Veobecn geografia 2 Prof RNDr Pavol Korec CSc

Všeobecná geografia 2 Prof. RNDr. Pavol Korec, CSc. Doc. RNDr. Ladislav Tolmáči, CSc.

Približne koľkokrát viac obyvateľov má v súčasnosti Zem ako Slovensko: a) 800 -krát b) 1000 -krát c) 1200 -krát d) 1600 -krát Najvýchodnejším štátom Európskej únie je: a) Nemecko b) Taliansko c) Rakúsko d) Grécko Členom Európskej únie je: a) Nórsko b) Švédsko c) Švajčiarsko d) Dánsko

Urbanizácia – jednoducho chápaná urbanizácia je proces sťahovania obyvateľov z vidieka do miest, s čím súvisí rozvoj mesta a zmeny životného štýlu obyvateľov. Urbanizáciu možno charakterizovať dvomi základnými veličinami, jej stupňom v danom regióne (podielom obyvateľov žijúcich v mestách z celkového počtu obyvateľov) a dynamikou (nárastom podielu mestského obyvateľstva za určité obdobie). Základné črty urbanizácie sveta r. 1800 – 3% populácie sveta v mestách (asi 25 miliónov obyv. ) r. 1990 – 45% ( 2, 34 miliardy, 100 -krát viac ako v roku 1800) r. 2000 – 50% (3 miliardy) r. 2020 (odhad) – 60% (4 - 4, 8 miliardy)

Dve obdobia prudkej urbanizácie: - 19. storočie (priemyselná revolúcia – rast počtu obyvateľov miest hospodársky vyspelých štátov) - 1950 – 1990 (prvá demografická revolúcia v menej rozvinutých krajinách a s tým spojená veľká migrácia do miest) r. 1900 – 2 mestá s počtom obyv. nad 1 milión (Londýn a Paríž) r. 1950 – 70 miest s počtom obyv. viac ako 1 milión r. 1990 – 295 miest s počtom obyv. viac ako 1 milión (31 miest má viac ako 5 miliónov a 8 miest viac ako 10 miliónov obyvateľov) r. 1950 – 71% miest s počtom obyvateľov 1 milión a viac ležalo severne od 40º s. g. š. r. 1990 – je to už len 26% Čína (2000) – viac ako 70 miest malo viac ako 1 milión 1, 273 miliardy – 455, 9 milióna v mestách (36, 1%)

Urbanizácia je určite jedným z najcharakteristickejších javov minulého 20. storočia a všetky prognózy, ekonomické aj demografické naznačujú, že tento proces bude mať nezmenenú dynamiku aj v prvej polovici 21. storočia. O podstate urbanizácie by sme mohli diskutovať ešte dlho, ale diskusia by vždy smerovala k nasledovným záverom: a) Urbanizácia je zložitý proces, ktorého základnými rozmermi sú sociálno-demografický, ekonomický a funkčno-priestorový rozmer. b) Urbanizácia je proces zákonitý (vo vzťahu k spoločenskému vývoju), globálny (v zmysle celosvetový) a regionálne diferencovaný svojou dynamikou v súvislosti so štádiom vývoja danej spoločnosti.

Vývoj podielu obyvateľov žijúcich v mestách (%) 1950 1970 1990 2000 2020 Svet Rozvinuté regióny Zaostávajúce regióny 29, 2 53, 8 17, 0 37, 1 66, 6 25, 4 45, 2 73, 0 37, 1 51, 0 75, 0 45, 0 57, 4 77, 2 53, 1 Európa Severná Amerika Latinská Amerika Austrália a Oceánia Ázia Afrika 56, 3 63, 9 41, 0 61, 3 16, 4 15, 7 66, 7 73, 8 57, 4 70, 8 24, 1 22, 5 73, 4 74, 3 75, 1 71, 3 28, 2 33, 9 74, 1 75, 6 78, 3 72, 8 33, 1 42, 2 76, 7 78, 9 83, 0 75, 1 49, 3 52, 2 Svet - urbanizácia v % 1800 3 1850 6 1900 14

