Trhy vrobnch faktorov Trh prce a mzda trh

Trhy výrobných faktorov Trh práce a mzda, trh pôdy a pozemková renta, trh kapitálu, úrok a zisk.

Trhy výrobných faktorov Výrobné faktory predstavujú všetko, čo treba uviesť do výrobného procesu, aby sme mohli vyrábať. Stávajú sa zdrojom bohatstva, ktoré vzniká ich kombináciou. DELENIE VÝROBNÝCH FAKTOROV Výrobné faktory sa delia na: primárne - nie sú výsledkom ekonomickej činnosti. Patria tu pôda (a prírodné zdroje) a práca. sekundárne - sú vyprodukované ekonomickou činnosťou. Patrí tu kapitál. V trhovej ekonomike sa pomocou výrobných faktorov uskutočňuje výroba statkov a služieb.

Trh práce Práca je primárny výrobný faktor. Práca je nazývaná aj ľudským kapitálom. Práca je: schopnosť pracovať; jej nositeľom je človek. cieľavedomá fyzická resp. psychická činnosť, ktorú vynakladá človek pri tvorbe statkov a služieb. Ľudský kapitál tvorí vzdelanie, kvalita zručnosti a vedomostí, prax, kvalifikácia, iniciatíva atď. Na tieto súčasti je potrebná investícia času. Jej návrat je v ohodnotení práce človeka - v mzde. Práca je získavaná na trhu práce. Subjekty vstupujúce na trh práce - firmy a podniky (predstavujú dopyt po práci) a domácnosti (ponuka práce).

Trh práce DOPYT PO PRÁCI Dopyt po práci je určovaný firmami a podnikmi. Závisí od veľkosti kapitálu a od použitej technológie. Pri dokonalejšej technológii je dopyt po práci nižší, ale náročnejší na stupeň kvalifikácie. Pri jednoduchších technológiách je dopyt po práci vyšší. Dopyt po práci je odvodeným dopytom - závisí od dopytu po tovaroch a službách, ktoré príslušná práca produkuje. Hraničný produkt práce je prírastok produktu, dosiahnutý prácou posledného zamestnanca. Zamestnávateľ porovnáva mzdu s peňažným hraničným produktom práce. Zamestná iba toľko ľudí, u koľkých bude peňažný hraničný produkt vyšší nanajvýš rovný mzde. – pozrieť príklad Záhradníctvo pani Hanky.

PONUKA PRÁCE Domácnosti ponúkajú prácu, aby mohli získavať príjmy. Rozhodujú sa, či námaha (strasť) vynaložená pri práce je v rovnováhe s efektom práce (slasťou), čiže s reálnou mzdou Človek porovnáva mzdu s obetovanými príležitosťami, ktoré by mohol využiť, keby nepracoval. Bude ponúkať prácu len vtedy, ak mzda prinajmenšom zaplatí jeho obetované príležitosti. Krivka ponuky práce S rastom reálnej mzdy ponuka práce rastie (substitučný efekt), ale od určitého bodu (v grafe bod C) ponuka práce klesá (dôchodkový efekt). Pri nízkych mzdách prevláda substitučný efekt.

Rovnováha na trhu práce

Nezamestnanosť Práceschopné obyvateľstvo v trhovej ekonomike sa rozdeľuje na dve skupiny: zamestnaní - ľudia, ktorí majú prácu, nezamestnaní - ľudia, ktorí prácu nemajú, ale aktívne ju hľadajú. Dobrovoľná nezamestnanosť: Prirodzená miera nezamestnanosti je nezamestnanosť, pri ktorej je počet nezamestnaných menší alebo rovnaký ako počet voľných pracovných miest. Formy nezamestnanosti: frikčná nezamestnanosť - je spojená s prirodzenými životnými cyklami - hľadanie práce po materskej dovolenke, poabsolvovní VŠ. . . Súvisí s migráciou pracovných síl, so zmenami zamestnania atď. štrukturálna nezamestnanosť - vzniká pri nesúlade medzi ponukou a dopytom po práci - keď dopyt po určitej práci rastie, po inom druhu práce klesá a ponuka sa nestačí dostatočne rýchlo prispôsobovať zmenám na trhu práce. cyklická nezamestnanosť -spôsobuje ju nízky dopyt po práci v čase narušenia celkovej rovnováhy ekonomiky. (v recesii)

