poznávaním procesov vedúcich k zániku človeka, (veda o zomieraní) - do tanatogenézy patrí aj eutanázia
Špeciálna patofyziológia Zaoberá sa patomechanizmami, obrannými a adaptačnými mechanizmami podieľajúcimi sa na vzniku, vývoji a ukončení patologických procesov v jednotlivých orgánoch a systémoch ľudského organizmu, ako aj mechanizmami podieľajúcimi sa na vzniku a vývoji symptómov a príznakov chorobných procesov. Poznatky zo všeobecnej patofyziólogie tvoria nevyhnutný „backround“ pre pochopenie patofyziológie jednotlivých orgánov a systémov organizmu !!!
Blúdny kruh Pre patogenézu chorôb je charakteristický vznik kvalitatívne nových, z biologického hľadiska nepriaznivých patologických mechanizmov, ktoré v zdravom organizme neexistujú !!! Najdôležitejším z takýchto patomechanizmov je bludný kruh (circulus vitiosus) Na jeho vzniku sa podieľajú pozitívne spätné väzby, ktoré podmieňujú perpetuáciu (opakovanie) určitých patomechanizmov, čo vedie k udržiavaniu, a/alebo zosilňovaniu patologických procesov
Príklad vytvorenia a fungovania bludného kruhu (zjednodušené) Mitrálna stenóza minútového objemu ĽK aktivácia sympatika vazokonstrikcia (koža, splanchnikus, obličky) zníženie end-diastolického objemu ĽK frekvencia srdca skrátenie diastoly
Metódy, ktoré používa patofyziológia vo výskume 1. Pozorovanie - zmyslami, prístrojmi 2. Pokus - hľadanie odpovede na otázky o príčinách a mechanizmoch vzniku, vývoja a ukončenia choroby použitím experimentálnych zvieracích modelov - modelovanie patologických procesov pomocou matematických a iných alternatívnych metód 3. Formulovanie hypotéz - tvorba hypotézy na základe existujúcich poznatkov a racionálnych predpokladov, jej následné potvrdenie alebo vyvrátenie experimentom na zvieratách alebo v klinicko-patofyziologickej štúdii
Zakladatelia PF Claude Bernard (1813 - 1878) - zaviedol pojem „experimentálna patológia“ R. Wirchov (1821 – 1902), zakladateľ celulárnej patológie - zdôrazňoval kľúčovú úlohu porúch regulácie fyziologických procesov ako základný mechanizmus vzniku chorôb - použil termín: patologická fyziológia J. E. Purkyně (1787 - 1869) - predpokladal vznik patofyziológie ako novej disciplíny týmto citátom: „Mnohé procesy, hoci svojím mechanizmom patria do fyziológie, siahajú cez jej hranice do odboru patológia, lebo sa často stáva, že to, čo bolo jednoduchým pominuteľným javom, prejde do choroby. Takáto úvaha vedie ku stanoveniu osobitnej náuky patologickej fyziológie“.
Zdravie, choroba - dve základné kategórie medicíny Definícia zdravia (WHO): Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody pri zachovaní funkcií všetkých telesných orgánov, významných spoločenských funkcií človeka a zachovaní schopnosti organizmu prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam prostredia.
V praxi sa pojem zdravie chápe pragmatickejšie: Zdravie je chápané ako súhrn schopností organizmu vyrovnať sa s vplyvmi prostredia bez toho, aby vznikli výrazné a dlhodobé poruchy homeostázy vnútorného prostredia. V pojme zdravie sú obsiahnuté dva aspekty: 1. subjektívny - je tvorený pocitmi človeka, 2. objektívny - je podložený objektívne zistenými parametrami štruktúry a funkcie organizmu.
