Vesmr l Planty FRANTIEK MAA 9 ronk http

  • Slides: 10
Download presentation
Vesmír l. Planéty FRANTIŠEK MAŤA 9, ročník http: //images. google. sk/images? hl=sk&q=vesmir&lr=lang_de&sa=N&tab=wi

Vesmír l. Planéty FRANTIŠEK MAŤA 9, ročník http: //images. google. sk/images? hl=sk&q=vesmir&lr=lang_de&sa=N&tab=wi

Merkúr l Merkúr je najbližšou planétou k Slnku. Bol pomenovaný podľa rímskeho posla bohov

Merkúr l Merkúr je najbližšou planétou k Slnku. Bol pomenovaný podľa rímskeho posla bohov (možno preto, že sa pohybuje po oblohe najrýchlejšie zo všetkých planét). Je známy už od staroveku, hoci je ťažšie pozorovateľný voľným okom. Keďže jeho dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, nikdy sa na oblohe nevzdiali od Slnka o viac ako 28°, a preto ho možno pozorovať len ráno, krátko pred východom, alebo večer, krátko po západe Slnka. Aj tak môže byť niekedy pomerne nápadným objektom na večernej či rannej oblohe a preto tvrdenie, že Kopernik na smrteľnej posteli ľutoval, že nikdy nevidel Merkúr je nepravdepodobné. http: //astroportal. sk/sol_syst/merkur. html

Venuša l Venuša je druhou planétou v poradí od Slnka. Je pomenovaná podľa rímskej

Venuša l Venuša je druhou planétou v poradí od Slnka. Je pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy a lásky. Jej dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, takže podobne ako Merkúr sa nikdy nevzdiali ďaleko od Slnka. Maximálna uhlová výchylka Venuše od Slnka môže byť až 48°. A navyše je to po Slnku a Mesiaci najjasnejší objekt pozorovateľný na pozemskej oblohe, takže v období, keď je uhlovo dostatočne ďaleko od Slnka je veľmi nápadným telesom na večernej alebo rannej oblohe. Slnko, Mesiac a Venuša sú jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá tiene. http: //astroportal. sk/sol_syst/venusa. html

ZEM l l l Zem je treťou planétou v poradí od Slnka. Je to

ZEM l l l Zem je treťou planétou v poradí od Slnka. Je to doposiaľ jediné teleso vo vesmíre, o ktorom vieme, že je na ňom život. Zem obehne okolo Slnka približne raz za 365, 25 dní, v strednej vzdialenosti necelých 150 miliónov kilometrov. Jedno otočenie okolo osi jej trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy. Avšak kým vykoná jednu otočku okolo osi, posunie sa aj na svojej dráhe okolo Slnka. Ak pominieme detaily, z týchto dvoch vecí vyplýva, že dĺžka slnečného dňa je o niečo väčšia ako doba rotácie. Táto hodnota je nám všetkým veľmi dobre známa - 1 deň, teda presne 24 hodín. Zem je najväčšia medzi terestrickými planétami. Atmosféra Zeme je do značnej miery ovplyvnená biosférou (živými organizmami) a je zložená z dusíka (78 %), kyslíka (21 %), argónu (necelé 1 %) a zbytok tvorí premenlivé množstvo vodných pár, oxid uhličitý a ďalšie plyny. http: //astroportal. sk/sol_syst/zem. html

MARS l Mars - štvrtá planéta v poradí od Slnka. Bol pomenovaný podľa rímskeho

MARS l Mars - štvrtá planéta v poradí od Slnka. Bol pomenovaný podľa rímskeho boha vojny zrejme kvôli jeho načervenalému zafarbeniu. Mars je prvou z vonkajších planét (jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme), takže nastáva situácia, že Zem sa nachádza v zákryte medzi Slnkom a Marsom (hovoríme, že Mars je v opozícií vzhľadom na Slnko). Vtedy ho možno pozorovať po celú noc a na oblohe je nápadným objektom. http: //astroportal. sk/sol_syst/mars. html