Nedobrovoľná miera nezamestnanosti je stav, v ktorom je počet voľných pracovných síl absolútne väčší ako počet voľných pracovných miest. Miera nedobrovoľnej nezamestnanosti prevyšuje mieru prirodzenej nezamestnanosti. Vzťah pre mieru nezamestnanosti: U - počet nezamestnaných L - počet pracovných síl u - miera nezamestnanosti Ponuku práce určujú tieto hlavné faktory: • veľkosť populácie • práceschopné obyvateľstvo (počet pracovných síl L) L = E + U E -počet všetkých ľudí, ktorí pracujú, U -všetci nezamestnaní Počet práceschopného obyvateľstva sa dá vypočítať aj odrátaním predaktívneho (obyvateľstva v predproduktívnom veku; obyvateľstvo mladšie ako 16 rokov) a postaktívneho (postproduktívneho; dôchodcovia, ťažko postihnutí) obyvateľstva.

Trh práce PODSTATA A FORMY MZDY Základné formy mzdy: časová mzda, úkolová mzda, podielová mzda, kombinovaná (zmiešaná) mzda, zmluvná (manažérska) mzda, naturálna mzda Doplnkové formy mzdy: odmeny, prémie, osobné ohodnotenie, podiely na výsledkoch hospodárenia Mzdové zvýhodnenia: za prácu nadčas, za nočnú prácu, za sviatky, za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí Časová mzda je najčastejšie používanou formou mzdy, ktorá vyjadruje odmenu za určitý čas (za hodinu, deň, týždeň, mesiac), a podľa toho rozlišujeme hodinovú, dennú, týždennú, mesačnú mzdu. Pri časovej mzde vymedzujeme celkovú sumu mzdy a cenu práce za jednu časovú jednotku (hodinu). Úkolová mzda sa používa pri odmeňovaní zamestnancov, ktorých výkon možno merať pomocou noriem – napríklad výrobných robotníkov, stavebných robotníkov. Zamestnanci sú teda odmeňovaní od skutočného výkonu. Výkonové normy určujú, aké množstvo práce musí zamestnanec vykonať za určitý čas. Úkolová sadzba za jednotku výkonu predstavuje, koľko peňazí zamestnanec dostane napríklad za jeden vyrobený kus, jeden opracovaný výrobok, jednu ušitú košeľu a podobne.

Podielová mzda predstavuje odmenu za podiel zamestnanca na výrobe alebo predaji statkov a služieb. Nemeria sa množstvom, ale podielom z výkonu. Stanoví sa určitými percentami z tržby – napríklad mzda predavača podľa množstva predaného tovaru, mzda poisťovacieho agenta podľa počtu uzatvorených zmlúv a podobne Kombinovaná mzda – má podobu zmiešanej mzdy: • časovej a úkolovej, • časovej a podielovej. Zmluvná mzda tzv. manažérska mzda sa používa u vedúcich zamestnancov. Určuje sa na základe dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Môže mať jednu alebo viac zložiek - napríklad podiel zo zisku, mimoriadnu odmenu. Naturálna mzda je osobitná mzdová forma, ktorá môže byť poskytnutá len so súhlasom zamestnanca ako časť mzdy formou výrobkov – napríklad poľnohospodárske produkty. Pri jej uplatnení musí zamestnanec dostať v peniazoch mzdu, ktorá zodpovedá výške minimálnej mzdy. Pre zamestnávateľa je dôležitá kategória superhrubá mzda. Superhrubá mzda predstavuje skutočnú cenu práce. Tento pojem môžeme ľudovo preložiť ako náklady zamestnávateľa na zamestnanca. Každý zamestnávateľ musí na zamestnanca platiť extra odvody. Každý zamestnávateľ však musí počítať s tým, že za každého zamestnanca musí odviesť extra daň 35, 2 % z hrubej mzdy. Z hľadiska využiteľnosti mzdy rozlišujeme: • nominálnu mzdu – peňažná suma, ktorú zamestnanec dostane, • reálnu mzdu – množstvo tovarov a služieb, ktoré možno za mzdu kúpiť. Úroveň reálnej mzdy závisí od: • výšky nominálnej mzdy, • úrovne cien tovarov a služieb.