Norma (normalita) V praxi sa často používa namiesto pojmu zdravie pojem norma („je to v norme“ = človek je zdravý) Klinická normalita = zdravie Pojmy zdravie a norma nie sú ekvivalentné: zdravie je viac pojem kvalitatívny norma je pojem viac kvantitatívny Pod pojmom „norma“, „normálna hodnota“ nejakého meraného parametra teda rozumieme takú hodnotu, ktorá sa v zdravej populácii vyskytuje najčastejšie. Interindividuálna variabilita Každý jedinec má charakteristický profil funkcií, štruktúr orgánov a systémov.
„Normálny (referenčný) interval“ sledovaného znaku • Frekvencia určitej hodnoty sledovaného parametra (napr. TK) v zdravej populácii sa vyjadruje krivkou normálneho rozloženia frekvencie hodnôt daného parametra (Gausova krivka). • Na základe empirických zistení sa ukázalo, že ak sa určí priemerná hodnota uvedeného parametra a zistí sa smerodajná odchýlka od tejto hodnoty a jej dvojnásobná veľkosť sa pripočíta alebo odpočíta od priemernej hodnoty, získame normálny (referenčný) interval.
Gausova krivka
• V určitých prípadoch prítomnosť hodnôt väčších alebo menších ako je hodnota priemerná plus alebo mínus 2 smerodajné odchýlky nemusí znamenať, že ide o hodnotu patologickú. • norma vždy zdravie • abnormálna hodnota vždy choroba
Definícia choroby • Choroba - biosociálny jav predstavujúci novú kvalitu života • Choroba je výsledkom interakcie patologických a kompenzačných procesov, ktoré vedú ku poškodeniu buniek, tkanív a systémov organizmu, čo sa prejavuje obmedzením schopností organizmu vyrovnať sa s vplyvmi prostredia a vznikom porúch jeho životných funkcií. • Aj v pojme choroba je obsiahnutý aspekt objektívny a subjektívny
Na vytváraní obrazu choroby sa podieľajú: Patologická reakcia : najjednoduchšia, obyčajne krátko trvajúca, kvantitatívne alebo kvalitatívne neadekvátna odpoveď organizmu na noxu Príklady: synkopa, krátko trvajúce výrazné zvýšenie TK, tachykardia, zvracanie, hnačka, hyperémia, zvýšenie permeability kapilárnej steny, leukocytóza Patologický proces: - komplex patologických a obranno - adaptačných reakcií vyvolaných pôsobením noxy na organizmus. Ide o na seba naväzujúce procesy, výsledkom ktorých je vychýlenie jednej alebo viacerých fyziologických funkcií mimo ich referenčný interval. Príklady: zápal, hypoxia, nádorový rast, horúčka, edém, acidóza Patologický stav: patologická zmena, ktorá je v priebehu času stabilná alebo sa mení len málo počas dlhšieho obdobia Príklady: artróza, kongenitálne srdcové chyby, hluchota, slepota
Dynamika choroby – má svoj začiatok, priebeh a ukončenie 1. štádium: latentné (skryté), inkubačné (tlecie) Čas, ktorý uplynie medzi začiatkom pôsobenia noxy na organizmus a vznikom prvých (nešpecifických) prejavov jej vplyvu. Nie sú prítomné žiadne prejavy choroby. Trvanie latentného štádia závisí od druhu a sily noxy a od obranných schopností organizmu. 2. štádium: prodromálne (predzvestné) Noxa (y) spôsobili taký stupeň (rozsah) poškodenia buniek (tkanív, orgánov) organizmu, ktoré sa prejaví vznikom nešpecifických symtómov a znakov choroby (malátnosť, zvýšená únavnosť, ospalosť, nespavosť, bolesti hlavy…. ). Trvá od objavenia sa prvých nešpecifických prejavov choroby až po vznik špecifických symtómov a znakov choroby.
