Trh a trhov systm Trhov mechanizmus Trh trhov

Trh a trhový systém. Trhový mechanizmus. Trh, trhový mechanizmus, subjekty trhu, nedostatky a nedokonalosti trhu, dopyt, ponuka, cena, trhová rovnováha, dokonalá a nedokonalá konkurencia, monopol.

Ekonómia je veda o voľbe – o rozhodovaní sa. Akým spôsobom môžeme vyriešiť problém rozdeľovania vzácneho a obmedzeného zdroja? Aké kritériá môžeme pri rozdeľovaní použiť? Navrhnite rôzne spôsoby.

1. 2. 3. 4. 5. Prečo je cenový mechanizmus najbežnejšou metódou alokácie vzácnych statkov, služieb, a zdrojov v trhovej ekonomike? Efektívny výsledok Jednotlivci môžu ovplyvniť výsledok na základe ich túžby po produkte. Usmerňuje zdroje pre ich najhodnotnejšie využitie. Sila a sloboda jednotlivcov je posilnená Poskytuje motiváciu pre spotrebiteľov ako aj výrobcov.

Existuje mnoho spôsobov rozdeľovania, žiaden nie je dokonalý, no rozdeľovanie pomocou cien je najefektívnejšie a najspravodlivejšie. Najefektívnejší preto, lebo iba prostredníctvom cien ľudia dokážu koordinovať svoje aktivity tak, aby boli čo najlepšie uspokojované ich potreby a želania (najviac boli uspokojované tie najintenzívnejšie). Trhový spôsob rozdeľovania vzácnych statkov a služieb je najspravodlivejší preto, lebo vďaka cene ako meradlu hodnoty sa vzácne statky a služby dostávajú k tým, ktorí si ich najviac cenia. V tých málo prípadoch, keď sa cena nedá využiť ako najspravodlivejší systém (zaistenie určitého sociálneho minima, aby nikto neumrel od hladu; poskytovanie základnej zdravotnej starostlivosti) väčšinou iný spôsob rozdeľovania určuje štát.

Trh a trhový mechanizmus. Trh je miesto, kde sa stretávajú predávajúci a kupujúci za účelom výmeny tovarov a služieb. DELENIE TRHOV podľa počtu predávaných tovarov čiastkový trh - predáva a kupuje sa len jeden druh tovaru, agregátny trh - trh všetkých tovarov a služieb, podľa predmetu kúpy a predaja trh výrobných faktorov trh tovarov a služieb - predaj a nákup tovarov určených na osobnú spotrebu finančný trh podľa územného hľadiska miestny (regionálny) trh - trh na na území určitej oblasti národný trh - trh v rámci celého štátu svetový trh - trh prekračujúci hranice štátov. Vznikol na základe medzinárodnej deľby práce.

Trh a trhový mechanizmus. PODMIENKY TRHU súkromné vlastníctvo - každý tovar má majiteľa, slobodné rozhodovanie ako naložiť s tovarom, sloboda človeka, komunikácia medzi výrobcom a spotrebiteľom - na jej základe je určovaná cena, voľné ceny (liberalizácia), voľný pohyb tovarov, zásahy štátu len na základe zákona, nie slobodne.

Trh a trhový mechanizmus. V trhovej ekonomike pôsobí trhový mechanizmus s tendenciou neprestajne obnovovať a utvárať ekonomickú rovnováhu. Trhový mechanizmus: predstavuje vzájomné vzťahy medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi. (jednoduchšia definícia) je súhrn vzťahov a procesov, ktoré napomáhajú koordinácii slobodných rozhodnutí o výrobe a spotrebe, pričom najdôležitejším nosičom informácií je cena tovaru. Trhový mechanizmus tvoria tri procesy: proces tvorby dopytu proces tvorby ponuky proces tvorby ceny

Dopyt Rozhodovanie spotrebiteľa je založené na porovnávaní hraničného (dodatočného, marginálneho) úžitku s cenou, dopyt je teda výsledkom tohto porovnávania. Prírastok uspokojenia po spotrebovaní ďalšej jednotky tovaru sa nazýva hraničný úžitok. Tento hraničný úžitok s každou ďalšou spotrebovávanou jednotkou klesá. Najvzácnejšia je preto vždy prvá jednotka spotrebúvaného statku. Ak je hraničný úžitok daného statku vyšší než jeho cena, spotrebiteľ si ho kupuje. Akonáhle je však jeho hraničný úžitok nižší než cena, spotrebiteľ už ďalšiu jednotku statku nekúpi. Spotrebiteľ rozdeľuje peňažnú čiastku, ktorú má k dispozícii tak, aby sa hraničné úžitky z nákupu jednotlivých statkov pokiaľ možno rovnali. Množstvo statkov, ktoré je spotrebiteľ ochotný kúpiť za určitú cenu nazývame dopyt.

