ttny znak symbolom Slovenska sa stal prv raz

Štátny znak - symbolom Slovenska sa stal prvý raz v revolučných rokoch 1848 - 1849. Trojvŕšie symbolizuje tri karpatské pohoria Tatry, Fatru a Mátru (v súčastnosti leží v Maďarsku. Dvojkrížom sa Slovensko hlási ku kresťanstvu a zároveň k tradícii sv. Cyrila a Metoda, ktorí sem v období Veľkej Moravy (9. storočie) priniesli kresťanstvo. Štátna vlajka - oficiálne bola zavedená 1. januára 1993, ale pochádza z roku 1848. Biely, modrý a červený vodorovný pruh nachádzame aj na ruskej alebo slovinskej zástave. Sú známe ako panslovanské farby. Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkovom stožiari. Štátna zástava je odvodená od štátnej vlajky.

• • • • Oficiálny názov: Slovenská republika Dátum vzniku republiky: 1. 1. 1993 Štátne zriadenie: republika Politický systém: parlamentná demokracia Štátoprávne usporiadanie: unitárny štát Úradný jazyk: slovenský Hlavné mesto: Bratislava (428 672 obyvateľov) Iné mestá: Košice, Prešov, Žilina Rozloha: 49 035 km 2 Počet obyvateľov: 5 389 180 (k 31. 12. 2005) Hustota obyvateľstva: 109/km 2 Národnostné zloženie obyvateľstva: slovenská (85, 8 %), maďarská (9, 7 %), rómska (1, 7 %), česká (0, 8 %), rusínska, ukrajinská, ruská, nemecká, poľská a iné (2 %) Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania: veriaci (84, 1 %) z toho: rímskokatolícke (68, 9 %), evanjelické a. v. (6, 9 %), gréckokatolícke (4, 1 %), reformovano kresťanské (2 %), nezistené (2, 2 %), bez vyznania (13, 7 %) Hlava štátu: prezident Ivan Gašparovič Mena: euro (do 31. 12. 2008 slovenská koruna) Členstvo v medzinárodných organizáciách: EU, NATO, OSN, UNESCO, atď. .

Pohoria: Vysoké Tatry – najvyšší vrch je Gerlachovský štít so svojou nadmorskou výškou 2655 m, Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Chočské vrchy, Tríbeč, Vtáčnik, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Levočské vrchy, Slovenské rudohorie, Kremnické vrchy, Vihorlat, Biele Karpaty, Javorníky Nížiny: Podunajská nížina – najrozsiahlejšia nížina, pretekajú ňou rieky Dunaj, Váh a iné; Východoslovenská nížina – nachádza sa na východe SR, vodná nádrž Zemplínska šírava; Záhorská nížina – najlesnatejšia nížina

• Slovensko leží v severnom miernom klimatickom pásme. Geografická pozícia v strednej Európe, prúdenie vetra zo západu a nadmorská výška sú kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú počasie a klímu na Slovensku. Vďaka rôznorodosti reliéfu na Slovensku je počasie v nížinách teplejšie ako v horských oblastiach. Najteplejšia oblasť Slovenska je Podunajská nížina a Východoslovenská rovina. Priemerná ročná teplota je tu 10°C. So stúpajúcou nadmorskou výškou klesá teplota klímy a pribúdajú zrážky. Najchladnejšie je na vrcholoch hôr, kde priemerná ročná teplota je 3°C, teplota v lete -4°C a v zime -10°C. Počas roka sa počasie mení, mení sa množstvo tepla a dĺžka dní a nocí, rovnako ročné obdobia. Celkovo je počasie na Slovensku premenlivé, pretože sa strieda vplyv suchého kontinentálneho vzduchu a vlhkého oceánskeho vzduchu. Rozoznávame štyri ročné obdobia.

pomerne rovnomerne rozmiestnený po celom Slovensku na tvorbe národného dôchodku sa podieľa 1/3 ťažobný priemysel, železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky, garbiarsky a papiernický priemysel dopravné strojárstvo – automobily a ich súčiastky výroba ložísk elektrotechnická výroba – spojová technika, televízory, práčky, chladničky, svietidlá strojová výroba - výroba zdravotníckej techniky , armatúr , železných konštrukcií , poľnohospodárskych strojov US Steel KE spracúvajú najmä železnú rudu z Ukrajiny priemysel palív a energetiky má obmedzené zdroje v rámci fosílnych palív. Ťažba hnedého uhlia a lignitu v oblasti Hornej Nitry a Modrého Kameňa, ako aj ťažba ropy a zemného plynu na Záhorí sú nedostatočné. Preto treba väčšinu týchto energetických surovín dovážať, uhlie sa dováža hlavne z Českej republiky, ropa a plyn z Ruska ropovodom a plynovodom chemický, gumárenský, farmaceutický, potravinársky

- lesy zaberajú približne 40% celkovej rozlohy – najvyhľadávanejšie dreviny sú smrek, dub a buk Rastlinná výroba: cieľom je vypestovať plodiny pre spotrebu človeka a zvierat hl. výroba pozostáva z pestovania zrnín, zemiakov, technických a kŕmnych plodín najdôležitejšou obilninou je pšenica - výroba chleba jačmeň – výroba piva kukurica – Podunajská nížina, využitie ako kŕmna zmes cukrová repa, tabak, repka olejná, slnečnica, mak, sója, strukoviny, ovocie (juh) Živočíšna výroba: úzko prepojená s rastlinnou výrobou chov ošípaných úbytok koní horské oblasti- chov oviec – vlna, mäso, koža, mlieko chov hovädzieho dobytku – mäso, mlieko, spracovanie kože, rohov a kostí chov hydiny, chov rýb (Stupava), chov včiel, kožušinová zver

Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia Ropna, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit. Čierne uhlie je Zabezpečené dovozom z Česka. Energetické suroviny ako urán, antracit nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Spomedzi rúd bola na Slovensku donedávna ťažená už iba železná ruda (siderit). Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby antimónu, ktorý sa však v súčasnosti neťaží Krajina má značné zásoby nerudných surovín, z ktorých veľký význam má hlavne ťažba magnezitu. V minulosti bola krajina významným producentom zlata, striebra a medi a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. • • • Železničná doprava – k dispozícii 3665 km tratí Cestná doprava – preprava ľudí na krátke vzdialenosti Vodná doprava – nižšia energetická náročnosť, vyššia produktivita práce a menšie narúšanie živ. prostredia, nevýhoda – pomalosť Letecká doprava – prednosťou je rýchlosť a preprava na veľké vzdialenosti, letiská v BA, Piešťanoch, Žiline, Poprade, KE, Sliač Potrubná doprava – vysoko efektívny druh dopravy na prepravu ropy a zem. plynu

NP Malá Fatra NP Nízke Tatry NP Poloniny NP Slovenský raj Tatranský NP NP Muránska planina NP Pieniny NP Slovenský kras NP Veľká Fatra

• V Bratislave sídli prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. Pôsobí tam tiež niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní ako napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria. • Bratislavský región je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín EÚ je na 2. mieste (po Prahe) v poradí podľa HDP na obyvateľa.

Lucia Senková 2. A