Veobecn princp prce a zkladn rozdelenie erpadiel erpadlami

Všeobecný princíp práce a základné rozdelenie čerpadiel Čerpadlami všeobecne nazývame zariadenie na dopravu kvapalín. Umiestnenie čerpadla a príslušného zariadenia je znázornené na obr. 1. Obr. 2 Rupál – čerpadlo s priamou Obr. 1 Princíp práce a základné časti čerpacieho zariadenia. premenou polohovej energie. Časť potrubia 2, ktorá spája zdroj vody l s čerpadlom sa nazýva sacie potrubie. Z čerpadla k spotrebiču 3 (napr. prúdnici) vedie výtlačné potrubie 4. Aby sa pri práci do čerpadla nedostali cudzie predmety, ktoré by mohli ohroziť jeho činnosť, je na koniec sacieho potrubia napojený sací kôs 5. Sací kôs má spätný ventil, ktorého funkciou je zamedziť výtok vody zo sacieho potrubia pri dočasnom prerušení prevádzky požiarneho čerpadla. Ak čerpáme silne znečistenú vodu treba na sací kôs nasadiť ešte prútený kôš.

Na dopravu vody musí požiarne čerpadlo vynaložiť určitú prácu. Činnosť čerpadla je teda založená na tom, že to je zariadenie uspôsobené na odovzdávanie dopravovanej kvapaline mechanickú energiu privádzanú z vonkajšieho zdroja spaľovacieho motora. Ako vieme mechanická energia kvapaliny môže mať tri formy: polohovú, tlakovú a pohybovú. Podľa Bernoulliho rovnice ich môžeme pre jednotlivý objem kvapaliny napísať vo forme merných energií: • • • g = 9, 81 (m. s 2) h (m) p (Pa) r (kg. m 3) n (m. s 1) gravitačné zrýchlenie dopravná výška tlak kvapaliny hustota kvapaliny rýchlosť prúdenia kvapaliny

Rozdelenie čerpadiel podľa premeny energie: Čerpadlá s priamou premenou polohovej energie g. h Do tejto skupiny patria všetky zariadenia pre bezprostredné zdvíhanie kvapaliny ako napr. rumpál (obr. 2), Archimedova skrutka, korčekové zdvíhadlo a pod. Čerpadlá s priamo premennou energiou p/r Čerpadlá tejto skupiny sa vyznačujú tým, že sa mechanická energia vonkajšieho zdroj a (motora) mení bezprostredne na energiu tlakovú. Do tejto skupiny patria všetky druhy objemových čerpadiel ( membránové, piestové, zubové a pod. ) v ktorých sa doprava kvapaliny uskutočňuje zmenou činného objemu a kvapalina sa vytláča bezprostredným pôsobením pevných telies vhodných tvarov ( piest, zub) ktoré mávajú posuvný alebo rotačný pohyb. Čerpadlá s premenou tlakovej energie prostredníctvom energie pohybovej n 2/2 V čerpadlách tejto skupiny, ktoré sa v súčasnosti používajú, vytvárajú celý rad konštrukcií medzi krajnými prípadmi a to čerpadlami odstredivými (radiálnymi) a čerpadlami osovými (axiálnymi). V požiarnej praxi sa používajú prevažne čerpadlá odstredivé. Podľa princípu práce patria do tejto skupiny tiež prúdové čerpadla ktoré dopravujú kvapaliny tým, že sa v nich využíva impulz pracovnej kvapaliny ( ejektory, primiešavadlá ) resp. plyny alebo pary (injektory).

Objemové čerpadlá. 1. Piestové: jednočinné piestové čerpadlá dvojčinnné piestové čerpadlá diferenciálne piestové čerpadlá viacnásobné čerpadlá 2. Zdvihové: membránové 3. Zubové: zubové čerpadlá 4. Odstredivé: radiálne čerpadlá (plávajúce) 5. Vrtuľové: 6. Prúdové: ejektory injektory

