TZB I prof Ing Zuzana Vranayov Ph D

TZB I prof. Ing. Zuzana Vranayová, Ph. D. ZDRAVOTNO-TECHNICKÉ INŠTALÁCIE (8. prednáška)

TZB I Obsah 1. Požiarne vodovody 2. Zásobovanie vodou vo vysokých budovách 3. Zásobovanie vodou z individuálnych zdrojov

1. Požiarne vodovody ü Navrhujeme: ak existuje v objekte požiarne riziko zásobovanie požiarnou vodou zariadeniami na dodávku vody na hasenie požiarov. ü Stavba (časť), v ktorej vzhľadom na charakter horľavých látok sa vylučuje použitie vody – iná vhodná a účinná látka. ü Stavba s hodnotou nižšou ako náklady na zabezpečenie vody na hasenie požiarov (nehrozí rozšírenie požiaru na iné stavby) sa nezabezpečuje.

1. Požiarne vodovody - legislatíva Protipožiarna bezpečnosť stavieb. Zásobovanie budov vodou na hasenie požiarov. STN EN 806 2 Technické podmienky na zhotovovanie vodovodných potrubí na pitnú vodu vo vnútri budov. Časť 2: Navrhovanie. 2005. STN EN 1717 Ochrana pitnej vody pred znečistenín vo vnútornom vodovode a všeobecné požiadavky na zabezpečovacie zariadenia na zamedzenie znečistenia pri spätnom prúdení. 2002. STN 73 6655 Výpočet vodov v budovách. 2008. STN 92 0400 Požiarna bezpečnosť stavieb. Zásobovanie vodou na hasenie požiarov. 2005. Vyhláška MV SR 699/2004, 94/2004

Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. z 10. decembra 2004 o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov upravuje vlastnosti, podmienky prevádzkovania a zabezpečenia pravidelnej kontroly požiarnych vodov a zdrojov vody na hasenie požiarov. a) zdroj vody je zdroj, ktorý poskytuje vodu na hasenie požiarov, b) požiarny vodovod je zariadenie, ktoré prostredníctvom odberných miest zabezpečuje pripojením požiarnych hadíc alebo hadicových zariadení spoľahlivé a dostatočné zásobovanie vodou na hasenie požiarov a ktoré umožňuje účinný zásah, c) požiarna nádrž je zdroj vody, ktorý sa vyhotovuje vtedy, ak je potrebné sústrediť na jednom mieste požadované množstvo vody na hasenie požiarov na účinný zásah, alebo vtedy, ak nepostačuje kapacita iného vodného zdroja,

Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. z 10. decembra 2004 o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov d) požiarna studňa je zdroj vody, ktorý má nasávaciu výšku najviac 6, 5 m, najmenší priemer DN 500, stálu zásobu vody najmenej 18 m 3 alebo má výdatnosť najmenej 600 l. min 1 a umožňuje účinný zásah, e) nadzemný hydrant je nadzemná výtoková armatúra s ovládacím ventilom a prírubami na pripojenie požiarnej hadice, f) podzemný hydrant je zariadenie uložené pod úrovňou zeme a má výtokovú armatúru na vodovodnom potrubí ukončenú najmenej jednou uzatváracou armatúrou s ovládacím ventilom a prírubou, ktorá umožňuje pripojenie hydrantového nadstavca, g) výtokový stojan je nadzemná výtoková armatúra na vodovodnom potrubí, ktorá je ukončená nasávacou hadicovou spojkou, ktorá umožňuje priame napojenie nasávacích hadíc s armatúrou na pripojenie tlakovej hadice B 75,

Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. z 10. decembra 2004 o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov h) plniace miesto je zariadenie, ktoré má nadzemnú výtokovú armatúru na vonkajšom vodovode osadenú najmenej jednou uzatváracou armatúrou; umožňuje plnenie nádrží mobilnej hasičskej techniky horným otvorom, i) odberné miesto je miesto vhodné na odber vody na hasenie mobilnou hasičskou technikou alebo jej vecnými prostriedkami. Vonkajší vodovod na zásobovanie vodou na hasenie požiarov je zdroj vody, ktorý zabezpečuje pripojením odberného miesta spoľahlivé a dostatočné zásobovanie vodou na hasenie požiarov, ktorý umožňuje účinný zásah.

Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. z 10. decembra 2004 o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov Odberné miesta sú: a) nadzemný hydrant, b) podzemný hydrant, c) výtokový stojan, d) plniace miesto. Nadzemné hydranty: Ø zavodnené Ø nezavodnené. Zavodnený hydrant je stále zavodnený. tvorí ho stojan nad úrovňou terénu s pripájacou armatúrou s ovládacím ventilom a prírubami.

Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. z 10. decembra 2004 o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov Nezavodnený nadzemný hydrant je tvorený stojanom nad úrovňou terénu opatreným armatúrou s pripájacím ventilom, ktorý sa prírubami pripája k hlavnému vodovodnému potrubiu, a ak je to potrebné, je tvorený nadstavcom, ktorý spája hlavicu s ventilom, ktorý tento ventil ovláda. Podzemný hydrant sa umiestňuje do ochrannej šachty, ktorá je uzatvorená poklopom.

Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. z 10. decembra 2004 o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov Nadzemné a podzemné hydranty na vonkajšom vodovode sa navrhujú tak, aby boli umiestnené mimo požiarne nebezpečného priestoru požiarneho úseku, najmenej 5 m a najviac 80 m od stavieb; ich vzájomná vzdialenosť môže byť najviac 160 m. Pre stavby na bývanie a ubytovanie sa umiestňujú mimo požiarne nebezpečného priestoru najmenej 5 m a najviac 200 m od stavby; vzájomná vzdialenosť najviac 400 m. Uvedené vzdialenosti sa merajú po skutočnej trase vedenia hadíc alebo jazdnej trase mobilnej hasičskej techniky.

Požiadavky na zabezpečovanie vody na hasenie v budovách Podľa slovenských noriem, nie je potrebné navrhovať rozvod vody na hasenie pre budovy na bývanie a ubytovanie skupiny „A“, t. j. budovy s max. dvomi obytnými bunkami (obytná bunka je napr. byt, alebo skupina izieb pre max. 20 ubytovaných). Ďalej platí, že sa nemusí zabezpečovať dosah hadicových zariadení pre požiarny úsek (PÚ), v ktorých je súčin priemerného požiarneho zaťaženia p (kg/m 2) a plochy požiarneho úseku S (m 2) menší ako 10 000; to zodpovedá, priemernom požiarnom zaťažení, ploche cca 200 m 2 (netýka sa to stavieb na bývanie a ubytovanie skupiny „B“, t. j. budov s tromi a viac obytnými bunkami).

Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. z 10. decembra 2004 o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov Vnútorný požiarny vodovod sa navrhuje na prívod vody k: a) hadicovým zariadeniam na prvý zásah pri hasení požiaru osobami, ktoré sa bezprostredne nachádzajú v stavbe, b) výtokom určeným na rýchly a účinný zásah hasičských jednotiek v stavbe.

Vnútorný požiarny vodovod Zariadenie pre zásobovanie požiarnou vodou navrhujeme spoločne so zariadeniami pitnej vody / samostatne. Množstvo vody na hasenie požiarov = min množstvu vody na hasenie požiarov pre požiarny úsek s najväčšou potrebou vody na hasenie požiarov. Pri použití hasiaceho zariadenia samočinného je možné potrebu vody znížiť o 50% V budove sa zriaďujú odberné miesta požiarnej vody, schopné trvalo zaisťovať vodu v predpísanom množstve min. pol hodiny. § § Min. tlak na hadici 300 k. Pa (100 l/min) Min. priemer pripojovacieho potrubia DN 50 Priemer vertikálneho, rozvodného potrubia DN 80 Súčiniteľ súčasnosti 3 (min. 200 l/min)

Výber typu a veľkosti hadicových zariadení • Výber hadicového zariadenia v závislosti spôsobu ovládania. • Užívatelia budovy (obyvatelia bytového domu, hotela, návštevníci obchodného centra, atď. ) sa považujú za nezaškolené osoby, používajú hadicové navijaky s tvarovo stálou hadicou, ktorých obsluha je jednoduchá. • V budovách, v ktorých sa trvalo nachádza min. 2 členná protipožiarna hliadka sa môžu navrhovať nástenné hydranty s plochou hadicou.

