vod do tdia histrie Zkladn pojmy o je

Úvod do štúdia histórie Základné pojmy Čo je história Historiografia Ph. Dr Františka Čechová, Ph. D Katedra histórie FF UCM

História • vedný odbor skúmajúci dejiny, dejepis, • • dejepisectvo, historiografia súhrn minulých dejov, udalostí, vývin niečoho, dejiny, minulosť príhoda, priebeh nejakej udalosti veda o vývoji spoločnosti a prírody, veda o minulosti, dejepis udalosť, priebeh, dej. .

Rôzne prístupy a názory Slovenská historická terminológia dodnes nie je jednotná Do diskusie vstupuje aj teória informačných systémov, sémiotika, logika. . Moderná knihoveda navrhuje riešiť túto rozkolísanosť takto: • termín dejepis používať len vo význame vyučovací predmet • termín dejiny ako súhrn minulých dejov, historický vývin niečoho, • • minulosť termín historiografia vo význame vedného odboru, ktorý skúma dejiny Namiesto termínu história vo význame súhrn minulých dejov, vývin niečoho, odporúča použiť pojem dejiny. Termín história ako vedný odbor odporúča nahradiť pojmom historiografia Termín dejepisectvo nahradiť pojmom historiografia.

Historiografia • Historiografia alebo dejepisectvo je zobrazovanie udalostí, dejov a stavov minulosti (na úrovni osôb, spoločenských vrstiev, národov a iných) s cieľom vyvolať u prijímateľa informácie uvedomenie si dejín. Zjednodušene teda ide o zapisovanie dejín určitým systematickým spôsobom tak, aby vzniklo rozprávanie, ktoré možno úspešne podrobiť kritickej „skúške“. Ešte jednoduchšie sa dá povedať, že ide o odbornú historickú literatúru. • Historiografia je predchodcom historickej vedy v tom zmysle, že pred vznikom (analyzujúcej) historickej vedy existovala len (opisujúca) historiografia. Z iného hľadiska je dnes naopak historiografia jedným z výsledkov historickej vedy, pretože zobrazuje stav, prúdy a ciele historického výskumu. • Z hľadiska jej závislosti od tvorivej sily a vôle dejepisca je historiografia súčasťou literatúry. Jej cieľ sa pohyboval medzi legitimáciou vládárov na jednej strane a kritickým hodnotením minulosti na druhej strane. Akýmsi opakom (empirickej) historiografie je (neempirická) filozofia dejín. • Sledujte internetový časopis FORUM HISTORIAE, dozviete sa viac o teórii historiografie, ale nielen o nej

Historické vedy a pomocné vedy historické náuka o prameňoch historická filológia historická geografia historická chronológia historická metrológia historická štatistika historická topografia historiometria medievalistika archeológia archivistika biografistika epigrafika faleristika filigránológia sinológia turkológia egyptológia Paleografia diplomatika genealógia hagiografia heraldika kodikológia numizmatika papyrológia sfragistika Kampanológia. . .

Dejiny historiografie • • • Už nápisy starovekých Babylončanov, Asýrčanov či Egypťanov a iných staroorientálnych národov ospevovali vládcov týchto národov. U Chetitov už možno dokonca nájsť náznaky kritického prístupu. Veľký zmysel pre dejiny mali už od staroveku Židia. Významným historickým prameňom a zdrojom poznania dejín staroveku je Biblia, ktorá obsahuje nielen knihy kroník, Knihu kráľov, ale historický kontext obsahujú aj prorocké knihy a ďalšie časti Starého zákona. V starovekej Číne malo dejepisectvo od počiatku (až do 20. storočia) veľmi dôležitú úlohu. Charakteristický je moralistické hodnotenie, poetickosť i kritický prístup v dejepisectve. Ako prvé vznikli anály (letopisy), najznámejšie Konfuciove (551 – 479 pred Kr. ) Jarné a jesenné letopisy. Potom vzniklo naratívne dejepisectvo. S'-ma Čchien (Sima Qian) napísal svoje monumentálne Zápisky historika (Š'-ťi), ktoré boli koncipované ako svetové dejiny a stali sa základom budúcich dejín dynastií. V roku 629 za dynastie Tchang bol zriadený dejepisný úrad, v ktorom kolektív úradníkov spisoval dejiny vždy predchádzajúcej dynastie. V starovekej Indii zachycujú genealógie kráľovských rodov purány, ktoré končia v 2. stor. po Kr. V Afrike existovalo len ústne odkazovanie dejín, v Etiópii však existovalo koptské dejepisectvo.