Dopyt (demand) je súhrn rozhodnutí kupujúcich o kúpe tovarov. Spotrebitelia sa samostatne rozhodujú čo a v akom množstve budú nakupovať. Delenie dopytu: individuálny - dopyt jedného kupujúceho, resp. dopyt po výrobkoch jedného podniku, čiastkový – dopyt všetkých spotreb. Po jednom druhu tovaru (od rôznych výrobcov) trhový - dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom výrobku, Činitele veľkosti dopytu: • cena, • výška dôchodku resp. príjmu obyvateľov, • vkus a preferencie spotrebiteľa (záľuby, móda, tradície), • ceny substitútov, • rozsah trhu (počet domácností) • komplementárne tovary

Ak ceny stúpajú, spotrebitelia požadujú väčšie/menšie množstvo? Menšie Ak ceny klesajú, spotrebitelia požadujú väčšie/menšie množstvo? Väčšie Vždy? Zákon dopytu Ak cena rastie potom požadované množstvo klesá. Ak cena klesá potom požadované množstvo rastie. Pozor: Čo spôsobuje zmenu v správaní spotrebiteľov ? (cenový efekt)

Krivka dopytu Činitele posunu krivky dopytu doprava: zvýšenie dôchodkov obyvateľstva (zvýšenie kúpnej sily), zvýšenie počtu kupujúcich, zmena preferencií, zmiznú substitúty. Pri danej cene môžu spotrebitelia kúpiť väčšie množstvo tovarov a služieb. • Keď sa mení cena daného statku, posúvajú sa spotrebitelia po danej dopytovej krivke. • Keď sa menia ostatné faktory, ktoré majú vplyv na dopyt (substitúty, veľkosť dôchodkov, preferencie spotrebiteľov) mení sa sám dopyt – posúva sa dopytová krivka.

Posuny krivky dopytu: príklady • Čo sa stane s dopytom po hamburgeroch ak sa cena hot-dogov zvýši? • Čo sa stane s dopytom po tyčinke Snickers ak sa zistí, že čokoláda nás robí krajšími?

Cenová elasticita dopytu Napriek tomu, že všetky krivky dopytu klesajú zľava doprava, ich tvar a sklon sa líšia. Predpokladajme, napríklad, že liter mlieka a liter Coca-Coly stojí každý 1 €. Ak cena mlieka vzrastie z 1 € na 1, 5 €. , ľudia budú kupovať menej mlieka. Podobne, ak cena Coca-Coly vzrastie z 1 € na 1, 5 €, ľudia budú kupovať menej Coca-Coly. Hoci sa ale ceny zvýšili rovnako, pokles v predaji Coly bude pravdepodobne väčší ako pokles v predaji mlieka. Dôvodom je, že ľudia nájdu viac substitútov za Colu ako za mlieko a teda požadované množstvo mlieka ostane väčšie. Na meranie dopadu cenového efektu využívajú ekonómovia cenovú elasticitu dopytu. Ak je vplyv ceny veľký, dopyt je elastický. Malá zmena ceny teda vyvolá relatívne veľkú zmenu požadovaného množstva. Ak je vplyv ceny malý, dopyt je neelastický. V tomto prípade zmena ceny spôsobí len malú zmenu v požadovanom množstve.

zdroj: online učebnica, jasr. sk

Elasticita dopytu je rozdielna pri rozdielnych statkoch a službách z niekoľkých dôvodov: Dostupnosť substitútov Keď existuje viac substitútov (blízkych alebo vzdialených), dopyt je obyčajne viac elastický Percento rozpočtu Čím väčšie percento osobného rozpočtu musíme na tovar vynaložiť, tým má jeho dopyt tendenciu byť elastickejší. Ľudia skôr zmenia svoje nákupné zvyklosti, ak sa zmení cena tovaru, ktorý tvorí podstatnú časť celkových výdavkov. Čas Čím viac času majú ľudia pripraviť sa na zmenu ceny, tým býva dopyt elestickejší. Ak cena benzínu ostáva vysoká, ľudia majú čas prispôsobiť sa. Hľadajú a využívajú viac subsitútov. Ak však ľudia majú málo času a už majú spravené plány, dopyt po benzíne bude skôr neelastický.