Potreba vody na hasenie požiaru Prvý zásah • Hadicové zariadenie • Nástenný hydrant Hasiči záchranári • Voda na hasenie požiaru hasičskými a záchrannými jednotkami

VSTUPNÉ ÚDAJE PRE NÁVRH • Projekt protipožiarnej bezpečnosti stavieb: - rozdelenie objektu na požiarne úseky - požiarne riziko - požiarna výška stavby • Výber hadicových zariadení (typ a veľkosť) • Umiestňovanie hadicových zariadení Odlišnosti v jednotlivých národných predpisoch Špecialista PBS

Výber hadicových zariadení hadicový navijak „Typ S“ nástenný hydrant „ Typ F“

Odberné miesta – HADICOVÉ ZARIADENIA: hydrantové systémy typu C zariadenia s hadicami s priemerom 52 mm, spojkami a prúdnicami v hydrantových skriniach typu C 52, hadicové navijaky zariadenia s hadicami s priemerom 25 alebo 19 mm, spojkami a prúdnicami, inštalované v skrinke alebo mimo nej. Vnútorný požiarny rozvod musí zaistiť požadovaný prietok vody pri pretlaku 0, 20 MPa, U vyšších budov sa inštaluje zavodnené i nezavodnené potrubie s výtokom na každom podlaží, vyústené mimo budovu s možnosťou napojenia na mobilnú požiarnu techniku.

Odberné miesta – HADICOVÉ ZARIADENIA:

Umiestňovanie hadicových zariadení Dosah hadicového zariadenia ØDĺžka hadice HZ pri hadicových navijakoch max. 30 m, pri nástenných hydrantoch 20 m, Ø dostrek prúdu z prúdnice sa nezohľadňuje, na najvzdialenejšom hadicovom zariadení má byť min. pretlak 0, 2 MPa.

Nástenný hydrant • DN 52 Q = 93 l. min 1 Q = 120 l. min 1

POŽIARNA BEZPEČNOSŤ STAVIEB. ZÁSOBOVANIE VODOU NA HASENIE. Podľa Vyhlášok MV SR č. 699 a 94/2004 a STN 92 0400 Hadicové navijaky (HN): HN DN 20 (DN 19), s prúdnicou Φ 7 mm; používajú sa pri malom požiarnom zaťažení, HN DN 25, s prúdnicou Φ 10 mm; používajú sa pri strednom požiarnom zaťažení (byty, zdravotnícke zariadenia, maloobchodné predajne, hromadné garáže), HN DN 32, s prúdnicou Φ 12 mm; používajú sa pri vysokom požiarnom zaťažení (predajné sklady, výstaviská, priemyselné prevádzky). požadovaný pretlak na výtoku p. HN = 0, 2 MPa

POŽIARNA BEZPEČNOSŤ STAVIEB. ZÁSOBOVANIE VODOU NA HASENIE. Podľa Vyhlášok MV SR č. 699 a 94/2004 a STN 92 0400 Nástenné hydranty (NH): NH DN 50, s prúdnicou Φ 11 mm; používajú sa pri strednom požiarnom zaťažení (priemyselné prevádzky v ktorých sa pracuje prevažne s nehorľavými materiálmi) NH DN 50, s prúdnicou Φ 13 mm; používajú sa pri vysokom požiarnom zaťažení (priemyselné prevádzky, v ktorých sa pracuje prevažne s horľavými materiálmi).

q V budovách s požiarnou výškou 30 m aj nezavodnené požiarne vodovody (suchovody) ukončené na fasáde tlakovou spojkou B a na každom podlaží výtokovými ventilmi DN 52 q V budovách s požiarnou výškou 60 m aj zavodnené vnútorné požiarne vodovody na každom podlaží výtokovými ventilmi DN 52 zaústenie , , suchovodu” na prízemí budovy. V tomto mieste sa pripája hasičský automobil / požiarne čerpadlo a tlačí vodu do

