VETN LENY Hlavn a vedajie vetn leny Hlavn

VETNÉ ČLENY Hlavné a vedľajšie vetné členy Hlavné vetné členy - podmet - prísudok Vedľajšie vetné členy -predmet -príslovkové určenie -prívlastok

Hlavné a vedľajšie vetné členy URČUJEME ICH POMOCOU OTÁZOK Hlavné /základné/ vetné členy: Podmet /2/ kto? čo? /N/ Prísudok /1/ čo robí? čo sa s ním /s podmetom/ deje? Vedľajšie /rozvíjacie/ vetné členy: Predmet /3/ koho? čoho? /G/ komu? čomu? /D/ koho? čo? /A/ o kom? o čom? /L/ s kým? s čím? /I/ Príslovkové určenie – miesta /4 m/ kde? času /4č/ kedy? spôsobu /4 s/ ako? príčiny /4 p/ prečo? Prívlastok /5 z, 5 n/ aký? aká? aké? ktorý? ktorá? ktoré? čí? čia? čie?

P O D M E T (2) • základný /hlavný/ vetný člen • vyjadruje činiteľa deja alebo nositeľa stavu • pýtame sa naň otázkami kto? čo? → býva v nominatíve Býva vyjadrený: - podstatným menom: Deti po vyučovaní hrali na ihrisku futbal. - prídavným menom: Ranení potrebovali pokoj. - zámenom: My si svoju prácu urobíme. - číslovkou: Štyria sa na pretekoch nezúčastnili. Nevyjadrený (zamlčaný) podmet: (Oni) Po vyučovaní hrali na ihrisku futbal. (My) Svoju prácu si urobíme.

P R Í S U D O K (1) -hlavný /základný/ vetný člen -vyjadruje činnosť alebo stav podmetu -pýtame sa naň čo robí /podmet/? čo sa s ním /podmetom/ deje? Prísudok môže byť: Slovesný: jednoduchý – Napísal priateľovi list. zložený – Mama chcela vidieť moju žiacku knižku. Neslovesný /menný/: Sloveso byť /spona/ + podstatné meno: Som ti dobrou priateľkou? spona + prídavné meno: Od detstva bol usilovný. spona + zámeno: On už je raz taký. spona + číslovka: Všade vždy býval prvý.

P R E D M E T (3 G, 3 D, 3 A, 3 L, 3 I) - vedľajší (rozvíjací) vetný člen - vyjadruje predmet zasahovaný činnosťou prísudku - rozvíja (bližšie určuje) sloveso - pýtame sa naň všetkými pádovými otázkami okrem N Môže byť: - priamy – v A bez predložky – Píše si denník. (koho? čo? ) - nepriamy – v A s predložkou, v ostatných pádoch Teší sa na leto. Hovoríme o jari. Vietor lomcoval stromom. Býva vyjadrený: - podstatným menom – Hovorím pravdu. - prídavným menom – Sýty hladnému neverí. - zámenom – Chytili ho. - neurčitkom slovesa – Navrhol dočítať správu.

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE (4 m, 4č, 4 s, 4 p) - rozvíjací (vedľajší) vetný člen - rozvíja sloveso (prísudok) – ísť pomaly prídavné meno – veľmi pomalý príslovku – veľmi vysoko Poznáme príslovkové určenie: - miesta (4 m) – kde? kam? kade? odkiaľ? pokiaľ? - času (4č) – kedy? odkedy? dokedy? ako dlho? ako často? - spôsobu (4 s) – ako? akým spôsobom? - Príčiny (4 p) – prečo? pre akú príčinu? z akého dôvodu? Býva vyjadrené: - príslovkou – Vráť sa skoro! - predložkou + podstatným menom – Prišiel na stanicu. - predložkou + zámenom – Prešiel okolo nej.

P R Í V L A S T O K (5 z, 5 n) - rozvíjací (vedľajší) vetný člen - rozvíja (bližšie určuje) podstatné meno - pýtame sa naň: aký? aká? aké? ktorý? ktorá? ktoré? čí? čia? čie? Môže byť: - zhodný – zhoduje sa s nadradeným. podst. menom v rode, čísle, páde, - stojí pred podstatným menom prašná cesta (ž. r. , j. č. , N) vysokou kvalitou (ž. r. , j. č. , I) - nezhodný – nezhoduje sa s nadradeným podst. menom v rode, čísle, páde, - stojí za podstatným menom vchod do školy cesty lesom (m. r. , j. č. , N) (ž. r. , j. č. G) (ž. r. , mn. č. , N) (m. r. , j. č. I)

Zhodný a nezhodný prívlastok cesta dlhá ↓ do mesta ↓ ž. r. str. rod ž. r. jedn. číslo G N N - za podstatným menom, - pred podstatným menom, - nezhoduje sa v rode, čísle, - zhoda v rode, čísle, páde, - prídavné meno (dlhá ces- podstatné meno (príbeh ta), zámeno (taký človek), z detstva, priateľ rodiny) číslovka (prvé miesto)

zhodný prívlastok podstatné meno nezhodný prívlastok košický rýchlik z Košíc drevený dom z dreva zeleninová polievka so zeleninou zlatý prsteň zo zlata dvor pri škole školský bryndzové halušky s bryndzou