Ponuka • Ponuka predstavuje množstvo tovaru, ktoré sú výrobcovia ochotní pri určitých cenách predať. • Rozhodovanie sa výrobcov o množstve a cene svojho výstupu je založené na porovnávaní hraničných nákladov a hraničných príjmov. • K zmenám ponuky dochádza v princípe vtedy, keď sa menia náklady výrobcu. • Hraničné náklady predstavujú prírastok celkových nákladov vyvolaných zvýšením výroby o jednotku. • Hraničné príjmy predstavujú prírastok celkového príjmu dosiahnutého výrobou a predajom ďalšej dodatočnej jednotky statku.

Ak sa zmenia ceny, správanie výrobcov sa predvídateľne mení. Ak ceny stúpnu, výrobcovia ponúkajú väčšie/menšie množstvo? Väčšie Ak ceny klesnú, výrobcovia ponúkajú väčšie/menšie množstvo? Menšie Čo ovplyvňuje ponuku ? Náklady na výrobu: - práca - suroviny - vybavenie - nástroje a strojné vybavenie

Posuny krivky ponuky Náklady na výrobu ◦ Zmena dostupnosti zdrojov ◦ Zmeny v technológií ◦ Zmeny v stratégií/politike (napr. dane) Počet výrobcov • príklady: • Čo sa stane s ponukou DVD ak sa nahrávacia technika stane efektívnejšou? Prečo? • Čo sa stane s ponukou nových domov po lete hrozných požiarov, ktoré zničili veľa lesných plôch? Prečo?

Ponuka PROCES TVORBY PONUKY Ponuka (supply) predstavuje množstvo tovarov, ktoré podniky vyrábajú a predávajú na základe slobodného rozhodnutia za určitú cenu. Delenie ponuky: individuálna - ponúkané množstvo tovarov od jedného výrobcu, trhová - ponuka jedného výrobku od viacerých výrobcov agregátna - všetok tovar, ktorý sú výrobcovia ochotní vyrábať a ponúkať pri rôznej veľkosti cien. Činitele veľkosti ponuky: • množstvo vyrobeného tovaru, • ceny ponúkaného tovaru, • ceny nakupovaných výrobných faktorov, náklady, • rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, • ceny alternatívnych výrobkov, ktoré môže podnik vyrábať s danými zdrojmi, • organizácia trhu (prítomnosť monopolu).

Krivka ponuky Činitele posunu krivky ponuky doprava: zdokonalenie technologických postupov, zvýšenie produktivity práce, znižovanie výrobných nákladov, znižovanie cien výrobných faktorov, lacnejšia výroba tovarov a služieb. Pri danej cene sa predá väčšie množstvo tovarov • Keď sa mení cena daného statku, posúvajú sa výrobcovia po danej krivke ponuky. • Keď sa menia ostatné faktory, ktoré majú vplyv na ponuku (náklady, produktivita práce, technológia, ceny výr. faktorov) mení sa sama ponuka – posúva sa ponuková krivka.

PROCES TVORBY CENY Vzájomné pôsobenie dopytu a ponuky nazývame trhovým mechanizmom. Trhová rovnováh nastáva v priesečníku krivky ponuky a krivky dopytu. Tento bod sa nazýva equillibrium - rovnováha. V tomto bode je ponuka rovná dopytu, čiže množstvo dobrovoľne ponúkaného tovaru je rovné množstvu dobrovoľne dopytovaného tovaru. Cena, za ktorú sa predáva v tomto bode, sa nazýva rovnovážna cena. Trhy sú dynamické a trhová rovnováha netrvá na konkurenčných trhoch dlho: kupujúci a predávajúci reagujú na zmeny v dopyte a v ponuke na základe informácií, ktoré im prenáša cena. Equillibrium je však vzácny a výnimočný jav. Ponuka a dopyt sa neustále menia, preto aj cena sa posúva nahor. Cena pri aktuálnom vzťahu dopytu a ponuky sa nazýva trhová cena. Prebytok tovarov (ponuky) - cena je príliš vysoká, spotrebitelia nenakupujú. Cena je preto tlačená nadol. Nedostatok tovarov (ponuky) - cena je príliš nízka, podniky nechcú vyrábať. Cena je nato tlačená nahor.