Požiarna výška stavby – výška nadzemnej časti stavby alebo podzemnej časti stavby meraná od podlahy prvého nadzemného požiarneho podlažia po podlahu posledného požiarneho podlažia. (§ 7 odsek 5 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. ) príklad vyhotovenia , , suchovodu” ako súčasti požiarneho rebríka

Určovanie požiarnej výšky stavby

Požiadavky na prietok a pretlak - STN 92 0400 preq = 0, 2 MPa

U nás sa zväčša používa priame napojenie na rozvod pitnej vody so spoločnou vodovodnou prípojkou. Pre návrh spoločnej vodovodnej prípojky platí, že sa má navrhovať na väčší z prietokov pitnej vody QD, resp. prietoku vody na hasenie QH. Tento prístup nie je, z hľadiska zabezpečenia hygienickosti vody v rozvodoch vhodný. Veľa projektantov si neuvedomuje, že pri predimenzovaní spoločných rozvodov pitnej a „požiarnej“ vody, dochádza zákonite k stagnácii vody v potrubí, čo je v rozpore s požiadavkami STN EN 1717 Pri určovaní prietoku vody na hasenie v budove sa uvažuje so súčasnosťou 2 resp. 3 hadicových zariadení.

TZB I Schéma rozvodu vody na hasenie s hydrantovými zariadeniami s priamym napojením na rozvod pitnej vody 1 verejný vodovod 2 vodovodná prípojka 3 vodomerná zostava s kontrolovateľným spätným ventilom 4 spoločný rozvod pitnej vody a vody na hasenie 5 trvalé odberné miesto 6 hydrantové zariadenie s hadicovou spojkou s bezpečnostnou armatúrou v skrini

Zásobovanie vodou z vodovodnej prípojky Návrh prípojky: QD > Q H alebo QD < Q H QD > QH ü Priame napojenie ü Nepriame napojenie Priame napojenie SANHYGA 2013

Zásobovanie vodou z vodovodnej prípojky QD QH Nepriame napojenie

Zabezpečenie ochrany pitnej vody pred znečistením Spoločný rozvod pitnej vody a vody na hasenie ü zabezpečenie dostatočného (stáleho) prietoku v spoločných úsekoch ü preplachovanie potrubí Delený rozvod pitnej vody a vody na hasenie cez ochrannú armatúru ü kontrolovateľná spätná klapka ü voľný výtok Nezávislý rozvod vody na hasenie bez priameho prepojenia na rozvod pitnej vody ü používanie zdrojov nepitnej vody

Umiestňovanie ochranných armatúr Minimalizácia úsekov so stagnujúcou pitnou vodou Ø ČSN max. 150 mm Ø DIN a ≤ 2 x DN do DN 70 a = a ≤ 10 x DN príp. Va ≤ 1, 5 l

Napojenie hadicových zariadení na rozvod pitnej vody Pre spoločný rozvod „s dostatočným“ (stálym) prietokom má platiť QD > Q H HZ s ochrannou armatúrou HD

Napojenie hadicových zariadení na rozvod pitnej vody Pre spoločný rozvod „s dostatočným“ (stálym) prietokom má platiť QD > Q H

Stabilné hasiace zariadenia U dôležitých budov alebo prevádzok navrhujú sa stabilné automatické vodné hasiace systémy rýchly požiarny zásah v určitom priestore, - investične i prevádzkovo náročné, potrebné individuálne posúdiť vhodnosť a efektívnosť návrhu. Stabilné hasiace zariadenie - samočinné zariadenie, ktoré pozostáva z rozvodnej potrubnej siete trvalo pripojenej k stavebným konštrukciám, riadiacej ventilovej stanice a sprchových hlavíc, ktoré sú pevne pripojené k rozvodnému potrubiu. Potrubná sieť so sprchovými hlavicami je napojená na zdroj vody.

Stabilné hasiace zariadenia V prípade požiaru zo sprchových hlavíc pri požiari vyteká vo forme sprchového prúdu voda na plochu, kde požiar vznikol. Voda hasí dané miesto, ochladzuje stavebné konštrukcie a okolitý priestor, pri vyšších teplotách sa voda rýchlo odparuje, vytláča kyslík a vytvára tým inertnú atmosféru, ktorá zamedzuje prístupu vzdušného kyslíku potrebného k horeniu. Mokré systémy - najčastejšie používané. - celá potrubná sieť naplnená vodou pod stálym tlakom. - v prípade požiaru voda ako hasiaci prostriedok bezprostredne k dispozícii v dostatočnom množstve. - mokré sprinklerové systémy sa používajú v priestoroch bez nebezpečenstva mrazu v interiéri budov.