Piestové čerpadlá Piestové čerpadlo nasaje určitý objem kvapaliny do uzavretého priestoru valca a v nasledujúcom okamihu ho piestom vytláča. Výhodou piestových čerpadiel je samonasávacia schopnosť, necitlivosť voči tlakovým zmenám a možnosť použitia načerpanie kvapalín s väčšou viskozitou. Piestové čerpadlá sa používajú prevažne pre menšie objemové prietoky, ale pre vysoké tlaky. Nevýhodou piestových čerpadiel sú omnoho väčšie rozmery ako rozmery rovnako výkonných odstredivých čerpadiel a taktiež väčšie obstarávacie a udržiavacie náklady. Nasávanie - Pri nasávaní sa pri piestových čerpadlách zväčšuje priestor pred piestom, a tým vzniká v nasávacom potrubí podtlak , ktorý slúži na to, aby atmosferický tlak pôsobiaci na spodnú hladinu vytlačil kvapalinu do geodetickej nasávacej výšky. Najnižší možný teoretický tlak, ktorý možno v nasávacom hrdle dosiahnuť, je tlak, pri ktorom kvapalina začne vrieť. Preto musí byť pri čerpaní horúcich kvapalín záporná nasávacia výška, to znamená, že kvapalina k čerpadlu priteká. Geodetická nasávacia výška je pri piestových čerpadlách do 8 m, pri samonasávacích až 9 m. Vytláčanie - Pri vytláčaní musí čerpadlo vytlačiť kvapalinu do geodetickej výtlačnej výšky a prekonať odpory v čerpadle a vo výtlačnom potrubí.

Jednočinné piestové čerpadlo – používa sa pre malý objemový prietok. Pracovný priestor je len na jednej strane piesta. Jednočinné piestové čerpadlo (obr. 3) sa skladá z pracovného priestoru l opatreného sacím 2 a výtlačným 3 ventilom, ktoré ho spájajú so sacím 4 a výtlačným 5 potrubím. V pracovnom priestore sa nachádza piest 6, ktorý vykonáva vratný pohyb so zdvihom 1. Ventily – najčastejšie sa používajú samočinné ventily, ktoré sa otvárajú tlakom kvapaliny. Uzatvárajú sa vlastnou hmotnosťou a pritláča ich pružina. Rýchlosť ich zatvárania rastie s otáčkami, veľkosťou zdvihu a veľkosťou zaťažujúcej sily pružiny. Rýchle uzatváranie spôsobuje nárazy na sedlo, a tým jeho opotrebovanie. Nasávací kôš – zachytáva hrubé nečistoty Obr. 3 Jednočinné piestové čerpadlo rozptýlené vo vode. Spätný ventil v nasávacom koši umožňuje naplniť Vzdušníky – na zmenšenie nasávacie potrubie vodou pred spustením nerovnomernosti prúdenie sa používajú čerpadla. vzdušníky, ktoré sa umiestňujú čo najbližšie v ventilom.

Pri pohybe piesta doprava sa pracovný priestor pred piestom zväčšuje, čím vzniká podtlak. V dôsledku rozdielu tlaku medzi pracovným priestorom a tlaku vzduchu pôsobiaceho na hladinu vody v sacej nádrži, vzniká v sacom potrubí pohyb vody smerom do pracovného priestoru cez sací ventil. Dopĺňanie pracovného priestoru (nasávanie) pokračuje dotiaľ, kým sa piest nedostane do úvrate A. Pri spätnom pohybe piesta z úvrate A do úvrate B vzniká v pracovnom priestore pretlak, ktorý uzatvorí sací ventil. V dôsledku tlakového spádu, ktorý sa tvorí medzi pracovným priestorom a výtlačným potrubím, vznikne prúdenie kvapaliny cez otvorený výtlačný ventil do výtlačného potrubia (výtlak). Pohyb piesta sa obyčajne zaisťuje kľukovým mechanizmom 7. Jednočinné piestové čerpadlo (činná je len jedna plocha piesta) za jednu otáčku nasaje (nečinný zdvih) a raz vytlačí (činný zdvih). To znamená, že polovica pracovnej doby sa nevyužije a dodávka kvapaliny je prerušovaná. Nerovnomernosť dodávky čerpanej kvapaliny si vyžaduje osobitné zariadenie tzv. vzdušníky (8 výtlačný, 9 sací) na zmiernenie nerovnomernosti.

Piest poháňaný kľukovým mechanizmom vykoná za jednu otáčku dva zdvihy (sací a výtlačný), pri ktorých teoreticky nasaje a vytlačí množstvo kvapaliny dané veľkosťou objemu pracovného priestoru V. kde S je plocha piesta, l je zdvih a D je priemer piesta Keď kľuka vykonáva n otáčok za minútu (počet dvojzdvihov piesta), bude stredný teoretický prietok daný vzťahom: Skutočný stredný prietok Qs je menší než teoretický o objemové straty q, ktoré vyjadrujeme: pomocou súčiniteľa objemovej účinnosti hv Hodnoty súčiniteľa objemovej účinnosti pre čerpadlá s priemermi piesta 60 150 mm sa pohybujú od 0, 8 (menšie priemery) do 0, 99 (veľké priemery). Opotrebovaním čerpadiel súčiniteľ objemovej účinnosti prudko klesá a môže dosiahnuť až hodnotu 0, 4, prípadné nižšiu. Objemové straty vznikajú hlavne z týchto príčin: a) oneskorené otváranie a zatváranie ventilov, b) netesnosť piesta a upchávok, c) prítomnosť vzduchu v pracovnom priestore čerpadla.