3. štádium: manifestné (poškodenie je lokalizované hlavne v niektorých tkanivách a orgánoch) Sú prítomné symptómy a znaky charakteristické (špecifické) pre určitú chorobu a poškodenie určitého(-tých) orgánov. 4. štádium: a) vyliečenie a rekonvalescencia (zotavovanie z choroby) b) smrť Vyliečenie - rýchle (kritický vývoj) - pomalé (postupné, lytický vývoj) Procesy obranné, obnovovacie prevládnu nad procesmi poškodzujúcimi, ničiacimi Formy vyliečenia a rekovalescencie: a) restitutio, alias sanatio ad integrum b) sanatio per compensationem
Rýchlosť nástupu a vývoja choroby a) Perakútny priebeh choroby - vznik a vývoj choroby je veľmi rýchly (minúty, hodiny - napr. anafylaktický šok, náhla srdcová smrť). b) Akútny priebeh choroby - trvá niekoľko dní až týždňov (obyčajne do 3 týždňov - napr. furunculus, bronchitis simplex, infarkt myokardu). c) Subakútny priebeh choroby - choroba trvá dlhšie ako 3 týždne a obyčajne nie viac ako 6 týždňov. d) Chronický priebeh choroby - choroba trvá dlhšie než 6 týždňov, nezriedka počas celého života (dna, cukrovka, ateroskleróza, ischemická choroba srdca, venózna insuficiencia v dolných končatinách). Rýchlosť nástupu a vývoja choroby ako aj jej priebeh závisí od druhu a intenzity noxy (nox), ktoré chorobu spôsobili a od kapacity a rýchlosti aktivácie obranných systémov.
Ďalšie pojmy súvisiace s priebehom choroby Exacerbácia choroby – ide o náhle zosilnenie intenzity prejavov chronicky prebiehajúcej choroby (napr. akútna excerbácia chronickej bronchitídy). Remisia choroby – ide o zníženie intenzity symptómov a znakov chronicky prebiehajúcej choroby (spontánne, vplyvom liečby). Recidíva choroby – ide o znovu objavenie sa choroby, prejavy ktorej vymiznú vplyvom terapie (resp. spontánne) na určitý čas.
2. Pomáha poznávať príčiny a mechanizmy vzniku chorôb, čím získava lekár možnosť efektívne chorobu ovplyvniť, liečiť - kauzálna terapia Súhrn: Bez zvládnutia základov patofyziológie nie je možné pochopiť dostatočne hlboko patogenézu chorôb, nie je možné uskutočňovať racionálnu, efektívnu prevenciu a liečbu pacientov
• „ Medicínsky dom“ môže byť kvalitný len vtedy, keď sú všetky jeho časti kvalitné. Fyziológia a patofyziológia sú významné pre „fungovanie tohoto domu“, lebo spájajú jeho jednotlivé časti do funkčného celku v zdraví aj v chorobe
• PF a mikrobiológia a imunológia: vysvetlenie mechanizmov vzniku chorôb podmienených biologickými noxami a narušenými imunitnými procesmi • PF a farmakológia: poznanie patomechanizmov ich racionálne farmakologické ovplyvnenie • PF a klinické disciplíny: teória a prax • PF a vedy o spoločnosti: noxy, ktoré spôsobujú choroby môžu byť biologickej, fyzikálnej, chemickej, ale aj spoločenskej povahy (psychologické, sociálne. . . )
Edémy pri zlyhávaní PK Zlyhávanie pravej komory hydrostatického tlaku v žilovom systéme veľkého obehu tvorba edému zvýšené zaťaženie PK MOĽK zvýšenie objemu krvi v žilovom systéme aktivácia sympatika zvýšená resorbcia Na a vody v obličkách aktivácia systému RAA vazokonstrikcia znížený prietok krvi obličkami