Ponuka počítačov Cena Ponuka $2, 500 $1, 800 $1, 500 $1, 100 $ 900 $ 700 $ 500 $ 150 $ 20 1 3 6 11 15 20 23 29 31 Množstvo

Rovnovážna cena Cena pri ktorej je množstvo statkov, ktoré sú ľudia ochotní a schopní kúpiť rovné množstvu, ktoré sú výrobcovia ochotní a schopní predať. QD = Q S

Funkcia ceny: informačná – cena dáva ľuďom signál, čo s oplatí kupovať resp. vyrábať. motivačná – Ceny poskytujú podnety pre výrobcov. Ľudia využívajú ceny, aby odpovedali na ďalšie dve základné otázky, na ktoré ľudia musia odpovedať v každej ekonomike. Okrem rozhodnutia, komu budú pridelené vyrobené výrobky a služby (Pre koho vyrábať? ), sa musia ľudia rozhodnúť aj Čo? a Ako vyrábať? . V trhovej ekonomike sú tieto rozhodnutia založené na trhovej cene. ľudia, ktorí na cenový signál správne zareagujú, môžu zarobiť alokačná (prídelová) – zvýšenie ceny vedie k tomu, že výrobné zdroje (práca, kapitál a pôda) sú premiestňované (alokované) na výrobu zdražených tovarov (môžu viac zarobiť). Vo všeobecnosti platí, že čím je niečo vzácnejšie, tým je to drahšie a tým menej ľudí si to bude chcieť kúpiť. Ekonómovia to nazývajú prídelový efekt cien. Prideľovanie znamená distribúciu alebo alokáciu produktov.

Trh a trhový mechanizmus. ELASTICITA DOPYTU A PONUKY Cenová elasticita dopytu (ponuky) vyjadruje o koľko sa zmení požadované (ponúkané) množstvo tovaru, keď sa zmení jeho cena.

Trh a trhový mechanizmus. Podľa veľkosti koeficientu rozlišujeme nasledujúce typy elasticity dopytu: ED > 1 elastický dopyt pokles ceny o 1% (pružný) zmena ceny vyvolá rast dopytu o väčšiu zmenu dopytu 5% zmena ceny vyvolá pokles ceny o 10% menšiu zmenu vyvolá rast dopytu o dopytu 5% ED < 1 neelastický dopyt ED = 1 zmena ceny vyvolá pokles ceny o 10% jednotková elasticita rovnakú zmenu vyvolá rast dopytu o dopytu 10% ED = 0 nulová elasticita zmena ceny za určitú cenu sa (dopyt je dokonale nevyvolá žiadnu predá akékoľvek neelastický) zmenu dopytu množstvo tovaru pri minimálnom zmena ceny vyvolá znížení ceny môže k ED = nekonečno nekonečná elasticita nekonečnú zmenu dôjsť dopytu nekonečnému zvýšeniu dopytu

Trh a trhový mechanizmus. Krížová elasticita dopytu - veľkosti dopytu po danom tovare sa zmení, ak sa zmení cena iného tovaru. Činitele elasticity dopytu • postavenie daného tovaru v hierarchii potrieb spotrebiteľa (elasticita dopytu luxusného tovaru je väčšia ako elasticita dopytu tovarov bežnej spotreby), • možnosť uspokojiť danú potrebu tovarmi substitútmi, • podiel výdavkov na nákup tovaru v rozpočte spotrebiteľa, • dĺžka časového obdobia.