Dvojčinné piestové čerpadlo – má pracovný priestor po obidvoch stranách piesta. Nasávanie aj výtlak sa uskutočňuje pri obidvoch zdvihoch, a preto pracuje rovnomernejšie ako jednočinné piestové čerpadlo. U dvojčinného piestového čerpadla (obr. 4) rozdeľuje piest l pracovný priestor 2 na dve časti. Každá časť(2, 2') pracovného priestoru má samostat né sacie 3 a výtlačné 4 ventily. Sacie 5 a výtlačné 6 potrubia sú spoločné pre obidva priestory. Obr. 4 Dvojčinné piestové čerpadlo. Pri jednom zdvihu piesta napr. doprava, predná plocha S piesta nasáva a zároveň zadná plocha s vytláča kvapalinu. Pri pohybe piesta smerom doľava pred ná plocha S piesta kvapalinu vytláča a zároveň zadná plocha s nasáva. Celý pracovný priestor čerpadla je takto plne využitý a súčasne sa zlepšuje rovnomernosť dodávky. Konštrukčnou nevýhodou tohto usporiadania je potreba dokonalého tesnenia piestnej tyče 7, ktorá prechádza cez veko pracovného priestoru.

Pri pohybe piesta doprava sa vytlačí objem V 1 = (S S´). 1, pri pohybe piesta doľava V 2 = S. 1, kde (S a S´) sú plochy piesta a piestovej tyče. Za jednu otáčku čerpadlo teoreticky vytlačí objem V = V 1 + V 2 = (2. S - S´). 1 Ak kľuka vykoná n otáčok za minútu, bude pre teoreticky stredný prietok dvojčinného čerpadla platiť vzťah: Pre skutočný prietok dvojčinného piestového čerpadla bude platiť

Diferenciálne piestové čerpadlo – nasáva ako jednočinné čerpadlo, avšak vytláčanie sa uskutočňuje pri obidvoch zdvihoch. Aj u diferenciálnych piestových čerpadiel (obr. 5) piest rozdeľuje pracovný priestor na dve časti l a 2, časť 2 je však stále spojená s výtlačným priestorom. Preto pri pohybe piesta doľava časť kvapaliny vytláčanej z pracovného priestoru l sa súčasne nasáva do priestoru 2. Pri tomto zdvihu do výtlačné ho potrubia 3 prúdi teda len časť dopravovaného množstva. Objem nasatý do prie storu 2 sa vytláča do výtlačného potrubia až pri druhom zdvihu (pohyb piesta doprava). Súčasne sa pri tomto zdvihu do pracovného priestoru l kvapalina nasáva zo sacieho potrubia 4. Rovnomernosť dodávky diferenciálneho piestového čerpadla závisí od pomeru plôch piesta S a piestovej tyče S'. Diferenciálne piestové čerpadlo spája vlastnosti jednočinného a dvojčiného piestového čerpadla. Dej, ktorý prebieha v pracovnom priestore 1 je zhodný s prácou jednočinného čerpadla a naopak, do výtlačného potrubia čerpadlo ako dvojčinné. Obr. 5 Diferenciálne piestové čerpadlo

Diferenciálne piestové čerpadlo: pri pohybe piesta doprava vytlačí objem V 1 = (S S´). l pri pohybe piesta doľava vytlačí objem V 2 = S. l – (S – S´). l = S´. l za jednu otáčku (dvojzdvih) vytlačí čerp. objem V = V 1 + V 2 = (S S´). l + S. l Teoreticky stredný prietok bude ako u jednočinného piestového čerpadla. Skutočný prietok Rovnomernosť prietoku diferenciálneho čerpadla bude závisieť od pomeru plôch S a S'. Maximálna rovnomernosť bude vtedy, keď V 1 = V 2, teda pri S = 2. S´ Ak ju vyjadríme priemermi piesta D a piestovej tyče bude platiť