Jupiter l l Jupiter je piatou planétou v poradí od Slnka, je to zároveň

Jupiter l l Jupiter je piatou planétou v poradí od Slnka, je to zároveň najväčšia planéta slnečnej sústavy, bol teda právom pomenovaný po vládcovi rímskych bohov. Na oblohe je pozorovateľný po väčšinu roka ako veľmi nápadný objekt. V priemere je štvrtým najjasnejším objektom na oblohe (po Slnku, Mesiaci a Venuši). Jeden obeh okolo Slnka trvá Jupiteru takmer 12 rokov v strednej vzdialenosti 779 miliónov kilometrov. Je to najrýchlejšie rotujúca planéta. Jednu otočku okolo vlastnej osi vykoná za necelých 10 hodín. Svojim priemerom 142 984 kilometrov mnohokrát prevyšuje Zem. Jupiter obklopuje mohutná atmosféra, ktorá sa skladá prevažne z vodíka (asi 90%) a hélia (okolo 10%). Jupiter nemá pevný povrch v tom zmysle ako planéty zemského typu. Smerom do stredu planéty teplota a tlak postupne rastú. Vo veľkých hĺbkach, kde je tlak už dostatočne veľký, prechádza prostredie z plynného na kvapalné. http: //astroportal. sk/sol_syst/jupiter. html

Saturn l l Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri

Saturn l l Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia. Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi (ekvivalent gréckeho Kronosa), ktorý je syn Urána a otec Dia (= Jupitera). Saturn je poslednou planétou známou z prehistorického obdobia. Galileo Galilei prvý pozoroval planétu svojim novoobjaveným prístrojom a spozoroval jej neobvyklý tvar, no nedokázal rozlíšiť, že ide o prstenec. Domnieval sa, že ide o trojplanétu. http: //astroportal. sk/sol_syst/saturn. html

Urán l l Urán je siedma planéta od Slnka a podľa rozmerov tretia najväčšia.

Urán l l Urán je siedma planéta od Slnka a podľa rozmerov tretia najväčšia. Je pomenovaný podľa gréckeho praboha Urana - vládcu nebies, ktorý sa zrodil bez otca z matky zeme Gaie, s ktorou splodil dvanásť Titanov. Najmladší z nich, Kronos (= Saturn) ho zvrhol z trónu a prehlásil sa za vládcu. Urán je prvou planétou objavenou v modernej histórii. Spozoroval ho 13. marca 1781 William Herschel pri mapovaní oblohy. Planétu náhodne spozorovali mnohí hvezdári už predtým, ale nezistili, že ide o novú planétu, zaznamenávali Urán ako bežnú hviezdu. http: //astroportal. sk/sol_syst/uran. html

Neptún l l Neptún je ôsma planéta od Slnka. Podľa veľkosti je štvrtý, hneď

Neptún l l Neptún je ôsma planéta od Slnka. Podľa veľkosti je štvrtý, hneď za Uránom, ale je od neho hmotnejší. V rímskej mytológii bol Neptún bohom morí a oceánov, rovnako grécky boh Poseidón. Jeho typickým znakom je trojzubec. Po objave Uránu pozorovania ukázali, že jeho dráha nie je úplne v súlade s Newtonovými pohybovými zákonmi a teoretici usúdili, že Uránov pohyb narušuje ďalšia, vzdialenejšia planéta. Angličan John Couch Adams (1819 1892) a Francúz Urbain Jean Joseph Leverrier (1811 - 1877) nezávisle na sebe spočítali približnú polohu neznámej planéty a 23. septembra 1846 našiel astronóm Johann Gottfried Galle Neptún blízko predpovedanej polohy. http: //astroportal. sk/sol_syst/neptun. html

Pluto l l Pluto je väčšinou najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. Dráha Pluta však zasahuje

Pluto l l Pluto je väčšinou najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. Dráha Pluta však zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu (bez toho aby sa pretínali - nemôže dôjsť k ich zrážke) a preto kým je Pluto k Slnku najbližšie, je najvzdialenejšou planétou Neptún. Takáto výmena polôh sa naposledy odohrala v rokoch 1979 -1999. Pluto je aj ďaleko najmenšou planétou slnečnej sústavy, je dokonca menší ako sedem najväčších mesiacov. V antickej mytológii je Pluto (grécky Hádes) bohom podsvetia. Planéta pravdepodobne dostala svoje meno podľa toho, že je na samom okraji slnečnej sústavy a nachádza sa v trvalom šere. http: //astroportal. sk/sol_syst/pluto. html http: //images. google. sk/images? svnum=10&hl=sk&lr=lang_de&q=pluto&btn. G=H%C 4%BEada%C 5%A 5