Staroveké dejepisectvo • Starogrécki historici sa snažili podať tradície svojej kultúry ako nespochybniteľné, ale niektorí sa už pokúšali objaviť historické príčiny a súvislosti, napríklad Herodotos • ( 484 -430 p. Kr. ) pri opisovaní perzských vojen alebo • • Thukydides (460 -395) bol zakladateľ nestrannej historiografie a stvoriteľ historickej monografie pri opisovaní peloponézskej vojny. Starorímsku historiografiu prakticky založil Polybius (200 -118 BC), ktorý sa snažil vysvetliť vzostup Ríma na veľmoc v Stredomorí, ktorý sám zažil. Kým Polybius sa snažil byť nestranný, Sallust, Livius a Tacitus (56 -117) sa snažili vo svojich dielach ospravedlniť rímsku nadvládu, aj keď Tacitus píše o svojej snahe SINE IRA ET STUDIO. písať dejiny Od 4. stor. pred Kr. Arriános, Plútarchos, Curtius Rufus a Suetonius vyvinuli životopis ako formu historiografie.

Európska a slovenská historiografia Leopold von Ranke ( 1795 -1886) etabloval históriu ako vedu na univerzite v Berlíne František V. Sasinek (1830 -1914) – zakladateľ slovenského dejepisectva Daniel Rapant(1897 -1988) prvý univerzitný profesor-historik a archivár, FFUK

Univerzita sv. Cyrila a Metoda • Zákonom NR SR č. 201/1997 Zb. vznikla Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 20. októbra 1997 boli zriadené prvé tri fakulty: Filozofická fakulta, Fakulta masmediálnej komunikácie a Fakulta prírodných vied. Jedným zo zakladateľov školy a tiež Katedry histórie FF UCM bol prof. Ph. Dr. Matúš Kučera, Dr. Sc. • Prvá vedúca katedry histórie bola Ph. Dr Marta Melníková, po nej viedol katedru histórie v dvoch obdobiach doc. Ph. Dr. Pavol Valachovič, CSc. ; doc. Ph. Dr. Stanislav Hurčík, CSc. ; Ph. Dr. Tomáš Klubert, Ph. D a v súčasnosti je vedúcim katedry doc. Ph. Dr. Ivan Mrva, CSc. •

Profesori a docenti. Odborní asistenti Na katedre histórie v súčasnosti vyučujú: • Prof. Ph. Dr. Václav Furmánek, Dr. Sc. -dejiny praveku • Prof. Ph. Dr. Jan Rychlík, Ph. D. Všeobecné dejiny – 19. a 20. storočie • Doc. Ph. Dr. Pavol Valachovič, CSc. - dejiny staroveku • Doc. Ph. Dr. Martin Homza, Ph. D. Slovenské dejiny v stredoveku • Doc. Ph. Dr. Ivan Mrva, CSc. Slovensko- dejiny novoveku • Doc. Ph. Dr. Stanislav Hurčík, CSc. Všeobecné dejiny Univerzitný docent v súčasnosti musí prejsť hahilitačným konaním, ktoré má presne stanovené kritériá Univerzitný profesor je menovaný prezidentom republiky a musí prejsť ešte náročnejším inauguračným konaním. Univerzitný profesor nie je stredoškolským profesorom, na akých ste boli doteraz zvyknutí. Všetci odborní asistenti na našej katedre majú vedeckú hodnosť Ph. D. a niektorí aj rigoróznu skúšku a titul Ph. Dr. Všetci sú teda doktori filozofie. Ph. Dr. F. Čechová, Ph. D. , Mgr. D. Duchoňová, Ph. D. Mgr. S. Haladová, Ph. Dr. M. Hurbanič, Ph. D. , Mgr. M. Chvojka, Ph. D. Mgr. E. Juríčková, Ph. D.

Bakalári, magistri, doktorandi- I. II. a III. stupeň vysokoškolského vzdelania • Vysoké školy, aj Univerzita sv. Cyrila a Metoda v mnohých odboroch zabezpečuje úspešným absolventom bakalársky, magisterský i doktorandský diplom po vykonaní štátnej skúšky pred komisiou. Na toto oprávnenie škola musí spĺňať kritériá Akreditačnej komisie. Garantom bakalárskeho stupňa štúdia na katedre histórie je doc. Ph. Dr. I. Mrva, CSc. vedúci katedry. V poslednom akreditačnom konaní katedra nesplnila podmienku pre akreditáciu magisterského štúdia, najmä preto, že nemala akceptovateľného profesora z hľadiska veku a iných kritérií posudzovaných AK. Katedra však intenzívne pracuje na tom, aby podmienky v skorej budúcnosti splnila.

Fazeta času, priestoru, formy Dejiny, ich vymedzenie Z hľadiska času Pravek (predhistória) Starovek Stredovek Novovek Moderné dejiny Dejiny 20. storočia. . . Z hľadiska priestoru Dejiny Slovenska Všeobecné dejiny Dejiny Európy, Ázie. . . Regionálne dejiny Dejiny Nemecka Dejiny Francúzska. . Vecné členenie Politické dejiny Sociálne dejiny Hospodárske dejiny Dejiny kultúry Cirkevné dejiny Dejiny vedy a techniky Vojenské dejiny Dejiny štátu a práva Dejiny správy. . .

Čas v dejinách Pravek 20. st. Starovek Moderné dejiny Novovek Stredovek