Viacnásobné čerpadlá (obr. 8) vznikajú spájaním jednočinných, dvoj činných alebo diferenciálnych čerpadiel, ktoré sú poháňané jedným hriadeľom. Na obr. 8 je znázornené spojenie troch jedno činných čerpadiel. Z obrázku vidíme, že pracovné cykly jednotlivých čerpadiel, poháňaných spoločným hriadeľom sú časovo posunuté. Spájaním jednotlivých druhov čerpadiel sa teda docieli nielen zväčšenie prietoku, ale tiež zvýšenie rovnomernosti dodáv ky čerpanej kvapaliny. Z tohto hľadiska dve jednočinné čerpadlá poháňané z jedného hriadeľa kľukami posunutými o 180 ° pracujú podobne ako dvojčinné čerpad lo. Podobne to isté spojenie dvoch dvojčinných čerpadiel bude vykazovať pracovný efekt štvornásobného čerpadla, atď. Teoretický stredný prietok k násobného čerpadla je k krát väčší ako prietok jedného čerpadla. Pre spojenie jednočinných a diferenciálnych čerpadiel platí Obr. 8 Viacnásobné piestové čerpadlo.

Zdvihové čerpadlá sa používajú na dopravu kvapaliny do malej výšky. V dvoj piestovom zdvihovom čerpadle sú výtlačné ventily v piestoch. Pri pohybe piesta nahor čerpadlo nasáva, keď piest klesá, kvapalina sa z priestoru pod piestom pretláča nad piest. Pri ďalšom nasávacom zdvihu sa kvapalina zdvíha piestom k výtlačnému hrdlu. Membránové čerpadlo Pracuje na rovnakom princípe ako zdvihové čerpadlo, ktoré je mimoriadne vhodné na dopravu nečistých, hustých kvapalín. Výkyvná páka pohybuje membránou, ktorá nahrádza piest, čiže čerpadlo striedavo nasáva a vytláča. Je to zdvihové čerpadlo, ktoré má výtlačný ventil v membráne ( obr. 9). Obr. 9 Membránové čerpadlo

Zubové čerpadlá patria medzi najstaršie typy otáčavých čerpadiel so stálym prietokom dodávanej kvapaliny. Zubové čerpadlá rozdeľujeme podľa spôsobu záberu ozubených kolies na: • čerpadlá s vnútorným ozubením v použitie v praxi zriedkavejšie • čerpadlá s vonkajším ozubením čerpadlá s priamym ozubením, čerpadlá so šikmým ozubením, čerpadlá skrutkové. Okrem spôsobu záberu a tvaru zubov môžu byť hadiskom rozdelenia aj iné význačné konštrukčné prvky, ako napr. » počet spolu zaberajúcich ozubených kolies, » počet stupňov usporiadania sacích a výtlačných kanálov, » možnosť regulácie a pod.

Zubové čerpadlo s vonkajšia záberom a priamym ozubením • patrí medzi najpoužívanejšie: jednoduchosť, malé rozmery, nízka cena spoľahlivosť Obr. 10 Zubové čerpadlo Dve ozubené kolesá, ktoré sú v zábere sú umiestené v telese čerpadla l s minimálnou vôľou medzi vrcholmi zubov a povrchom telesa. Hriadele kolies sú uložené v telese čerpadla v ložiskách. Hriadeľ vedúceho kolesa 2 je poháňaný motorom a je v telese čerpadla utesnený. Vedené koleso 3 je uložené na voľnom hriadeli. Priestor kde ozubené kolesá vychádzajú zo záberu je sací priestor 4 a kde vchádzajú do záberu je výtlačný priestor 5. Sací a výtlačný priestor je oddelený zaberajúcimi zubami m a n.

Pri otáčaní kolies sa čerpaná kvapalina (olej) dopravuje medzerami medzi zubami a telesom čerpadla. Medzery sa plnia na strane sacej. Olej sa zo zubových medzier vytláča do výtlačného priestoru. Kvapalina sa dopravuje súčasne zubovými medzerami obidvoch kolies, pričom sa malá časť vracia v mieste záberu kolies vôľou medzi hlavou a pätou zubov (obr. 10). Obr. 10 Doprava kvapaliny cez zubové medzery

