Vchodn Eurpa patria sem tty Rusko najv a

Východná Európa - patria sem štáty: Rusko (najv. a hosp. najsilnejšie), Ukrajina (veľký ekonom. potenciál) a Bielorusko(hosp. závislé od Ruska a Ukrajiny)

Východná Európa • V minulosti jediný štátny útvar – Sovietsky zväz r. 1991 rozpad vznik nových suverénnych štátov (zdevastované živ. prostredie a ekonomika) voľné zoskupenie SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov) • SNŠ – združuje 10 z 15 štátov bývalého Soviets. zväzu (Estónsko, Lotyšsko a Litva. EÚ; Turkménsko vystúpilo v r. 2005 a Gruzínsko v r. 2009) – cieľ – udržanie polit. a hosp. vplyvu na tzv. blízke zahraničie • HISTÓRIA: pred 1. sv. vojnou-najslabšie ekon. rozvinutý štát Európy – r. 1917 -1920 – občianska vojna politika vojnového komunizmu zrútenie hospodárstva, hladomor – r. 1921 – ľudové povstanie –krvavo potlačené marec 1921 prijatie NEP(nová ekon. politika)-cieľ oživenie trhového hosp. – r. 1925 – obnovené hospodárstvo – koniec 20 -tych rokov 20. st. industrializácia a kolektivizácia – 20 -30 -te roky – hladomor – r. 1935 – koniec kolektivizácie

HISTÓRIA: počas 2. sv. vojny – poškodenie ekonomiky r. 1947 –začiatok mierovej výroby po r. 1953 – neuspešné ekon. reformy –založené na centrálnom social. plánovaní - rozvoj ťažkého priemyslu (snaha o získanie vojenskej prevahy) - určité oblasti – špičková úroveň (kozmonautika, vojenská výroba) - spotrebný priemysel, služby - zaostávajú r. 1985 – politické reformy r. 1990 – trhové hosp.

UKRAJINA -vlajka –svetlomodrý pruh –nebo, žltý – úrodná zem -priem. - poľnoh. republika - súčasnosť – dlhodobá spoločenská a ekonom. kríza PREDNOSTI: -veľké nerastné bohatstvo – čierne uhlie, železná a magánová ruda - teplé podnebie, kvalitné černozemné pôdy, prístup k moru, dobrá dopravná poloha -dostatok prac. sily NEDOSTATKY: -zastarelé technológie, nízka produktivita práce -nedostatok financií

HOSPODÁRSTVO UKRAJINY - postkomunistické črty - najv. zastúpenie – ťažký priem. a hutníctvo železa - energ. priem. - najviac tepelné el. , západ krajiny - jadrové -PRIEMYSEL strojárstvo – výroba zariadení pre metalurgické, ťažobné závody, energetický a chemic. priem. ; výroba doprav. prost; potravinársky – roztrúsený po celej krajine – spracovanie domácich surovín -POĽNOHOSPODÁRSTVO jedna z hlavných oblastí ph. výroby v SNŠ prevláda RV – pestovanie obil. a zemiakov; v menšom rozsahu: cuk. repa, kukurica, slnečnica, ovocie a zelenina, tabak a vinič ŽV – najmä chov HD; juh (step) – chov ošípaných a hydiny

DOPRAVA - najvýzn. železničná-zastaralá-preprava nákladov na dlhé vzdialenosti; - automobilová – zastaralá sieť ciest - viac nákladov, ale na kratšie vzdial. - hustá sieť ropovodov a plynovodov - námorná - význam pre zahran. obchod – najv. prístavy v Odese CEST. RUCH - Najvýzn. oblasť – pobrežie Krymského polostrova 3 HOSPODÁRSKE OBLASTI: 1. Donecko-dneperská- východ štátu – hutnícky, ťažobný, energ. , strojár. a chem. priem. ; centrá: Dnepropetrovsk, Charkov, Záporožie. . 2. Západná časť – potravinárstvo, strojárstvo, chémia; centrum-Kyjev; 3. Južná časť-čiernomor. pobrežné pásmo – strojárstvo, potravinárstvo, centrum: Odesa (chem. a stroj. priem. )

BIELORUSKO PREDNOSTI: -rovinatý povrch – výhoda pre dopravu – tranzitná oblasť NEDOSTATKY: -tesná ekonom. a politická naviazanosť na Rusko HOSPODÁRSTVO – najvýznam. obl. Minsk s okolím (strojárenský, textilný, potrav. a chem. priem. PRIEMYSEL -priem. štát – strojárstvo, elektronika, rádiotechnika -chem. priem. – draselné hnojivá, sprac. ruskej ropy, výroba syntetických vláken - veľký význam – drevospracujúci p. - ľahký priem. – najmä textilný a potrav.

-POĽNOHOSPODÁRSTVO BIELORUSKA ŽV a RV v rovnováhe juh – chov HD a ošípaných, rozsiahle pasienky sever – zemiaky, cuk. repa a ľan hlavná obilnina - raž

RUSKO -najrozsiahlejší štát sveta, potenciálne silná svetová veľmoc - mnohonárodnostný štát PREDNOSTI: -veľké nerastné bohatstvo – čierne uhlie (Kuzbas, Pečorská uhoľná panva; okolie riek Tungusko, Lena), ropa a z. plyn (po stranách Uralu, pri Kaspickom mori a Povolžie), železná ruda (Kursko), neželezné a drahé kovy (Ural, východná Sibír) NEDOSTATKY: -nízka životná úroveň -obmedzené kontakty s ostatnou Európou

HOSPODÁRSTVO RUSKA -PRIEMYSEL vedúce hosp. postavenie v SNŠ spracovateľské odvetvia sústredené do európskej časti štátu najmä ťažba a spracovanie surovín vývoz ropy, zem. plynu a ťažených surovín najrozšírenejší hutnícky priem. strojárstvo (ťažké zbrane, úplné výrobné linky do závodov) energet. – najmä tepelné el. , zvyšok vodné a jadrové potravin. – úzky sortiment, neuspokojuje spotrebu -POĽNOHOSPODÁRSTVO - zaostalejšie prevláda RV – najmä obilninárstvo- pšenica (Povolžie, Kubánska nížina, povodie Donu), potom pestovanie krmovín, technických plodín, zemiakov, zeleniny, ostatné ŽV – najmä chov HD; morský a sladkovodný rybolov

DOPRAVA - zaostáva za európskymi štátmi - najvýzn. železničná- Transibírska železničná magistrála - cestná sieť – rozvinutá na JZ európkej časti - hustá sieť ropovodov a plynovodov - letecká – medzinárodný význam poklesol CEST. RUCH - Najvýzn. oblasť – Moskva, Sankt Peterburg 2 HOSPODÁRSKE OBLASTI: 1. Západná – Európska – ¼ rozlohy, 4/5 obyvateľov, väčšinový podiel na tvorbe HDP (Moskovská oblasť, Oblasť Sankt Peterburgu, severná oblasť, Volžsko-viatsky rajón, černozemná oblasťpoľnohosp. oblasť Ruska, Povolžie, sever. Kaukazsko, Uralská obl. ) 2. Východná – Ázijská- 2/3 rozlohy, 70 % drsné klimat. podmienky, veľké nerastné bohatstvo a zásoby dreva (Západná Sibír, Východná Sibír, Ďaleký východ)

HOSPODÁRSKE OBLASTI RUSKA