Trh a trhový mechanizmus. ELASTICITA PONUKY Elasticita ponuky je vlastne reakcia výrobcov na zmenu cien. EP > 1 elastická ponuka zmena ceny vyvolá rast ceny o 1% vyvolá väčšiu zmenu ponuky rast ponuky o 5% EP < 1 neelastická ponuka zmena ceny vyvolá rast ceny o 10% vyvolá menšiu zmenu ponuky rast ponuky o 5% EP = 1 jednotková elasticita zmena ceny vyvolá rast ceny o 10% vyvolá ponuky rovnakú zmenu ponuky rast ponuky o 10% EP = 0 nulová elasticita výrobcovia sú ochotní zmena ceny nevyvolá (ponuka je dokonale predať tovar za žiadnu zmenu ponuky neelastická) akúkoľvek cenu EP = nekonečno pri minimálnom zvýšení zmena ceny vyvolá ceny môže dôjsť k nekonečná elasticita nekonečnú zmenu nekonečnému zvýšeniu ponuky

Trh a trhový mechanizmus. Činitele elasticity ponuky • podmienky, možnosti skladovania, trvanlivosť výrobkov - ak je skladovanie náročné, elasticita ponuky je väčšia, • technológia výrobného procesu, • dĺžka časového obdobia - elasticita ponuky s dĺžkou časového obdobia rastie.

Konkurencia Trhy fungujú správne len vtedy, ak sa otvorené a konkurenčné. Vstup na trh teda musí byť voľný pre každého, kto chce spotrebiteľom ponúkať svoje produkty. Konkurencia znižuje ceny a zvyšuje kvalitu tovarov a služieb. Na otvorených trhoch sú výrobcovia nielen pod tlakom existujúcej, ale aj pod tlakom potenciálnej konkurencie. Existujú aj trhy licencované, ktoré sa vyznačujú administratívnymi prekážkami vstupu konkurencie na ne. Monopolný trh je trh, na ktorom ponúka tovary alebo služby iba jeden predávajúci. Nie je teda ohrozený konkurenciou ostatných výrobcov, stále tu však existuje konkurencia v zmysle substitučných statkov. Neregulované monopoly mávajú na konkurenčnom trhu len krátkodobú životnosť, regulácia cien vedie k vzniku dlhodobých monopolov. Niektoré monopoly sú vytvárane štátom (administratívne monopoly).

Konkurencia Základné predpoklady pre dobré fungovanie trhu: • voľná tvorba cien • konkurencia (znižuje cenu, zvyšuje kvalitu) Konkurencia nezávisí len od počtu konkurentov, ale hlavne od otvorenosti trhu. (Ak je trh otvorený pre vstup nových firiem, potom je to trh konkurenčný aj keby na ňom momentálne bola len jediná firma. Licencované trhy - cena na nich je vyššia než na otvorených trhoch. Počty licencií sú určované skôr politikou než situáciou na trhu (podliehajú tlaku výrobcov, organizácií, profesijných komôr) Otvorené trhy – výrobcovia nie sú len pod tlakom existujúcej, ale tiež pod tlakom potencionálnej konkurencie. (Ak by príliš zvýšili ceny, alebo prestali inovovať výrobky, je len otázkou času, kedy na trh vstúpia noví konkurenti)

Konkurencia je procesom v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych subjektov trhu, pričom sa všetci usilujú dosiahnuť nejakú hmotnú výhodu. Delenie konkurencie: na strane ponuky (medzi výrobcami) cenová - výrobcovia znižujú ceny na získanie spotrebiteľov. Zároveň predpokladajú, že konkurencia nebude schopná prispôsobiť sa takýmto nízkym cenám. Formou cenovej konkurencie je aj dumping (pod výrobné náklady) - maximálne zníženie cien s cieľom získania nových zákazníkov. necenová - výrobcovia sa snažia zvýšiť dopyt necenovými faktormi (reklama, obalová technik, dobré meno, spotrebiteľské súťaže). na strane dopytu (medzi spotrebiteľmi)

Kupujúci nezápasia s predajcami

Kupujúci zápasia/súťažia s inými kupujúcimi

Predávajúci zápasia s inými predávajúcimi

Trhová konkurencia: Výhra- Výhra Predávajúci ako aj kupujúci si viac cenia to čo výmenou získali ako to, čoho sa dobrovoľne vzdali.