Porovnanie vývoja podielu obyvateľov žijúcich v mestách Slovenska a susedných štátov Štát 1950 1960 1970 1980 1990 2000 Rakúsko Česká republika Maďarsko Ukrajina Poľsko Slovensko 63, 8 40, 9 39, 3 39, 2 38, 7 24, 9 64, 9 45, 8 42, 6 46, 8 47, 9 33, 5 65, 4 52, 0 48, 5 54, 6 52, 3 41, 1 64, 9 74, 6 56, 9 61, 7 58, 1 51, 6 64, 5 74, 8 62, 0 66, 9 61, 8 56, 5 64, 7 74, 7 64, 0 68, 0 65, 6 56, 6

Vyrovnanie počtu zamestnaných v priemysle a poľnohospodárstve z EA: - v českých krajinách v roku. . . . . 1893 - na Morave a Sliezsku v roku. . . . 1913 - Na Slovensku v roku. . . 1962 (Jaura 1988) 1867 Rakúsko-Uhorské vyrovnanie Začiatok výstavby železníc Začiatok industrializácie Nástup modernej urbanizácie Pred-industriálne štádium 1200 1500 1948 Víťazstvo komunizmu Industriálne štádium 1867 1918 1948 Post-industriálne štádium 1989 Územie Slovenska a vývojové štádiá spoločnosti 1918 Vznik Československa 1989 Koniec komunizmu

Vývoj podielu obyvateľstva Slovenska žijúceho v mestách 1869 1921 1950 1991 2001 Počet obyvateľov SR Podiel vidieckych obcí Podiel miest (%) Počet obyv. v mestách Prírastky z toho mestá: do 10 000 10 001 – 20 000 20 001 – 50 000 50 001 – 100 000 nad 100 000 2, 482 89, 9 10, 1 0, 251 2, 994 81, 2 18, 8 0, 563 0, 312 3, 442 75, 1 24, 9 0, 857 0, 294 5, 274 5, 379 43, 3 43, 8 56, 7 56, 2 2, 990 2, 133 48, 5 23, 8 27, 7 0 0 41, 0 33, 0 0 26, 0 0 34, 5 22, 5 13, 3 7, 2 22, 5 13, 5 15, 2 27, 3 21, 4 22, 6

Faktory ovplyvňujúce vývoj urbanizácie Slovenska - osobitosti prírodného prostredia - banská činnosť a rozvoj obchodu v stredoveku - absencia politickej a ekonomickej nezávislosti do roku 1918 (1993) - hospodárska zaostalosť a poľnohospodársky charakter územia pred rokom 1948 - socialistická industrializácia - poloha v kontaktnej oblasti západoeurópskych a východoeurópskych kultúr - globalizácia

„Cesty“ rastu urbanizácie (zvyšovania počtu obyvateľov) žijúcich v mestách v období 1950 – 1991: (nárast z 857 tisíc na 2, 990 milióna, nárasto 2, 133 milióna) - migrácia z vidieka do miest (vyvolaná najmä industrializáciou) - prirodzený prírastok (kulminoval na konci 70 -tych rokov) - pričleňovanie okolitých vidieckých obcí k mestám (k Bratislave bolo pričlenených k 1. 1. 1972 až 7 vidieckych obcí) - zvyšovanie počtu miest (počet miest sa zvýšil zo 46 na 131) - G. Weclawowicz (1992) nazval takúto urbanizáciu „lame urbanisation“ (chromá urbanizácia): prudké zvyšovanie počtu obyvateľov miest vyvolané silnou industrializáciou, absencia služieb, získanie dominancie veľkých sídlisk, absencia trhu s pôdou, stavebná a funkčná podrozvinutosť centier miest, absencia mestského spôsobu života u obyvateľov miest a iné)

