Vntorn endognne geomorfologick procesy zemetrasenia vulkanizmus utvraj hrub

• Vnútorné (endogénne) geomorfologické procesy (zemetrasenia, vulkanizmus. . ) utvárajú hrubé črty georeliéfu – morfoštruktúry - kontinenty, oceánske panvy, pásmové pohoria, oceánske chrbta a priekopy + hráste, priekopové prepadliny, sopky. . .

• Vonkajšie (exogénne) geomorfologické procesy - pôsobia na zemskú kôru zvonka – rozrušujú povrch utvorený vnútornými procesmi – tvoria menšie formy georeliéfu – morfoskulptúry. • - ich energetickým zdrojom je slnečné žiarenie a gravitácia - zarovnávajú, znižujú výškové rozdiely. • - činnosť vonkajších síl je pomalá, ale vytrvalá.

• Vonkajšie geomorfologické procesy pozostávajú z troch častí: • oddeľovanie častíc hornín a pôdy (najmä erózia – vodná, veterná, ľadovcová), • prenos oddeleného materiálu • usadenie materiálu • dlhodobé pôsobenie denudácie (odnos materiálu) zarovnáva morfoštruktúry a utvára ploché a zarovnané povrchy.

• Vonkajšie geomorfologické procesy sa rozdeľujú na základe činiteľov, ktoré ich spôsobujú: • - voda (dážď, rieky, jazerá, moria), • - mráz (sneh, ľadovec), • - gravitácia, • - vietor, • - kozmogénne činitele, • - biogénne činitele, • - antropogénne činitele.

VODA • Pôsobí na povrch Zeme procesmi: • - v hĺbkach morí a oceánov, • - pobrežnými procesmi (príboj), • - vodnou eróziou (výmole, bahenné prúdy), • - riečnymi procesmi (doliny), • - krasovými procesmi (tiesňavy, jaskyne, kaňony).

• 1. v hĺbkach morí a oceánov pôsobia kalové prúdy (vodná suspenzia drobných minerálnych častíc) – vytvárajú podmorské kaňony.

• 2. pobrežné procesy a formy reliéfu – vlny + príboj vytvárajú: • pobrežné odnosové (abrázne) formy georeliéfu – zrub, útes, skalná ostroha, pobrežná terasa • akumulačné formy georeliéfu – kosa, pláž, pobrežný val

• 3. povrchovým odtokom vody po svahu dochádza k plošnej erózii a výmoľovej erózii (pri intenzívnych zrážkach na strmších svahoch) • - eróziou vzniká sieť stružiek – stružková erózia - povrchová voda sa sústreďuje do rýh, ktoré sa smerom k úpätiu spájajú do brázd a tie tvoria strže. • vzniká v oblastiach s neuváženým odlesňovaním, intenzívnym pasením dobytka, nevhodnou orbou. . . • ochranné opatrenia: vegetačný kryt, správna agrotechnika, terasovanie a pod.

Výmoľová erózia

• 4. voda odtekajúca v korytách vodných tokov. • fluviálny typ reliéfu vzniká eróznou alebo akumulačnou činnosťou tečúcej vody. • Riečna erózia pôsobí: • - zvisle - hĺbková erózia – prehlbuje koryto a vytvára doliny v tvare písmena „V“, rokliny, kaňony • - bočne - bočná erózia – meandre (zákruty na strednom toku) • Vodný tok prenáša roztoky, plaveniny a splaveniny (vlečením po dne rieky).

• Fluviálne formy georeliéfu: • horný tok – hĺbková erózia – vodopády, doliny v tvare písmena „V“ • stredný tok – šírková erózia - riečna nivy, riečna terasy, rieka meandruje (riečne zákruty), náplavové kužele – sedimentáciou (usadzovaním materiálu) • dolný tok – šírková erózia – riečne nivy, meandruje, usadzovanie sedimentov - delta rieky

• Meander Vltavy pri Teletíne

Mŕtve ramená Labe

delta rieky Mississippi

• 5. krasové typy reliéfu – vznikajú rozpúšťaním vápencov povrchovými i podzemnými vodami. Krasové javy rozpúšťanie vápencov na povrchu: - škrapy (žliabky, ryhy), škrapové polia, - závrty (krasové jamy), - priepasti, ponory (miesta, kde sa povrchové toky strácajú), - vyvieračky (miesta, v ktorých krasová voda vystupuje na povrch), - slepé údolia (dolina je ukončená skalnou stenou) - kaňony (vápencové údolia)

škrapy krasová jama závrt

Rozpúšťanie vápencov v podzemí (krasovatenie) – jaskyne, dutiny, chodby, komíny, podzemné vodné toky. V jaskyniach: - kvaple – stalaktity (visiaci zo steny), - stalagmity (týčiaci sa zo zeme), - stalagnáty (spojenie stalaktitov a stalagnátov) Na Slovensku – Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina. . .

komín jaskyňa podzemná rieka

stalagmit stalagnát stalaktit

• MRAZOM podmienené – kryogénne procesy a formy • zamrznutá voda (sneh a ľad) formuje georeliéf v chladných oblastiach Zeme • Mráz pôsobí na povrch Zeme procesmi: • - snehovými • - ľadovcovými • - procesmi v dlhodobo zamrznutej pôde (v permafroste)

• Najznámejšie snehové (nivačné) procesy - lavíny – vytvárajú lavínové ryhy a lavínové kužele.