Konkurencia na strane ponuky: dokonalá - ideálny stav. Podmienky: • veľký počet predávajúcich a kupujúcich (žiadny nemôže ovplyvniť cenu - výrobca je cenovým príjemcom, cena je vytvorená dopytom a ponukou na trhu • úplná voľnosť vstupu do výroby (rovnaký prístup k výrobným faktorom) – výrobcovia môžu vstúpiť na trh, ale aj odísť z neho kedykoľvek pri nízkych nákladoch • výrobok je homogénny (výrobcovia vyrábajú rovnaký výrobok), dopyt po nich je nekonečne elastický • Na trhu existuje dokonalá informovanosť – výrobcovia i spotrebitelia majú dostatok informácií o cenách, o dostupných substitúchoch • Príklady: tieto vlastnosti má len málo trhov – farmy (pestovanie kukurice, chov ošípaných), rybársky priemysel, trh so železom, oceľou • Finančné trhy – obchodovanie s akciami, dlhopismi, menové trhy

na strane ponuky: nedokonalá - tovary vyrába iba určitý počet výrobcov s možnosťou ovplyvňovať ceny. monopol - istý výrobok vyrába len jeden výrobca. výrobky na tomto trhu nemajú svoje substitúty (napr. vodárne) existujú vysoké bariéry pre vstup na trh prirodzený - súťažením na trhu získa podnik monopolné postavenie (autorské práva, patenty, inovácie). Dokáže vyrábať s nižšími nákladmi ako konkurencia. Prirodzený monopol však spravidla netrvá dlho: ak takáto firma začne zneužívať svoje postavenie a dosahovať monopolné zisky, priláka tým na trh nové firmy, ktoré sa stanú jej konkurentmi. administratívny (licencovaný)- chránený zákonmi štátu. Niekedy vláda priamo vytvorí administratívne monopoly – napríklad poštu – a nikto iný nesmie určitý výrobok alebo službu ponúkať. Takéto trhy spravidla nie sú známe tým, že by na nich spotrebitelia dokázali kúpiť kvalitné a lacné služby, ani nie sú známe výrazným technologickým pokrokom. Monopolný výrobca získava predajom svojho výrobku monopolný zisk.

Konkurencia oligopol– na trhu funguje niekoľko (3 -5) väčších firiem, vznikajú cenové vojny, podniky môžu uzatvárať kartelové dohody podniky sú cenovými tvorcami - hľadajú najlepšiu kombináciu ceny a množstva produkcie homogénny -firmy vyrábajú rovnaké alebo skoro rovnaké výrobky (surovinové odvetvia, v leteckej doprave) heterogénny - firmy vyrábajú čiastočne odlišný produkt (autá, stroje) Príklady: výroba cereálií, mobilní operátori, výrobcovia áut, malinoviek (Pepsi vs. Coca Cola) Ak firma v dokonalej konkurencii je cenový príjemca, monopol cenový tvorca, potom oligopol je hľadačom ceny. monopolistická konkurencia (diferenciácia produktu) – predávajúci ponúkajú podobné, nie však rovnaké výrobky – zvýrazňujú vlastnosti svojich produktov spotrebiteľ uprednostňuje výrobky jednej firmy pred výrobkami iných firiem. Firma sa snaží udržať si zákazníkov. Firma sa snaží odlíšiť od iných výrobcov podobných produktov(kvalita, služby zákazníkom, servis, záruka, značka, reklama). – ide o prestíž Príklady: značkové oblečenie, tričká, športová obuv, slnečné okuliare, reštaurácie

Protimonopolné opatrenia -štát reguluje činnosť monopolov -bol zriadený Protimonopolný úrad SR – jeho hlavnou úlohou je chrániť a podporovať konkurenčné prostredie v slovenskej ekonomike -- má právo schváliť alebo odmietnuť fúziu resp. akvizíciu podnikov Fúzie a akvizície (po anglicky mergers and acquisitions) je označenie transakcií súvisiacich s kupovaním, predávaním a zlučovaním pôvodne samostatných podnikov. Najhlavnejšími dôvodmi pre fúziu a akvizíciu je reštrukturalizácia subjektov, zlepšenie platobnej bilancie, získanie väčšieho podielu na trhu a podobne. Ďalšími dôvodmi môžu byť napríklad úspory z rozsahy, rozšírenie sortimentu, rozloženie rizika pri podnikaní, prevod know-how a rôzne iné. V praxi sa fúzia a akvizícia odlišujú. Fúzia je spojenie dvoch a viacerých rovnako silných subjektov do nového subjektu a akvizícia je prevzatie slabšieho podniku silnejším.