Stabilné hasiace zariadenia

Stabilné hasiace zariadenia Suché systémy - potrubná sieť nie je naplnená vodou, ale tlakom vzduchu. - použitie v objektoch ohrozených mrazom (parkoviská a nevykurované skladové haly). Predstihové zariadenia - v zónach so zvýšeným zabezpečením, v ktorých je nutné zabrániť neúmyselnému úniku požiarnej vody. - pre spustenie zariadenia je potrebná aktivácia dvoch nezávislých vzájomne prepojených spúšťacích mechanizmov. - spustenie môže nastať jedine pri súčasnej aktivácii obidvoch spúšťacích mechanizmov.

Stabilné hasiace zariadenia Ochrana skladu penovým stabilným hasiacim zariadením na ľahkú penu

Stabilné hasiace zariadenia Kropiaca hlavica

TZB I 2 Vodovod vo výškových budovách Pri vysokých budovách vznikajú problémy so zabezpečením správnej funkcie TZB. Výšku zástavby treba prehodnotiť z ekonomického hľadiska, aby úspory získané na stavebnom pozemku, komunikáciách a doprave neprevýšili vysoké náklady technického zariadenia týchto objektov. Na zásobovanie vodou sú nevyhnutné čerpacie zariadenia (stanice). Navrhujú sa v budovách, ktoré nie sú pripojené na verejný vodovod, alebo v budovách, kde tlak vo verejnom vodovode nezabezpečí dodávku vody k najnepriaznivejšie inštalovaným výtokom.

TZB I Delenie vysokých budov Trieda Počet podlaží Výška (m) Viacpodlažné – I. skupina 9 až 16 do 50 Viacpodlažné – II. skupina 17 až 25 50 až 75 Viacpodlažné – III. skupina 26 až 40 75 až 120 Výškové 41 až 60 120 až 200 nad 60 nad 200 Veľmi vysoké Bežný tlak v mestských vodovodných sieťach pri domovej prípojke je 0, 6 MPa. Stačí zásobovať 11 nadzemných podlaží, t. j. budovu vysokú asi 30 m. Pre každé ďalšie podlažie treba zvýšiť tlak o 0, 04 MPa.

TZB I Tabuľka Najmenší požadovaný tlak vo vodovodnom potrubí výškovej budovy Počet podlaží Požadovaný tlak (MPa) 9 0, 40 až 0, 46 12 0, 50 až 0, 56 15 0, 60 až 0, 66 18 0, 70 až 0, 76

TZB I Problémy s vodom vo výškových budovách Zásobovanie vodou problematické - straty tlaku v prípojke vyššie než tlak vody v prípojke: Ø pre voľbu zostavy zásobovania vodou je rozhodujúca výška objektu, Ø pre zásobovanie spodných podlaží postačuje priamo tlak vonkajšieho vodovodu, Ø tlak sa zvyšuje pomocou zosilňovacích staníc, každé pásmo má vlastnú tlakovú stanicu (prvé tlakové pásmo využíva tlak z verejného vodovodu), Ø zásobná nádrž pomáha preklenúť obdobie špičkových odberov a nedostatočného prítoku vody.

TZB I Tlakové pásma Pred každým zariaďovacím predmetom má byť požadovaný pretlak, nie však zbytočne veľký. Pri veľkom tlaku sa najmä armatúry rýchlo opotrebúvajú, vznikajú vodné rázy a rozvod vody sa stáva zdrojom hluku vo výškových budovách. Preto sa rozvod vody delí na pásma. V zatvorenom systéme sa počíta s jedným pásmom pre 8 až 10, výnimočne pre 12 podlaží. Pre otvorený systém môže byť počet podlaží pre jedno pásmo 15 až 18 podlaží.

