udsk ruky maj v textoch Boieho zjavenia ie

Ľudské ruky majú v textoch Božieho zjavenia, čiže vo Svätom písme veľmi dôležité miesto.

Pán Boh pože hnával ruky Jozefa Egyptského v o všetkom, čo Jozef Farrobil. a moc ón bo nou l d aby Bo onú pr žou ten ľud epu ru ý sti kou Mo z jž Egy l , v ru iš p y ta. vol ky ený a k mal vt Iz edy modl zdvi ra Am el víť itbe hnut al é ek nad azil it mi.

Aj svätý Pavol napísal: Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok (1 Tim 2, 8).

šie r a t s j a n Medzi é gestá pri k s n a ť s ia e r t kr a p e b modlit uky, postoj r : é ) t a ä s i p c o a dli roz o m . t a z l a ( k s e n v a o r l č o o t s e. g u o h o je t B o k h e c ú j vola rená m o z a r ý Je v , a i l i s á n ne pokoja y sa k u r é t pä Rozo jali á p s o t l: e čas d í r k m obrazo dá výšku, s vo hľa človek k Bohu Je to ot iekoho re n e sa c p h ach č l c j u d r í a r á o k n t a sť n le je a e i , n o z h v é a i. druh dan y a b ľ t i h l d o t o m ges je. a náde

Pre kresťanov majú rozopäté ruky a ramená kristologický význam – Kristove rozopäté ruky na kríži sú vyjadrením jeho radikálnej poklony Otcovi, no zároveň sú širokým objatím, ktorým nás Kristus chcel pritiahnuť k sebe (porov. Jn 12, 32). Poklona Bohu a láska k človeku, čo je obsahom hlavného prikázania, vytvárajú v tomto geste jednotu. Toto spojenie obidvoch horizontov v Kristovom geste na kríži určuje novú telesnú hĺbku kresťanskej modlitby a vyjadruje tak nový zákon našej modlitby.

Zopnuté ruky Je to znak dôvery . a zároveň vernosti. Neskôr sa vyvinulo gesto zopnutých rúk, pochádzajúce pravdepodobne z lénneho práva. Léno (nem. Lehen; lat. feudum, beneficium) bol (najmä v stredoveku) pozemok alebo úrad (hodnosť) spojený s dôchodkami, ktoré udeľovala nejaká osoba či inštitúcia podmienkou, že prijímateľ zloží sľub vernosti (a spravidla bude poskytovať nejakú službu). Prijímateľ léna vkladal pri preberaní léna svoje zopnuté ruky do pánových rúk. V kňazskej vysviacke toto gesto zostalo doteraz. Keď kandidát sviatosti posvätného stavu vkladá svoje zopäté ruky do rúk biskupa a sľubuje mu úctu a poslušnosť, dáva sa do služby Cirkvi a ponúka svoje ruky Kristovi, aby boli odteraz jeho rukami. Keď pri modlitbe zopneme ruky, vkladáme do Kristových rúk s našimi rukami aj všetko, čo nás čaká; v dôvere v jeho vernosť mu prisľubujeme našu vernosť.

Ustavične potrebujeme poznávať, Z rozprávaní že sme vinní, a toto poznanie o farizejovi a musíme aj uznať, ak si máme mýtnikovi vyplýva „zaslúžiť“ a vyprosiť odpustenie. Vyznaním mea culpa (moja vina ) pre kresťanov ešte ďalšie gesto: sa vnárame do svojho vnútra, a tým môžeme priamo prosiť o odpustenie Boha, bitia v prsia. svätých i zhromaždenie blížnych (okolo nás), proti ktorým sme sa prehrešili. Bitie v prsia Pri Agnus Dei (Baránok Agnus Dei Boží) hľadíme na Pastiera, ktorý sa pre nás stal Baránkom a ako baránok niesol našu vinu. Preto je náležité, že sa udierame do vlastnej hrude a pripomíname si, že naša vina spočinula na jeho ramenách, že nás jeho rany uzdravili.

Zhrnutie Liturgické gestá pri eucharistickom slávení naznačujú prítomnosť Boha, ktorý nás živí a robí nás účastnými na svojom živote a šťastí. Gestá kňaza, miništranta a vôbec všetkých prítomných na sv. omši sú odpoveďou na túto Božiu prítomnosť. Všetky liturgické gestá musia byť triezve, jednoduché, precízne, horlivé, jasné, dôstojné, nie náhlivé. Liturgické gestá a postoje musia vyjadrovať Pánu Bohu našu adoráciu, chválu a pokoru.

Praktické rady pre liturgické gestá rúk: Ruky konajúce znak kríža, prežehnanie (ľavá ruka spočíva na hrudi, pravá sa dotýka čela, potom hrude pod ľavou rukou, napokon ľavého a pravého ramena). Ruky zložené k modlitbe (dlane priliehajú k sebe, sú nasmerované mierne nahor). Ruky udierajúce sa do hrude (ľavá ruka spočíva pod hrudníkom, pravá jemne udiera do hrude).

Ruky konajúce trojnásobný znak kríža pri ohlásení čítania zo sv. evanjelia (ľavá ruka spočíva na hrudi, pravá postupne kladie palcom krížik na čelo, na pery a na srdce). Ruky dávajúce znak pokoja (pravicou podanou najbližším prítomným susedom). Ruky človeka približujúceho sa k Bohu musia byť nevinné a srdce čisté: Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté. . . (Ž 24, 3 -4).

Uživotnenie pri y k u r é n lože Pekne z žbách sú bohoslu ýrazom ím v š j a r k j a n nta a r t š i n i ti m horlivos eľkým a sú v j pre a m í n e povzbud veriacich. ch ostatný sa v tom e Úprimn vičiť. c budem Zložen é ruky nech m i vždy pripom ínajú celoživ otnú úlohu – zostať verný Kristo vi.