Vývoj počtu obyvateľov 10 najväčších miest SR Bratislava Košice Prešov Nitra Žilina B. Bystrica Trnava Martin Trenčín Poprad 1950 1991 91/50 1991 1950 193 63 23 22 26 14 26 24 16 10 442 235 88 90 84 85 72 58 57 53 2, 29 3, 75 3, 82 4, 05 3, 22 6, 25 2, 75 2, 39 3, 50 5, 16 1, 21 1, 30 1, 66 1, 45 1, 65 1, 76 1, 73 1, 84 1, 71 2, 23 1212 387 328 173 106 102 97 100 95 999 299 197 119 64 58 56 54 58 43 Praha Brno Ostrava Plzeň Olomouc Liberec Č. Buděj. Hr. Králové Ústí n. L. Pardubice

POPULAČNÝ VÝVOJ V ZÁKLADNÝCH SÍDELNÝCH TYPOCH

Počet obyvateľov 21 najväčších miest SR v roku 2001: Bratislava Košice Prešov Nitra Žilina Banská Bystrica Trnava Martin Trenčín Poprad Prievidza 428 672 236 093 92 786 87 285 85 400 83 056 70 286 60 133 57 854 56 157 53 097 12. Zvolen 13. Pov. Bystrica 14. Nové Zámky 15. Michalovce 16. Sp. Nová Ves 17. Komárnno 18. Levice 19. Humenné 20. Bardejov 21. Lipt. Mikuláš 43 789 42 773 42 262 39 948 39 193 37 366 36 538 35 157 33 247 33 007

Poradie miest SR podľa veľkosti (2001) a počty obyvateľov podľa Zipfovho pravidla: Bratislava Košice Prešov Nitra Žilina Banská Bystrica Trnava Martin Trenčín Poprad Prievidza 428 672 236 093 92 786 87 285 85 400 83 056 70 286 60 133 57 854 56 157 53 097 225 000 150 000 110 000 90 000 75 000 65 000 56 000 50 000 45 000 40 000

Poloha mesta A - matematicko-geografická (zemepisná poloha) - geografická šírka - geografická dĺžka M-G poloha mesta je v čase stabilná a jednoznačne daná B - fyzicko-geografická - makropoloha - mikropoloha F-G poloha mesta sa v čase mení veľmi pomaly C - humánno- geografická - makropoloha - mikropoloha H-G poloha mesta je pomerne dynamická a z tohto dôvodu hovoríme o polohe mesta ako o dynamickom jave

Warsaw Berlin Prague Bratislava Vienna Ljubljana Budapest Zagreb Beograd Venice the CEE region, situation Digital Globe 2006

Varšava Berlín Praha Viedeň Ljubljana Budapešť Záhreb Belehrad Benátky Stredná Európa v roku 1989 Digital Globe 2006

Bratislava

Varšava Berlín Praha Viedeň Ljubljana Budapešť Záhreb Belehrad Benátky Stredná Európa v roku 2007 Digital Globe 2006

Priemerne koľko obyvateľov z 10 žije na Slovensku na vidieku: a) menej ako 3 b) 4 c) 6 d) viac ako 7 Koľko poludníkov prechádza cez južný pól? Dve mestá sú vzdialené na mape v mierke 1 : 50 000 7 cm. Ako ďaleko sú od seba v skutočnosti? a) 35 km b) 14 km c) 3, 5 km d) 7 km Na poludníku 109º v. g. d. je 13. 20 hod. miestneho času. Koľko hodín je na 26º z. g. d. ? - 3. 20 hod. a) 4. 20 hod. b) 5. 20 hod. c) 6. 20 hod.

Polárna noc je dňa 21. decembra na: a) severnom póle b) južnom póle c) severnej polárnej kružnici d) južnej polárnej kružnici Polárna noc začína dňa 1. júna na: a) severnom póle b) južnom póle c) severnej polárnej kružnici d) južnej polárnej kružnici Najväčšie mesto štátu má 960 000 obyvateľov. Koľko obyvateľov by malo mať štvrté najväčšie mesto štátu podľa Zipfovho pravidla: a) 320 000 b) 480 000 c) 260 000 d) 220 000