• Existencia kvalitatívne nových mechanizmov, ktoré sú zodpovedné za vznik a progresiu choroby je hlavným argumentom, ktorý zdôvodňuje vznik odboru patologická fyziológia André Gidó: „Domnievam sa, že choroby sú akýmisi kľúčmi, ktorými môžeme otvoriť dvere do nepoznaných „komnát“ ľudského organizmu. Zrejme existujú v ľudskom organizme také dvere, ktoré môžeme otvoriť len „vďaka“ existencií chorôb. Choroby nám asi otvárajú dvere k poznaniu niektorých právd o nás rovnako, ako zdravie zatvára dvere iné alebo nás od ich otvorenia odrádza“
Špecifickými výskumnými metódami, ktoré používa patofyziológia sú: 4. Klinicko - patofyziológické – resp. patofyziologicko – klinické štúdie, ktoré pomáhajú riešiť konkrétne klinické problémy pozorovaním a analýzou patomechanizmov podieľajúcich sa na ich vzniku priamo na pacientoch 5. Vytváranie experimentálnych modelov patologických procesov na zvieratách Charakteristickým znakom patofyziologického výskumu nie sú však použité technológie, ale spôsob myslenia. Je to taký spôsob myslenia, ktorý umožňuje poznávať logiku životných procesov objavujúcich sa pri vzniku, vývoji a zániku choroby
2. Na dosiahnutie uvedených cieľov je potrebné: a) Študent musí študovať, nie bezducho memorovať fakty b) Individuálne štúdium a semináre maximálne využiť na získanie trvalých poznatkov c) Učitelia budú pomáhať študentom pri vytváraní komplexného pohľadu na patogenézu chorôb • Trvalé vedomosti vznikajú pochopením procesov a dejov, nie namemorovaním faktov (Understunding is a kind of ecstasy – heureka!) • Výsledkom štúdia PF by malo byť pochopenie základov logiky životných dejov za patologických podmienok, získanie základov komplexného obrazu o chorobe a o človeku v chorobe
Postavenie patofyziológie v pregraduálnom štúdiu medicíny • Štúdium patofyziológie v 5. a 6. semestri, Prečo ? - Pretože PF tvorí úvod do štúdia klinických disciplín - Pretože úspešné štúdium klinických disciplín vyžaduje základný stupeň integrácie vedomostí z teoretických disciplín - Pretože PF je „ teóriou medicíny“
Eutanázia ? ? ? ? Je to názov pre komplexné zdôvodnenie a spôsoby zámerného ukončenia života človeka na jeho urgentnú a opakovanú žiadosť Klasifikácia eutanázie podľa Lundberga 1. Pasívna eutanázia - zastavenie liečenia pacienta s nevyliečiteľnou smrtiacou chorobou (napr. pokročilý stupeň Alzheimerovej choroby, generalizovaný rozsev malígneho procesu…) a neliečenie takýchto pacientov ak u nich vznikne vážne infekčné ochorenie, infarkt myokardu, infarkt mozgu, iné 2. Semipasívna eutanázia – ide napr. o ukončenie liečby pacienta so zlyhaním pečene, ktorý je v kóme a nie je možnosť transplantovať mu pečeň
3. Semiaktívna eutanázia – napr. odpojenie pacienta od dýchacieho prístroja, ak má pacient poškodenie mozgu, ktoré nie je zlúčiteľné so životom a je ireverzibilné 4. Náhodná eutanázia – tzv. dvojitý efekt, napr. podanie analgetík, anestetík na potláčanie neznesiteľných bolestí (rakovinová bolesť) spôsobí okrem potlačenia bolesti aj zastavenie činnosti dýchacieho centra 5. Sebevražedná eutanázia – pacient si sám predávkuje liek, smrtiacu látku (iný spôsob), ktoré užíva na liečbu choroby, ktorou trpí 6. Aktívna eutanázia – lekár vedome podá na urgentnú opakovanú žiadosť chorého smrtiacu látku