TZB I Najvýhodnejšie z ekonomického hľadiska využiť tlak vody z verejného vodovodu pre najväčší počet podlaží, zvyšné podlažia treba zásobovať z čerpacej stanice, t. j. samostatnej vodárne. Vo výškových budovách sa pre zásobovanie vodou využívajú systémy: ■ otvorený so zásobníkmi, v ktorých je vodná hladina pod atmosférickým tlakom, ■ zatvorený – s tlakovými nádobami (hydroformi), v ktorých je voda pod vyšším ako atmosférickým tlakom. ■ Pri otvorenom systéme čerpadlá dopravujú vodu do zásobníkov, umiestnených na streche budovy. Z nich sa voda k výtokom vedie samospádom. Aby bol dostatočný výtokový tlak v najvyššie položenom výtoku, musí byť dno zásobníka dostatočne vysoko.

TZB I

TZB I Výhody zatvoreného systému: ▪ možnosť znečistenia vody je vylúčená – voda je stále pod tlakom, ▪ voda sa uchováva v malom množstve, stále sa obnovuje, takže nestráca svoju kvalitu. Pretože zásobníky akumulujú pomerne malé množstvo vody, musí sa počítať aj s náhradným energetickým zdrojom na pohon čerpadla, ak by prvý (elektrická energia) dočasne vynechal. Náhradným energetickým zdrojom býva vznetový motor.

TZB I Ø rozličný počet tlakových pásiem; Ø podľa spôsobu zásobovania – zatvorená alebo otvorená;

TZB I Výhody otvoreného systému: ▪ pomerne tichá prevádzka, ▪ veľká vodná rezerva na protipožiarne účely, ▪ malá poruchovosť, ▪ veľká kapacita vody pri väčších opravách, ▪ zásobníky sú dvojkomorové z dôvodu ich čistenia. Zásobníky musia mať prepadové, ľahko kontrolovateľné potrubia a odkvapovú misu s odpadovým potrubím. Aby mala voda rovnakú teplotu je nutné nádrže tepelne izolovať. Nevýhody otvoreného systému: ▪ veľká hmotnosť zariadenia (zásobník + voda), ▪ možnosť zhoršenia kvality vody znečistením, oteplením v letných mesiacoch alebo nedostatočným odberom (výmenou) vody. . Otvorený systém sa najviac využíva vo výškových budovách občianskeho vybavenia

TZB I Zatvorený systém - voda sa dopravuje čerpadlom do tlakovej nádoby v suteréne. V nej je vždy určité množstvo vody a vzduchový vankúš. Pomer vody a vzduchu sa neustále mení podľa odberu. Pri dosiahnutí zapínacieho tlaku sa čerpadlo uvedie do chodu a dopĺňa vodu v nádrži. Pri vypínacom tlaku sa čerpadlo zastaví. Množstvo vody medzi vypínacím a zapínacím tlakom užitočný objem tlakovej nádoby (Pri bežných podmienkach asi 1/3 objemu nádoby) Veľkosť tlakovej nádoby sa volí tak, aby sa čerpadlo pri najväčšom odbere zapínalo 4 až 6 krát za hodinu. Vzduch v tlakovej nádobe sa dopĺňa samočinne nasávačom vzduchu počas chodu čerpadla, vo veľkých zariadeniach samostatným kompresorom. Tlakové zásobníky (hydrofory) sa inštalujú do suterénu, alebo sa používa jedna čerpacia stanica pre niekoľko blízkych výškových objektov. Zariadenie zatvoreného systému je hlučnejšie ako pri otvorenom systéme.

TZB I Zariadenia na zvyšovanie tlaku Hlavnou časťou zariadenia na dopravu pitnej vody v budove sú čerpadlá, delia sa: ▪ čerpadlá s normálnym nasávaním používajú na zvyšovanie tlaku (vodu čerpajú priamo z verejné ho vodovodu, prerušovacej nádrže, ktorá je na úrovni čerpadla, alebo zo zásobnej nádrže, ktorá je nad čerpadlom); ▪ samonasávacie čerpadlá, ktoré musia nasať vodu z domo vej studne alebo podzemného zásobníka a do praviť ju na požadované miesto. Všetky zariadenia určené na dopravu vody a zvyšo vanie tlaku musia byť automaticky ovládateľné. Podľa toho, či voda za čerpadlom je, alebo nie je v styku s at mosférickým vzduchom hovoríme o otvorenej alebo zatvorenej sústave (vzhľadom na hygienické predpisy a predpokladanú výšku zástavby, u nás do 40 nadzemných podlaží sa o použití otvorenej sústavy neuvažuje).