Geografia poľnohospodárstva: Základnými kategóriami poľnohospodárskej pôdy sú: a) orná pôda (sme zaraďujeme aj záhrady a ovocné sady) b) trvalo trávnaté porasty (lúky a pasienky) c) trvalé kultúry (chmelnice, vinice) Na Zemi zaberá poľnohospodárska pôda približne 46 mil. km² (4630 mil. ha), teda necelú štvrtinu súše. Z tejto plochy je asi 15 mil. km² ornej pôdy, 30 mil. km² trvalo trávnatých porastov a asi 1 mil. km² trvalých kultúr. Slovensko (2001): poľnohospodárska pôda spolu (tis. ha): 2 439 z toho: - orná pôda 1 442 - ovocné sady a záhrady 95 - trvalo trávnaté porasty 874 - trvalé kultúry 28

Podľa zastúpenia jednotlivých kategórií poľnohospodárskej pôdy z celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy rozoznávame tieto základné typy poľnohospodárskej krajiny: - oráčinová krajina (min. 60 % ornej pôdy, vysoká hustota zaľudnenia, nedostatok stromovej vegetácie, pestujú sa obilniny, krmoviny, technické plodiny – jednoročné rastliny) - trávnatá lúčno-pasienkárska krajina - krajina s výrazným podielom trvalých kultúr - krajina so zmiešanými kultúrami - prímestská poľnohospodárska krajina (orientácia poľnohospodárstva na produkty dennej potreby – mlieko, mäso, zelenina, ovocie, kvety, okolo každého veľkého mesta sa vytvárajú určité špeciálne zóny produkcie uvedených produktov).

Vybrané typy fariem vo svete: - trhové záhradníctvo v Holandsku - pšeničné trhové poľnohospodárstvo kanadských prérií (extenzívne využívanie pôdy, nízke vstupy do pôdy, vysoká mechanizácia) - samozásobiteľská farma v Keni (2 ha, 12 ľudí, kukurica, fazuľa a káva na trh, hovädzí dobytok na mlieko a mäso) - plantáže v Malajzii (20 % HDP krajiny, kaučuk, palma olejová, čaj, kokosové orechy) - družstvá podielnikov na Slovensku (obhospodarujú 61 % poľnohospodárskej pôdy, na jedno družstvo pripadá priemerne 1080 ha poľnohospodárskej pôdy, 70 – 100 pracovníkov) - družstevná farma v Dánsku (výrazná orientácia na živočíšnu výrobu, časť pôdy je premenená na kvalitné pasienky, mliekárenské produkty, mäso a vajcia predstavujú asi 50 % hodnoty exportu krajiny)

Geografia priemyslu Priemysel je hlavným výrobným odvetvím národného hospodárstva, zvyčajne do priemyslenej výroby zaraďujeme: - ťažbu surovín palív (podľa OKEČ kategória C) - strojové spracovanie surovín, poľnohospodárskych produktov a poloproduktov, výroba tovarov (podľa OKEČ kategória D) - výroba a rozvod elektriny (podľa OKEČ kategória E) - rôzne opravárenské činnosti a niektoré služby Vznik a vývoj priemyslu - posledná tretina 18. storočia v Anglicku (prvá priemyselná revolúcia) - strojová výroba veľkého množstva výrobkov, práca pre široký trh (2 typické znaky priemyslu) - dvadsiate a tridsiate rok 20. storočia - pásová výroba, fordizmus - po 2. svetovej vojne petrochémia, automobilový priemysel, elektrotechika – mechanizácia a automatizácia výroby - osemdesiate roky 20. storočia - globalizácia

Lokalizácia priemyselnej výroby (priemyselných závodov) Jednotlivé priemyselné výroby (druhy priemyselných závodov) sa líšia nárokmi na prevádzku. Pri hľadaní miesta lokalizácie (umiestnenia) priemyselného závodu preto zohrávajú úlohu rôzne činitele (lokalizačné faktory): - suroviny (ak je obtiažna ich preprava, závod v ich blízkosti) - energia (energeticky náročné výroby, v blízkosti zdroja energie) - voda (veľká spotreba vody, potrebné je budovať nádrže) - pracovná sila (počet, kvalifikácia) - doprava - trh, miesto odbytu (typické pre výrobu potravín) - aglomerácia - tradičné lokalizačné činitele - finančný kapitál (NNS v období globalizácie) - pracovná sila (cena pracovnej sily) - vládna politika (daňový systém, investičné stimuly) - ekologické faktory - univerzity - nové lokalizačné činitele

