vod do filozofie 19 a 20 storoia historick

Úvod do filozofie 19. a 20. storočia

historické súvislosti v porovnaní s prechádzajúcimi epochami bol intelektuálny život omnoho komplexnejší B. Russell (1945) vo svojich dejinách uvádza nasledovné príčiny: 1. územie, ktoré pripadá do úvahy je omnoho väčšie (Spojené štáty, východné filozofie, . . . ) 2. rozvoj vedy (hlavne geológia, biológia a organická chémia) to čím bol Newton pre 18. st. tým bol Darwin pre 19. storočie 3. strojová výroba zmenila sociálnu štruktúru obyvateľstva - nové chápanie síl človeka vo vzťahu k prírodnému prostrediu 4. intenzívna revolta, filozofická aj politická, proti tradičným systémom myslenia v politike, ekonomike, podnietila útoky na presvedčenia a inštitúcie, ktoré sa až dovtedy zdali neohroziteľné.

revolta mala dve formy: romantickú: Byron Schopenhauer Nietzsche Hitler Mussolini racionalistickú: francúzski filozofi revolúcie Condorcet, Helvétius filozofickí radikáli v Anglicku Bentham, Malthus, J. S. Mill Marx Sovietske Rusko

veda 1873 Clark Maxwell: Pojednanie o elektrine a magnetizme, → rozvoj fyziky na nasledujúcich 50 rokov 1859 Charles Darwin: O Pôvode druhov → o evolúcii druhov prostredníctvom prirodzeného výberu, 1871 Pôvod človeka → myšlienka evolúcie ovplyvnila široké pole disciplín od antropológie (E. Taylor) až po politickú filozofiu (F. Engels, K. Marx) 1869 Gregor Mendel – teória dedičnosti charakteristík na príklade kríženia rôznych typov rastliny hrachu → v zhode z Darwinovou evolučnou hypotézou, základ pre rozvoj genetiky v 20. storočí.

technika rapídny technologický rozvoj priniseol mnoho vynálezov, ktoré zmenili svet: 1867 – písací stroj (od 1870 Remington - masová výroba strojov -‘qwerty’ klávesnica) 1876 - Alexander Graham Bell patentoval telefón 1877 - Thomas Edison prvý fonograf 1867 - Siemens vynašiel veľkorozmerný generátor el. prúdu 1879 – T. Edison - komerčná výroba žiarovky 1881 – prvé verejné osvetlenie – New York 1870 – parný rušeň Siemens vynašiel elektromotor → električky, metro 1883 – Daimler - spaľovací benzínový motor 1885 – Damler a Benz - prvý automobil s benzínovým motorom

umenie, vzdelávanie skladatelia: Brahms, P. I. Čajkovskij, R. Wagner spisovatelia: L. N. Tolstoj, F. M. Dostojevskij, G. Eliot divadlo: Ibsen, Paríž: centrum umeleckých inovácií poézia: Ch. Baudelaire, S. Mallarmé , A. Rimbaud, P. Verlaine, maliarstvo: impresionizmus (Monet, . . . ), postimpresionizmus (Van Gogh, Cézanne, . . . ) Nemecko – v 2. polovici 19. storočia malo najviac (a najlepších) univerzít na svete, na ktorých študovali študenti z celého sveta, ktorý potom nemecký model univerzity zavádzali vo svojich krajinách. vznikajú prvé filozofické časopisy: Ratio (založený v 1847) Zeitschrift für Philosophie und philosophische Kritik (1837– 1918) Zeitschrift für Philosophie und Pädagogik (1861– 1914)). Journal of Speculative Philosophy (1867 – 1893), Archiv für Geschichte der Philosophie (1868), Revue de théologie et de philosophie (1868), Rivista di filosofia (1870) Mind a Revue Philosophique (1876), The Monist (1888), Ethics (1890), The Philosophical Review (1892), Revue de métaphysique et morale (1893), Revue Philosophique de Louvain (1894), Kant-Studien (1896)