Odstredivé čerpadlá Základné vlastnosti odstredivých čerpadiel: 1. majú vysoký počet otáčok z čoho vyplýva, že sú vhodné pre priame spojenie s rýchlobežným motorom, 2. dopravované množstvo vody, dopravná výška a príkon čerpadla závisia iba od fyzikálnych vlastností čerpanej kvapaliny a pracovných otáčok lopatkového kolesa možnosť plynulej regulácie tlaku a prietoku dopravovanej kvapaliny, 3. merná energia, príkon, účinnosť i geodetická sacia výška daného čerpadla závisia od prietoku čerpadla, 4. prúd vody je pri výstupe z odstredivého čerpadla ustálený a preto nie je potrebný vzdušník, alebo iné upokojovacie zariadenia, 5. odstredivé čerpadlá majú kompaktnú konštrukciu, malý počet súčiastok a relatívne malú spotrebu miesta (pôdorysu), 6. tiaž a cena odstredivého čerpadla sú v porovnaní s inými druhmi čerpadiel na tie isté výkonové parametre menšie, 7. odstredivé čerpadlá vyžadujú jednoduchú obsluhu a údržbu, 8. odstredivé čerpadlá dovoľujú rýchle spúšťanie a veľkú možnosť regulácie, 9. nie sú vhodné pre vysoké tlaky. 10. oproti napr. piestovým čerpadlám, nevýhodou je nižšia celková účinnosť (dôvod: dvojnásobná premena energie tlaková – pohybová – tlaková).

Radiálne odstredivé čerpadlo Odstredivé čerpadlo (obr. 11) sa skladá z pracovného lopatkového kolesa l, uloženého v telese čerpadla 2, ktoré má tvar špirály. Pri otáčaní lopatkového kolesa sa čerpaná kvapalina pohybuje v dôsledku odstredivej sily nepretržitým prúdom zo sacieho potrubia 3 do sacieho priestoru, nachádzajúceho sa v strede lopatkového kolesa. Ďalej kvapalina prúdi cez pracovné koleso, priestor špirálového tvaru a kužeľový nástavec do výtlačného potrubia 4. Práca dodávaná hnacím motorom sa najskôr mení v lopatkovom kolese na energiu pohybovú a až potom vo výtlačnej špirále, na požadovanú energiu tlakovú. Obr. 11 Radiálne odstredivé čerpadlo 1. lopatkové koleso 2. teleso čerpadla 3. sacie hrdlo 4. výtlačné hrdlo 5. hriadeľ čerpadla

Lopatkové koleso je pevne naklinované na hriadeli, ktorý je uložený v ložiskách. Na dosiahnutie vyšších tlakov spájame viacero čerpadiel, každé obežné koleso tvorí jeden stupeň za sebou (viacstupňové čerpadlá). Voláme to sériové radenie. Ak chceme veľký prietok radíme čerpadlá paralelne, kvapalina je nasávaná zo spoločného sacieho potrubia a vytláčaná do spoločného výtlačného hrdla. U odstredivých čerpadiel Rozoznávame čerpadlá: rozoznávame dve • normálne (uhol výstupu je 90º), základné časti: • rýchlobežné (menší ako 90º) a 1. hydraulická tvorí ju • pomalobežné (väčší ako 90º). prietoková časť čerpadla, Najčastejšie používané sú lopatky s výstupným uhlom 30º. ktorou kvapalina preteká Obr. Tvary lopatiek (vstupný priestor, obežné koleso, rozvádzač, prevodové kanály, výtlačná špirála). 2. mechanická ktorá spája jednotlivé elementy hydraulickej časti, napr. ložiská a prenáša tiaž a sily na základ.

Plávajúce motorové čerpadlá Pre veľmi dobré vlastnosti je ich možné používať v požiarnej ochrane na rôzne druhy prác. V preventívnej ochrane pred požiarmi sa používajú na okamžitý zásah proti plameňom z akéhokoľvek vodného zdroja. Je nimi možné rýchlo plniť cisternové nádrže vodou z ťažko dostupných vodných zdrojov, alebo zdrojov o malej hĺbke ( kúpalisko, močiar, jazero, rieka a pod. ). Môžu sa použiť ako požiarne zabezpečenie osamelých stavieb, chát, lodí a pod. (v blízkosti ktorých sa nachádza vodný zdroj). Používajú sa aj pri likvidácii záplav, na vyčerpávanie vody zo studní, pivníc, podzemných priestorov a pod. Môžu prečerpávať aj veľmi znečistenú vodu (aj piesok obsahujúcu vodu). Plávajúce čerpadlo, výkon motora: 4, 1 k. W/3600 min 1, výkon čerpadla (Q): 0 870 l. min 1, dopravná výška (H): 18 0 m, priechodnosť zrna: do Ø 15 mm, min. hĺbka pri dočerpaní: 20 mm, pracovný tlak : 0, 02 0, 14 MPa, pohotovostná hmotnosť: 21 kg, celková hmotnosť: 23 kg, rozmery (dxšxv): 675 x 515 x 425 mm, spotreba paliva: cca 1, 1 l. h 1, objem nádrže : 1, 1 l, pripojovací rozmer: C 52 Obr. Plávajúce čerpadlo