· Patognomický symptóm, príznak - symptóm alebo príznak, ktorý je pre určité chorobné zmeny charakteristický, (napr. bolesť pri žlčovej kolike, pri ochoreniach žalúdka, pri infarkte myokardu. . . ) • Patognostický symptóm, príznak - symptóm alebo príznak je dôležitý poznanie určitej choroby, je dôležitý pre diagnostikovanie choroby
• Delenie špeciálnej patofyziológie : ? ? ? ? - kardiovaskulárneho systému - hemopoetického systému - dýchacieho systému - gastrointestinálneho systému - endokrinného systému - uropoetického systému - nervového systému - pohybového a kožného systému S rozširovaním medicínskeho poznania sa v patologickej fyziológii vytvárajú nové vrstvy : - kozmická patofyziológia - ekologická a environmentálna patofyziológia - patofyziológia práce a športu - adaptačná patofyziológia - celulárna a molekulárna patofyziológia
• Podľa druhu metód, ktoré patofyziológia používa vo výskume rozlišujeme: - experimentálnu patofyziológiu – hlavná výskumná metóda : modelovanie patologických procesov na zvieratách, pomocou IT technológií a ich výskum - klinická patofyziológia – hlavná metóda : neinvazívne vyšetrovacie metódy na identifikovanie chorobných procesov u pacientov
Hlavné ciele výučby patologickej fyziológie 1. Našim cieľom je, aby študenti spoznali a pochopili základné všeobecné a špecifické patomechanizmy podieľajúce sa na vzniku, vývoji a ukončení chorôb K tomu je potrebné : a) poznať a porozumieť patofyziologické pojmy b) poznať a pochopiť jednotlivé patomechanizmy c) spájať jednotlivé patomechanizmy do racionálnych patogenetických reťazcov typických pre patologické procesy a jednotlivé choroby d) pochopiť patologický proces ako dej majúci odozvu v celom organizme e) chápať patologické procesy ako dynamický dej
• prof. Rappley (1932): „Absolvovaním lekárskej fakulty ešte nevzniká „hotový“ lekár. Fakulta dáva študentom príležitosť, aby zvládli základy lekárskej vedy a základy jej aplikácie v praxi, aby získali základy vedeckej diagnostiky chorôb. • Učiť sa však musia študenti sami, lebo len malú časť vedomostí získajú na fakulte od učiteľov. Učiteľ má ukazovať cestu, má viesť a inšpirovať študenta v jeho snahe o osvojenie si čo najviac vedomostí, schopností a zručností.
Personálne zabezpečenie výučby patofyziológie Učitelia: Prof. MUDr. M. Tatár, CSc. - vedúci ústavu Prof. MUDr. J. Hanáček, CSc. Doc. MUDr. R. Péčová, Ph. D. Doc. MUDr. J. Plevkova, Ph. D. MUDr. T. Buday, Ph. D. Vedeckí pracovníčka: Doc. RNDr. M. Brozmanová, Ph. D. Interní doktorandi: MUDr. J. Halička, Ing. S. Gavliaková Postdoktorand: Ing. J. Martinek, Ph. D. Technici: Ing. M. Vrabec T. Zaťko, L. Mazúrová, K. Štrbová Sekretariát ústavu: M. Ilovská
Študijná literatúra · Mefanet · Hulín I. a kol. Patofyziológia. Slovak Academic Press, 7. vydanie, 1288 s • Nečas E. Obecná patologická fyziologie. Karolínum 2006, 380 s. • Nečas E. . .
• Patofyziológia sa zaoberá dynamikou patologických procesov – skúma priebeh patologických procesov v čase, intenzite aj priestore
Patofyziológia sa zaoberá vysvetľovaním mechanizmov, ktoré sa podieľajú na manifestácií patologických procesov prebiehajúcich v organizme, teda objasňuje mechanizmy vzniku, vývoja a zániku symptómov a znakov chorôb venuje sa tiež poznávaniu ochranných a obranných mechanizmov ako aj ich úlohe v patogenéze chorôb
- Slides: 59