PREČO NIEKTORÍ ZAMESTNANCI ZARÁBAJÚ VIAC A INÍ MENEJ? Rozdielne schopnosti. Niektorí ľudia píšu na písacom stroji rýchlejšie ako iní, niektorí majú nadanie na matematiku, iní sú skvelí rečníci. Sú ľudia, ktorí sú dobrí v organizovaní komplexných myšlienok, iní v predaji. Rozdiely v úsilí a zamestnaniach. Niektorí ľudia pracujú tvrdšie ako ostatní alebo majú dlhšiu pracovnú dobu, nie je teda prekvapujúce, že ich príjmy sú vyššie ako u ostatných s rovnakým zamestnaním. Taktiež sú práce, ktoré sú náročnejšie alebo nebezpečnejšie ako iné. Zvárači, ktorí pracujú na stavbe mrakodrapov a trávia svoje dni na trámoch vo výške 50 poschodí nad zemou zarábajú viac než bežní stavební robotníci. Skúsenosti. Zamestnanci s väčšími skúsenosťami spravidla zarábajú viac než menej skúsení, hoci robia podobnú alebo rovnakú prácu. Predpokladá sa, že skúsení zamestnanci majú zručnosti, ktoré ich robia produktívnejšími. Vzdelanie a školenia. Zamestnanci s vyšším vzdelaním alebo špeciálnymi školeniami zarábajú v priemere viac než tí s nižším vzdelaním. Okrem toho existuje určitá všeobecná mzdová úroveň. Je zrejmé, že mzdy v súčasnosti sú všeobecne vyššie, ako boli napríklad pred 100 rokmi. Mzdy závisia od ekonomickej vyspelosti krajín

Trh práce Mzdová diskriminácia vzniká ak sú rozdiely v mzde spôsobené nepodstatnou osobnou charakteristikou - pohlavie, rasa, náboženská príslušnosť. Trh práce je ovplyvňovaný vonkajšími zásahmi - od štátu a odborov. Odbory sú združenia zamestnancov, ktoré presadzujú záujmy svojich členov. Podnikové odborové organizácie sú v SR združené do odborových zväzov, ktoré sú organizované spravidla na odvetvovom princípe (Odborový zväz KOVO, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. . . ). Štruktúra odborových zväzov je zavŕšená Konfederáciou odborových zväzov. Mzdy v podnikoch, kde sú zamestnanci združení v odboroch sú často určované kolektívnym vyjednávaním. Otázky práce, pracovných podmienok a miezd sa riešia na celoštátnej úrovni na tripartitných (trojstranných) rokovaniach medzi zamestnávateľmi, odbormi a vládou. Stanovené, prijaté a podpísané podmienky sú vyjadrené v generálnej dohode. Na nižšej úrovni sa tieto otázky riešia na kolektívnych rokovaniach medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a odborovou organizáciou. Výsledkom rokovaní je kolektívna zmluva.

Trh práce Minimálna mzda Každý zamestnanec má v zmysle Zákonníka práce právny nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy. Právny nárok na minimálnu mzdu sa vzťahuje nielen na zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale aj na fyzické osoby, vykonávajúce pre zamestnávateľa práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti). V roku 2017 bola stanovená výška minimálnej mesačnej mzdy na Slovensku na 435 eur, výška minimálnej hodinovej mzdy je 2, 50 eura. Mzdou sa zaoberá Zákonník práce. Minimálnu mzdu upravuje Zákon o minimálnej mzde.