TZB I Automatické tlakové stanice Najjednoduchšími automatickými tlakovými stanicami (ATS) sú domové vodárne, ktoré spravidla majú len jedno čerpadlo, ktoré sa v prípade poruchy vymení za nové alebo opravené. Automatické požiarne čerpacie stanice (PČS) sa navrhujú nezávisle od ATS na dopravu pitnej alebo ohriatej pitnej vody, alebo sa na dopravu požiarnej vody v prípade požiaru využi je ATS. Pri projektovaní automatických tlakových staníc sa požaduje inštalovanie viacerých čerpadiel, ktoré sú paralelne alebo sériovo zapojené.

TZB I 3. Zásobovanie vodou z individuálnych zdrojov

TZB I Individuálne zdroje vody Zo studní sa voda dopravuje čerpaním: Ø menšie objekty - monoblokové domáce vodárne s ponornými/horizontálnymi samonasávacími čerpadlami so sacím košom v studni, - využívajú otvorenú/uzavretú tlakovú nádrž, prevádzka čerpadla je daná zapínacím a vypínacím tlakom). Ø väčšie objekty - automatické tlakové stanice, Ak je objekt zásobovaný z 2 zdrojov nesmú sa systémy prepojiť! V prevádzkach s nutným nepretržitým zásobovaním prerušovacia nádrž, plnená z oboch zdrojov.

TZB I Studne - Vertikálne zachytávadlá § Studne – úplné (dosahujú nepriepustné podložia) a neúplné (nedosahujú tieto podložia); § Podľa konštrukčného usporiadania: § šachtové (kopané, spúšťané, radiálne), § rúrkové, zarážané, § vŕtané, § kombinované, § radiálne.

TZB I Šachtové studne Ø Kruhový prierez, D = 1 až 8 m, Ø Zachytávanie a akumulácia veľkého množstva vody 1 studňou z menších hĺbok (5 -15 m). Kopaná šachtová studňa Radiálna studňa 1 - Žb. veniec, 2 - vtokové otvory, 3 - murované steny, 4 - poklop, 5 - drény

TZB I Rúrkové studne § zarážané - najjednoduchšie, z rúr DN 30 – 100 mm spájaných na závit, do hĺbky max. 6 -7 m; § dolná časť – dierovaná rúra dĺ. 1 -2 m. Vŕtané studne § vŕtajú sa za súčasného paženia otvoru pažnicami, do kt. sa spustí rúrová studňa; § pri menších hĺbkach sa pažnice vyberú, pri väčších zostanú vo vrte, hĺbka 25 -200 m.

TZB I Rúrková a) a vŕtaná studňa b)

TZB I Kombinované studne § hore šachtová a z nej dole vŕtaná studňa; § hore – veľký akumulačný priestor.

TZB I Vodárenské čerpadlá - pre odber a dopravu vody zo studní; - najpoužívanejšie – ponorné (motor pod telesom čerpadla, chladený okolitou vodou; agregát zavesený na potrubí v studni); - min 1 m pod úroveň max. zníženia vody.

TZB - málopriepustné: hliny, hlinito-kamenité sute, zahlinené piesky, pieskovce s ílovitým tmelom apod. - priepustné: piesky, silné piesčité hliny, piesčito-kamenité sute, porézne hrubozrnné pieskovce, silne rozpukané horniny. Úprava okolia studne: - plocha okolo do vzdialenosti 10 m nesmie byť znečisťovaná, prístup k studni sa doporučuje vydláždiť - povrchové vody odviesť mimo studňu a jej okolie (rigolmi). - okolie do vzdialenosti 2/ 1 m vodotesne vydláždiť, spád od studne najmenej 2 %. - studňu vodotesne uzatvoriť poklopom (nie z dreva) presahujúcim priemer studne - studňa má prevyšovať terén 30 – 50 cm

TZB Ďakujem za pozornosť !