VSŽ Košice – hodnotenie lokalizačných faktorov Makrolokalizácia - vyrovnávanie rozdielov medzi Českom a Slovenskom - snaha vytvoriť na východe Slovenska druhé významné regionálne centrum 1. doprava, Košice získali pozíciu suchozemského prístavu (ruda z Ukrajiny, čierne uhlie z Ostravska) 2. pracovná sila (počet a kvalifikácia) 3. magnezitová ruda (Bankov, Ťahanovce) 4. vápenec (Slovenský kras) 5. rudná oblasť Gemera (v prvej fáze) 6. priemyselná voda (priehrada Ružín na Hornáde) Mikrolokalizácia - SZ veterné prúdenie – 20 km JV od mesta

Hyundai/Kia „Žilina“, hodnotenie lokalizačných faktorov M a k r o l o k a l i z á c i a (v nadnárodnej mierke) 1. výrobné stretégie firmy (úspora výrobných nákladov a lepšie pokrytie trhu) 2. pracovná sila (cena pracovnej sily) 3. tvorba legislatívneho prostredia (19% daň) 4. inštitucionálne činitele lokalizácie („sociálna“ politika štátu a medzinárodných integračných zoskupení): špeciálne ekonomické rozhodnutia štátu Ad 4) Štátna pomoc na vytvorenie jedného pracovného miesta: 1, 25 milióna SK (PSA Trnava 0, 628 milióna SK, Getrag Ford na východe 1, 5 milióna SK, prísľub firme Hankook Tire 2, 4 milióna SK) - nakoniec táto ponuka štátu rozhodla v prospech Slovenska v konkurencii s Poľskom, Českou republikou a Maďarskom

Hlavní dodávatelia automobilky KIA v Žiline 1. Hyundai Mobis, Žilina – kompletovanie modulov do výroby 2. Hyundai Hysco, Žilina – spracovanie oceľových zvitkov 3. IL JIN, Pravenec – výroba častí kolies 4. Sewon ECS, Lednické Rovne – autokáble 5. Matador-Dongwon, Dubnica nad Váhom – rámy dverí, nosníky 6. Arvin. Meritor, Kysucké Nové Mesto – zámky a ovládacie prvky dverí automobilov 7. Hanil E-Hwa, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica – plastové časti a textílie do áut 8. Johnson Controls, Žilina – autosedačky 9. Visteon, Nitra – klimatizačné a chladiace moduly 10. Donghee, Strečno – časti náprav, pedále a nádrže 11. Sungwoo Hitech, Ostrava – lisovanie plechov na karosérie 12. Matador-Dongwon, Třinec – rámy dverí, tlmiace tyče, nosníky prístrojovej dosky (2008, aj pre Huyndai v Nošovciach, 30 km od Třinca)

Geografia dopravy Základné druhy dopravy (podľa druhu použitej dopravnej cesty): - železničná - cestná - vnútrozemská vodná a námorná - potrubná - letecká (vzdušná) - špeciálne druhy dopravy (úzkokoľajové železnice, lanovky, pásová doprava, ťažné zveratá, nosiči) Všeobecné tendencie vývoja dopravy: - rast rýchlosti dopravných prostriedkov - zvyšovanie prepravej kapacity dopravných prostriedkov - unifikácia dopravných prostriedkov, ciest a zariadení - koncentrácia preprav na hlavné dopravné ťahy - znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie

Geografia cestovného ruchu Geografia služieb Geografia zahraničného obchodu - vývoz (export) - dovoz (import) - celkový obrat - orientácia ZO podľa krajín, podľa zahraničných partnerov (export – Nemecko 12, 3 %, Česká republika 8, 0 %, Taliansko 4, 2 %, Rakúsko 3, 0 %, . . . ) - tovarová štruktúra zahraničného obchodu (potraviny 5 – 3 %, stroje a dopravné prostriedky 36 – 40 %, palivá 17 – 7 %, . . . )

Humánno-geografická syntéza – humánno-geografické systémy - bohatý sever, chudobný juh Stredná dĺžka života Prirodzený prírastok HDPna 1 obyvateľa (v USD) Denná spotreba potravín 74 a viac 1– 2 nad 10 000 35 000 60 35 – 37 promile 600 15 000 k. J - krajiny jadra, periférie a semiperiférie Kultúrno-geografické (komplexné) regióny sveta - spoločný vývoj kutúry (jazyk, náboženstvo, tradície) - osobitosti prírodných a socioekonomických prvkov krajiny - história vývoja ekonomiky a sociálneho systému - súčasná politická (a ekonomická) pozícia vo svete - partnerstvo v zahraničnom obchode

Základné kulúrno-geografické regióny sveta: 1. Európsky kultúrny región (kresťanstvo) 2. Kultúrny región Ruska a ostatných krajín bývalého ZSSR (ortodoxná vetva kresťanstva) 3. Kultúrny región Severnej Ameriky 4. Kultúrny región Čínskej ľudovej republiky (konfucianizmus a taoizmus 5. Orientálny kultúrny región (islám) 6. Indický kultúrny región (hinduizmus, islám) 7. Kultúrny región Juhovýchodnej Ázie (budhizmus, islám) 8. Austrálsko-oceánsky kultúrny región 9. Negro-africký kultúrny región 10. Latinsko-americký kultúrny región (zničenie vyspelých indiánskych kultúr, kresťanstvo)

principles

Šesť svetových jadier politickej a ekonomickej sily. 1. 2. 3. 4. 5. 6. Európska únia (vrátane Cypru, Turecka a Izraela) USA (Kanada, Mexiko) Japonsko (Taiwan, Južná Kórea) Rusko (Bielorusko, Ukrajina, Kazachstan, Arménsko) Čína (Hong Kong, Macao, Severná Kórea) India (britská India) Medzi týmito šiestimi jadrami existuje vplyvom globalizácie silná ekonomická „spolupráca“ z čoho vzájomne profitujú. Islámsky svet zostáva akoby mimo tohto svetového ekonomického diania a „vnútorne“ už cití stratu mocenských pozícií vo svete a aj ekonomické zaostávanie a zaostávanie v životnej úrovni obyvateľov.

Uveďte geografckú šírku: a) severnej polárnej kružnice b) obratníka Kozorožca c) severného pólu d) rovníka Základnými kategóriami poľnohospodárskej pôdy sú: a) pôda s trvalými kultúrami b) orná pôda c) lesná pôda d) pôda s trvalými trávnatými porastami Na celkovom množstve spotrebovanej energie má v súčasnosti Najväčší podiel: a) jadrová energia b) uhlie c) ropa a zemný plyn d) hydroenergia

Keď je v Londýne 28. 2. v Bratislave môže byť: • 27. 2 b) 28. 2. c) 29. 2. d) 1. 3. Ktoré z uvedených miest leží bližšie k stredu Zeme ako Bratislava: • Reykjavík b) Mexico de Ciudad c) Káhira d) Sant Peterburg Dve mestá sú vzdialené v skutočnosti 1, 5 km. Na mape je ich vzdialenosť 30 cm. Aká je mierka mapy? • 1 : 150 000 • 1 : 15 000 • 1 : 500 000 • 1 : 50 000 Na ktorom z týchto miest slnko 18. 10. 2006 nevyjde nad obzor: a) 10º v. g. d. , 90º j. g. š. b) 10º v. g. d. , 90º j. g. š. c) 10º v. g. d. , 67º 27´s. g. š. d) 10º v. g. d. , 67º 27´j. g. š.