Trh kapitálu Kapitál - sekundárny výrobný faktor. Kapitálové statky nevchádzajú do spotreby, sú používané na výrobu ďalších statkov. Východiskovou formou kapitálu je peňažná forma. Osobitnou formou kapitálu je technológia - má podobu myšlienky, tvorivosti. Dobrá technológia môže tiež zvýšiť efektívnosť práce. Kapitál sa delí na potenciálny - úspory reálny - vzniká nákupom kapitálových statkov za peniaze. Zisk je dosahovaný najčastejšie požičiavaním. Požičaním vzniká úverový vzťah - vlastník potenciálneho kapitálu poskytne prostriedky niekomu inému (dlžníkovi - veriteľovi). Úverový vzťah si vyžiadal vznik inštitúcie, ktorá bude sprostredkovávať úvery - banky. Základná forma výnosu z kapitálu je úrok. Úrok závisí od úrokovej miery. Tá je výsledkom vzťahu dopytu a ponuky peňazí.

Trh kapitálu Načo sporia ľudia? Úspory predstavujú budúcu spotrebu. Rozhodovanie medzi spotrebou a sporením je ovplyvnené úrokom. Úrok je odmenou za čakanie na spotrebu. Úroková miera udáva vzťah medzi úrokom a usporenou čiastkou. ú=u / K % ú-úroková miera u-úrok K-kapitál poskytnutý vo forme úveru S úsporami súvisia investície. Investícia je vloženie peňazí do niečoho, čo prináša výnos. Výhodnosť investície sa posudzuje podľa očakávanej miery výnosu: re= Re / I % re – očakávaná miera výnosu Re – očakávaný výnos I – investícia Úrok je nákladom investora. Investor ho preto porovnáva s očakávaným výnosom. Ak je očakávaný výnos z investície vyšší než úrok z pôžičky na túto investíciu, vyplatí sa investíciu uskutočniť.

Trh kapitálu Pri nižších úrokových mierach budú investície vyššie. Často ľudia, ktorí sporia nemajú investičné príležitosti. A naopak ľudia, ktorí majú investičné príležitosti, často nemajú dosť vlastných úspor. Preto vznikol trh kapitálu (investícií)

Trh kapitálu

Trh kapitálu Dopyt po kapitáli je odvodený (závisí od dopytu po tých statkoch, ktoré sa pomocou príslušného výrobného faktora vyrábajú). Je určený hraničným produktom kapitálu a príjmu z hraničného produktu kapitálu (hraničný produkt kapitálu sa nazýva čistá produktivita kapitálu - príjem pripadajúci na jednotku vloženého kapitálu; hraničný produkt závisí od úrokovej miery) Čisté investície zväčšujú kapitál. Podnikateľ porovnáva čistú produktivitu kapitálu s úrokovou mierou.

Trh kapitálu Proces premeny peňazí na kapitálové statky sa nazýva akumulácia. Časť kapitálových statkov sa môže použiť na obnovu opotrebovaných investičných statkov. Tieto kapitálové statky sa nazývajú obnovovacie (reštitučné) investície. Ďalšia časť sa použije na nákup nových investičných statkov. Tieto kapitálové statky voláme čisté (net) investície. Reštitučné a čisté investície spolu tvoria hrubé investície. IH = I R + I N Ak idú investície len do obnovy, reprodukcia sa nazýva jednoduchá. Keď sa investície používajú aj na nákup nových kapitálových statkov, reprodukcia sa nazýva rozšírená.

