TROVSK GENERCIA od 30 rokov 19 storoia sa

ŠTÚROVSKÁ GENERÁCIA

- od 30. rokov 19. storočia sa centrum národného života presúva opäť do Bratislavy, kde je EVANJELICKÉ LÝCEUM – tu študoval a neskôr učil aj ĽUDOVÍT ŠTÚR - na lýceu študenti zakladali spolky, krúžky, študovali dejiny Slovákov a snažili sa tiež povzniesť ľud na vyššiu životnú a kultúrnu úroveň - podnikali tiež rôzne aktivity, napr. známa je vychádzka na Devín v r. 1836

- v tomto období zosilnela maďarizácia, na čele maďarského národného hnutia bol Lajos Kossuth (Lajoš Košút) maďarská vrchnosť zakázala Štúrovi vyučovať na lýceu (lebo podporoval národné hnutie Slovákov) - Štúr sa ale nevzdal verejnej činnosti a pracoval na spoločnom jazyku pre Slovákov a vynútil si vydávanie časopisu Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský

-na protest proti Štúrovmu odvolaniu odišlo z lýcea 22 študentov do Levoče, z rozhorčenia nad touto udalosťou napísal Janko Matúška na ľudový nápev hymnickú pieseň Nad Tatrou sa blýska

„ právo slobody a z toho plynúci blahobyt sú pre človeka dôležitejšie ako púha reč. “

Uzákonenie spisovnej slovenčiny 1843 Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža fara v Hlbokom u Hurbana - Nárečia slovanskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí - Náuka reči slovenskej stredoslovenské nárečie (okolie Liptova), fonetický pravopis

Štúrova jazykovedná teória - do hláskoslovia neprijal - Ľ, lebo podľa neho bolo neestetické, tiež - ä - nepoužíval - é, - iu, uprednostnil stredoslovenské tvary dobrje, dobrieho, cudzú, paňú - čerpal z češtiny, napr. slová poznatok, predstava, pojem - nové slová napr. hromovina = elektrina, světelník = fosfor

- na podporu nového jazyka bol v roku 1944 založený spolok TATRÍN - 1. dielo v novej spisovnej slovenčine bol II. ročník almanachu NITRA vydal ho J. M. Hurban v r. 1844 - 1847 – Ľ. Štúr sa stáva poslancom v uhorskom sneme za mesto Zvolen, pokúšal sa presadiť politický program Slovákov – zrovnoprávnenie slovenského národa s maďarským, odstránenie poddanstva

- na Slovensku sa ale stále používali viaceré formy slovenčiny - v roku 1847 sa na zasadaní spolku Tatrín v Čachticiach dohodli štúrovci s bernolákovcami na používaní jednotného jazyka (Štúrova slovenčina), J. Kollár bol ale proti. - kompromis a definitívne vyriešenie jazykovej otázky Slovákov prišlo až v roku 1851 -1852. Národovci dopracovali gramatické pravidlá a kodifikovali spisov. jazyk - hlavnú zásluhu mal Martin Hattala HODŽOVSKO – HATTALOVSKÁ REFORMA = zmena fonetického pravopisu na etymologický, dielo KRÁTKA MLUVNICA SLOVENSKÁ

Hodžovsko –Hattalovská reforma: - BA sa stretli predstavitelia katolíkov a evanjelikov (Štúr, Hurban, Hodža + Ján Palárik, Štefan Závodník) a dohodli sa na reforme Štúrovej slovenčiny - zaviedlo sa písanie –y, -ý - hlásky –ď, -ť, -ň, -ľ sa začali písať ako dnes - začali sa zapisovať dvojhlásky - zaviedlo sa používanie hlásky –ä

Ďakujem za pozornosť