• V polárnych oblastiach, alebo nad snežnou čiarou – ľadovcové (glaciálne ) procesy ľadovcové ( • Ľadovce - ľadová hmota pohybujúca sa vplyvom gravitácie po pevnine. • - vznikajú v kryosfére – v krajine, v ktorej je minimálne 2 roky teplota pod bodom mrazu. • - pokrývajú asi 1/10 reliéfu Zeme. • Vytvárajú: ľadovcovú dolinu (tróg) – tvar „U“ • - ľadovcový kotol (kar) • - morény (predné, bočné)

Ľadovcová dolina - Bielovodská dolina (Tatry)

Ľadovec Taschach – Rakúsko bočná moréna

Ľadovcový kotol (kar)

• V permafroste (dlhodobo zamrznutá pôda) vznikajú špeciálne procesy – soliflukcia (pôdotok) pomalý pohyb rozmrznutej povrchovej vrstvy po zamrznutom podlaží na svahoch, • u nás – úvaly (suché zníženiny) Hornomoravský úval

Ohýbanie stromov (opitý les) v dôsledku gravitačných pôdnych svahových pohybov – soliflukcia

GRAVITAČNÉ – svahové (deluviálne) pohyby a procesy • Svahové pohyby nastávajú po porušení stability svahov (zvetrávaním, dažďovou i podpovrchovou vodou. . . ) pôsobením gravitácie. • Podľa rýchlosti sa pohyby svahových hmôt členia na: • 1. plazenie – pomalý (niekoľko milimetrov za rok), nepostrehnuteľný svahový pohyb (striedanie vlhka a sucha) • 2. zosúvanie – hornín pozdĺž šmykovej hmoty (najvýznamnejší gravitačný proces) • 3. stekanie – zriedkavé a najrýchlejšie svahové pohyby - v oblastiach, kde prudké dažde rýchlo rozmáčajú zeminu • 4. rútenie - náhly pád časti skalnej steny

Gravitačné geomorfologické procesy: - opadávanie úlomkov hornín – úsypiskové kužele • - rútenie – náhly pád časti skalnej steny • - zliezanie zvetralín (plazivý pohyb) • - zosúvanie hornín • •

Gravitačne podmienené formy reliéfu rútenie úsypiskový kužeľ zosuv

Plošný a prúdový zosuv

• VETERNÉ (eolické) pohyby a procesy • Veterný (eolický) typ reliéfu vzniká rušivou a tvorivou činnosťou vetra. • - vietor – pretvára vzhľad krajiny, najmä v púšťach a v stepiach vnútrozemských oblastí mierneho pásma, kde zvetraliny nie sú chránené vegetáciou (aj piesočné morské pláže, alebo nánosy riek bez rastlinného pokryvu).

• - rušivá činnosť spočíva vo veternej erózii. • - spôsobuje odnos (defláciu) materiálu (vznik viklanov - kývavcov) a obrusovanie (koráziu) hornín nárazmi unášaných častíc (vznik hríbov, skalných okien, brán, mostov). skalná brána skalné hríby (1) viklany (2)

• - sedimentáciou unášaných materiálov vznikajú nespevnené eolické prachovité spraše, alebo viate piesky, presypy (duny) a barchany (polmesiacovité duny). • - u nás sa presypy zachovali na Záhorí, Podunajskej nížine, vo Východoslovenskej nížine pri Kráľovskom Chlmci pieskové duny pohyb presypov barchany

Hranatý tvar kameňov – typické pre oblasti s pôsobením eolických procesov • Ochranné opatrenia: zatrávňovanie, zalesňovanie, výsadba vetrolamov,

• KOZMOGÉNNE ČINITELE • Prejavujú sa vznikom meteorických kráterov.

• BIOGÉNNE ČINITELE – činnosť organizmov • podmieňujú vznik rašelinísk, termitísk, koralových útesov a ostrovov (atolov). • - z organických zvyškov tiel sa tvoria živce, ropa a zemný plyn koralový útes

• ANTROPOGÉNNE ČINITELE – činnosť človeka • prejavujú sa vznikom ciest, sídel, kanálov, prieplavov, lomov, háld, vodných nádrží. .