Trh pôdy Pôda - primárny výrobný faktor. Pôda je zároveň vzácny výrobný faktor. Množstvo pôdy sa nedá zväčšiť, pôda sa nedá nahradiť ani iným výrobným faktorom. Vlastník pôdy ju nemusí sám využívať, môže ju prenajať. Za prenájom dostáva pozemkovú rentu. Renta predstavuje dôchodok za nereprodukovateľný statok (statok, ktorý sa nedá vyrobiť ľudskou činnosťou), nájomné je dôchodkom za reprodukovateľný statok. RENTA Pozemková renta predstavuje poplatok za prenájom pôdy. Ľudia obrábajúci pôdu v lepších podmienkach získavajú výhody oproti ľuďom hospodáriacim v podmienkach horších. Tieto výhody sú zdrojom diferenciálnej renty.

Trh pôdy Vlastník pôdy ju prenajímateľovi - podnikateľovi, ktorý chce na nej hospodáriť. Vlastnícke vzťahy sa nemenia, menia sa až predajom pôdy. DOPYT PO PÔDE Dopyt po pôde je odvodený a má nižšiu cenovú elasticitu (je viac - menej stály), slabo reaguje na zmenu renty. Príčinou je dlhá doba výroby (vegetácie rastlín), vplyvy počasia atď. Dopyt po pôde je tiež určovaný hraničným produktom pôdy a príjmom z hraničného produktu. Platí tu (hlave v poľnohospodárstve) zákon klesajúcich výnosov.

Trh pôdy Ponuka pôdy má nulovú cenovú elasticitu. Na zmenu ceny nemôže ponuka reagovať zmenou množstva (množstvo pôdy je obmedzené). Zmena dopytu po pôde nevyvolá zmenu ponuky, ale zmenu v cene. Ponuka na trhu pôdu má teda monopol. Vlastník môže pôdu nielen prenajímať, ale aj predávať. Potom nastáva zmena vlastníckych vzťahov. Cena pôdy sa vypočítava podľa vzťahu: Cena pôdy = renta / úroková miera Majiteľ predáva pôdu len vtedy, ak neprichádza o svoj pôvodný príjem (rentu). Potom sa cena pôdy pri jej predaji nazýva kapitalizovaná renta. Vlastník predá pôdu za 40 000, ktoré vloží do banky na 5% úrok. Výnos je 2000, čo je suma rovná pozemkovej rente.

Trhy výrobných faktorov NÁKUP VÝROBNÝCH FAKTOROV NA TRHOCH PÔDY, PRÁCE A KAPITÁLU Ponuku tvoria domácnosti, dopyt je tvorený výrobcami (podnikmi, firmami, a podnikateľmi). Dopyt na trhu tovarov a služieb je určovaný subjektívne - hraničnou užitočnosťou (dôležitosťou daného tovaru a množstvom - zásobou daného tovaru). Pri dopyte po výrobných faktoroch nejde o uspokojovanie subjektívnych potrieb. Dopyt výrobcov je preto určovaný nákladmi na výrobné faktory a výnosmi z nich. Cieľom je vyrábať tak, aby rozdiel medzi nákladmi a výnosmi bol čo najväčší, čiže sa dosiahol maximálny zisk.

Trhy výrobných faktorov DÔCHODKY ZA VÝROBNÉ FAKTORY Všetky výrobné faktory v trhovej ekonomike majú svojich majiteľov. Za ich použitie (realizáciu) získava vlastník dôchodky. Dôchodok je veličina, ktorá vyjadruje veľkosť peňažného príjme za časové obdobie. Výrobný faktor pôda práca kapitál Dôchodok Definícia dôchodku za príslušný výrobný faktor renta dôchodok vlastníka pôdy za prenajatie pôdy nájomcovi i za prenájom iných voľných darov prírody mzda cena práce, ktorá je výsledkom fungovania trhu a vzťahu medzi dopytom po práci a ponukou práce zisk kvalitatívny a kvantitatívny (rozdiel medzi celkovými príjmami (výnosmi) a celkovými nákladmi) ukazovateľ výsledkov hospodárskej činnosti podniku