Vrtuľové čerpadlá Tieto čerpadlá (obr. 12) pracujú plynule – ako odstredivé čerpadlá. Obežným kolesom je niekoľkokrídlová vrtuľa (podobná lodnej skrutke). Nasávaná kvapalina vteká do čerpadla rovnobežne s osou obežného kolesa, preto sa tieto čerpadlá nazývajú aj axiálnymi čerpadlami. Za obežným kolesom je prevádzač difúzor, ktorý usmerňuje prúd kvapaliny do axiálneho smeru. Nasávacia schopnosť vrtuľových čerpadiel je malá. Najlepšie pracujú vtedy, keď je obežné koleso pod úrovňou hladiny. Vrtuľové čerpadlá sa stavajú ako veľké stroje aj ako malé jednotky, ktoré sa používajú na zrýchlenie prúdenia kvapaliny v potrubí. Obr. 12 Axiálne odstredivé čerpadlo vrtuľové

Prúdové čerpadlá (obr. 13) V požiarnej praxi sa používajú dve skupiny prúdových čerpadiel: • Ejektory • Injektory Obr. 13 Prúdové čerpadlo Ejektory sa používajú na čerpanie vody z väčších hĺbok, než dokáže nasávať čerpadlo (ako tomu dovoľuje atmosférický tlak). Ejektor je zložený z telesa, vtokového hrdla s hnacou hubicou, nasávacieho koša a difúzora. Vo vtokovom hrdle a difúzore sú naskrutkované polospojky k pripojeniu hadíc. Hubica a ústie difúzora sú súčasťou nasávacej časti ejektora, ktorá je obklopená vodou z vodného zdroja. Prúd vody z hnacej trisky vytvára v nasávacej časti podtlak. Jeho vplyvom vniká voda z vodného zdroja (medzi teleso dýzy a vstupným telesom difúzora) do ústia difúzora. V difúzore nastáva zmena časti kinetickej energie na energiu tlakovú.

V praxi sa používajú dva hlavné typy ejektorov. Ich rozdiel je v polohe hlavnej osi hubice a difúzora. Stojaté (obr. 14), kde je os kolmá na vodnú hladinu a ejektory ležaté, kde je os rovnobežná s hladinou kvapaliny. Do tejto skupiny tiež patria primiešavače, ktoré v požiarnej praxi používame na prisávanie penidla (sú to prúdové čerpadlá, ktoré prisávajú kvapaliny). Primiešavač je určený k primiešavaniu penidla. Primiešavač je možné použíť ako primiešavač pred prúdnicu, k primiešavaniu do hydrantových systémov, dekontaminačných spŕch, prípadne ako primiešavač, Obr. 14 Stojatý ejektorý sa umiestní na výtlačné hrdlo čerpadla hasičského 1, 5 – teleso ejektora, 2 – hubica (tryska), automobilu. Hmotnosť 1, 3 kg, maximálny pracovný 3 – difúzor, 4 – vtokové hrdlo, tlak 1, 6 Mpa. 6 – spätný ventil, 7 – sací kôš, 8 – sitko, 9 – polospojka.

Injektory slúžia na čerpanie plynov a pár. V požiarnej praxi sa vyskytujú ako vývevy odstredivých čerpadiel. Potrebný tlak pre dopravu sa u prúdových čerpadiel vyvodzuje pohybovou energiou prúdiacej dopravnej látky (kvapaliny, plyny, pary), ktorá sa zmieša s látkou dopravovanou. To znamená, že v technickej praxi nachádzame prúdové čerpadlá, ktoré čerpajú vodu plynmi a parami. Tieto prúdové čerpadlá nemajú žiadne pohyblivé časti, preto sú v prevádzke veľmi spoľahlivé. Používajú sa k čerpaniu vody z väčších hĺbok. Skladá sa z vtokového hrdla s hnacou tryskou, sacieho koša a difúzora. Maximálny prietok prisávanej vody 372 l. min 1 pri dopravnej výške 10 m Obr. Ejektor ležatý Obr. Ejektor stojatý