filozofia 19. storočia je okrem spomínaných spoločenských vplyvov z veľkej časti reakciou na nemeckú klasickú filozofiu (Kant, Fichte, Schelling, Hegel) a jej hľadania absolútnej pravdy, absolútneho subjektu, ducha. . V 6 bodoch a v rámci každého bodu prihliadajúc k aspektu redukcionizmus/konštruktivizmus zhrnul hlavné problémy 19. storočia Dean Moyar v úvode k The Routledge Companion to Nineteenth Century Philosophy. Takmer všetky pôvodne vychádzajú z Kanta. (1) prirodzené vs. normatívne. (2) otázka vzťahu psychológia – logika. (3) hranice metafyziky (vec o sebe a vec pre nás) (4) obrat k praktickému. (5) sociálna koncepcia racionality. (6) historicizmus V hĺbke Kantovej teórie: všetko myslenie je posudzovanie, a to normatívne posudzovanie – ot. správnej aplikácie konceptu.

filozofia filozofiu 20. storočia možno rozdeliť na kontinentálnu filozofiu (myslí sa hlavne francúzska a nemecká filozofia) a analytickú filozofiu v anglicky hovoriacich krajinách. kontinentálna filozofia je charakteristická: - pluralitou (fenomenológia, hermeneutika, kritická teória, existencializmus, štrukturalizmus, dekonštrukcia) - spochybňovaním základov (význam nie je nejaká substancia a pravda daná systémom (bytia/subjektu), ale vzniká intersubjektívne a intertextuálne) - spochybňovaním východísk pozitivizmu (filozofia musí mať odlišnú metódu (humanitné vedy) ako majú prírodné vedy. . . ) -bytie je neredukovateľné na verifikáciu, význam na evidenciu, pravda na koherenciu, čas na meranie, paradox na problém. analytická filozofia – tiež kritizuje pozitivizmus (vysvetliť význam z faktov), ale z iných dôvodov: vačšej jasnosti, evidencie, verifikácie, koherencie. (~ dôraz na iné časti Kantových kritík). - problémy sú redukovateľné na problémy jazyka

Plán prednášok: S. Kierkegaard, A. Schopenhauer, pozitivizmus: A. Comte, empiricizmus: J. S. Mill filozofia života: F. Nietzsche, H. Bergson marxizmus: K. Marx (? ) fenomenológia: E. Husserl M. Heidegger a existencializmus: J. P. Sartre, . . . pragmatizmus: W. James, J. Dewey, C. S. Peirce L. Wittgenstein analytická filozofia: W. v O. Quine, D. Davidson, S. Kripke, H. Putnam, . . . štrukturalizmus: R. Barthes, M. Foucault, J. Derrida postmoderna: J. F. Lyotard, G. Deleuze, J. Baudrillard ––––––––––––––––– novopozitivimus: R. Carnap, M. Schlick / kritický racionalizmus: K. R. Popper hermeneutika: H. G. Gadammer, P. Ricoeur J. Habermas feminizmus: S. de Beauvoir, J. Kristeva, J. Butler

literatúra: • Coreth, E. , Ehlen, P. , Schmidt, J. 2003: Filosofie 19. století. Olomouc : Olomouc. • Coreth, E. , Ehlen, P. , Haeffner, G. , Ricken, F. 2006: Filosofie 20. století. Olomouc : Olomouc. • Solomon, R. C. (1993): Vzostup a pád subjektu. Bratislava : Enigma. • Solomon, R. C. , Shermann, D. (eds. ) 2003: The Blackwell Guide to Continental Philosophy. Malden, Oxford, Melbourne, Berlin : Blackwell Publishing. • Russell, B. 1945: The History of Western Philosophy. New York : Simon and Schuster (kapitola XXI, s. 719 – 729) • Baldwin, T. (ed. ) 2003: The Cambridge History of Philosophy 1870– 1945. Cambridge : Cambridge University Press. • Ten, C. L. (ed. ) (1994): Routledge History of Philosophy. Volume VII. The Nineteenth Century. London, New York : Routledge. • Kerney, R. (ed. ) (1994): Routledge History of Philosophy. Volume VIII. Twentieth Century Continental Philosophy. London, New York : Routledge. • Copleston, F. (1994): A History of Philosophy. Volume VII - IX. New York, London, Toronto, Sydney, Auckland : Doubleday. • pozn. : červeným je vyznačená povinná literatúra ku skúške