udovt tr Spracovala Miriam Gallikov udovt tr ivotopis

Ľudovít Štúr Spracovala: Miriam Galliková.

Ľudovít Štúr Životopis Politik Historik Básnik Jazykovedec Zaujímavosti

Životopis Narodil sa 29. 10. 1815 v Uhrovci v rodine učiteľa. Študoval na gymnáziu v Rábe, lýceu v Bratislave a univerzite v Halle. 1835 - zapojenie do spolkovej činnosti, predseda Spoločnosti česko-slovanskej 1837 – zakázanie činnosti a prenesenie činnosť na Katedru reči a literatúry československej, kde pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča. 1843 – spolu s Hurbanom a Hodžom na fare v Hlbokom sa dohodli na kodifikkácii spisovného jazyka. Bol pozbavený profesúry na lýceu a bol nútený odísť z Bratislavy. V tom istom roku sa stal organizátorom národného spolku Tatrín. 1845 - založil Slovenskie Národnie noviny, prvé politické slovenské noviny. Ich hlavnou úlohou bol boj za zmenu feudalizmu. 1847 - stal sa poslancom za mesto Zvolen. Vystúpil na Uhorskom sneme, kde hovoril o obhajobe slovenského národa, vystupoval proti feudálnym poriadkom, za sociálne aj národné práva ľudu. Po neúspešnej revolúcii v rokoch 1848/49 žil až do svojej tragickej smrti 12. 1. 1856 v Modre pod neustálym policajným dozorom.

Politik Október 1847 – zvolený za poslanca mesta Zvolen. Bránil politické práva menšín a slobodných miest. 17. novembra 1847 - Prvá snemová rečhovoril o slobode, ktorú žiadal nielen pre mestá, ale aj pre rabsky ujarmený ľud. Stal sa členom spoločnosti Česko. Slovenskej. Kandidoval ako poslanec do Uhorského snemu. Vydal v anonymnej nemeckej brožúre Ponosy a žaloby Slovákov v Uhorsku na protiprávne zásahy Maďarov.

Historik Organizoval vychádzky mládeže do okolia Bratislavy a na pamätné miesta, čím dvíhal a upevňoval národné a slovanské povedomie. Výstupy boli spojené s historickými výkladmi, recitovaním básní, spevom národných piesní a spoločenským pobavením.

Básnik V poézii ho predčili jeho priatelia, ako napr. Samo Chalúpka. Prvé básne písal Štúr po česky. Knižne vyšla Štúrovi len jedna zbierka básní pod názvom Spevy a piesne. Štúr prispel v poézii prechode z klasicizmu ku romantizmu. Jeho najznámejšie diela:

Dielo Darmo dokola tekáte (báseň napísaná po smrti brata Karola) Pred bránou mesta stojí chrám (báseň napísaná po smrti brata Karola) Duchy otcov, preč letíte (báseň napísaná po smrti otca) Majže sa dobre, kraj (báseň o rodnom kraji) A. O. (báseň venovaná pamiatke Adelky Ostrolúckej) Na matkinej mohyle (báseň napísaná po smrti matky) Pri pomníku J. Hollého (báseň sa spievala pri odhalení pomníka na Dobre Vode) Maj sa dobre, dom (báseň na rodný dom) Uvítanie (Štúrov návrat z Halle) K lipe (báseň na symbol Slovanov) Ku Křiváni (na pamiatku výstupu na Kriváň 16. augusta 1841) Toužba (báseň venovaná Márii Pospíšilovej) Rozžehnání (báseň na rozlúčku Márii Pospíšilovej)

Jazykovede c 1843 – došo k dohode o uzákonení spisovnej slovenčiny medzi poprednými štúrovcami, Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža v Hlbokom. V tom istom roku navštívili J. Hollého, ktorý ich rozhodnutie schválil. Za základ spisovnej reči si vybrali stredoslovenské nárečie, v ktorom videli najčistejšie slovenské jadro (už v skorších obdobiach preberala úlohu celonárodného styku). Štúr zaviedol v novej slovenčine fonetický pravopis. Mladá generácia prijala spisovný jazyk oduševnene a pokladala ho za samozrejmosť. Prvou knihou v štúrovskej slovenčine bolo 2. vydanie Almanachu Nitra. Slovenčinu ako úradnú reč prijal aj spolok Tatrín. Proti uzákoneniu spisovného jazyka vystúpil J. Kollár. Tieto hlasy kodifikátori odrazili. „Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí“ spis, v ktorom oddôvodnil uzákonenie spisovnej slovenčiny. 1846 – „Náuka reči slovenskej“ bola to vlastne gramatika nového jazyka. Hodža a Hattala ju mierne upravili.

Zaujímavos ti Ak by sme si chceli pozrieť Štúra lepšie, môžeme ho vidieť aj na obyčajnej starej známke alebo na našej päťstokorunáčke. Rodný dom v Uhrovci a pamätná izba v rodnom dome, ktorá približuje jeho rodinné zázemie. Pôvodný náhrobný kameň na modranskom cintoríne. Pamätník na mieste tragickej poľovačky z 22. 1855 v chotári Šnaudy neďaleko Modry.

. . . na záver Usiloval sa v slovenskom hnutí uplatňovať umiernené, legálne prostriedky a formy politickej práce. Bol vzorom pre svojich vrstovníkov, ktorí po ňom nesú pomenovanie štúrovci. Celý jeho život bol naplnený obetavou prácou pre ľud a národ.

Ďakujem za pozornosť Miriam Galliková