Touto prezentciou chcem z vekej vanosti a lsky

Touto prezentáciou chcem z veľkej vďačnosti a lásky svojim priateľom priblížiť dielo veľkého slovenského básnika MILANA RÚFUSA, kt. ma svojou tvorbou hlboko poznačil. Aspoň takto nech sa mu splatí to, čo pre náš národ urobil na poli kultúry, umenia a literatúry. IVANA KRAJČÍKOVÁ Zamysli sa a uvažuj nad posolstvom, ktoré tento veľký básnik vo svojom diele zanechal. 1

MILAN RÚFUS – básnik ticha básnik, prekladateľ * 10. 12. 1928 Závažná Poruba † 11. 01. 2009 Bratislava "Obrovské hodnoty Božie nahromadil tento básnik a každý si z nich môže vziať toľko, koľko vládze. “ /Ján Grešo, ev. pastor/ „Na báseň si treba nažiť. “ „To podstatné je mlčanie. “ Milan Rúfus ROZPRÁVKA (úryvok) Povedz, čo som už mohla viacej. Len podobenstvo vymyslieť a prebúdzať to vo vás spiace, aby ste mohli cítiť svet. A uhádli už mimo vrenia, čo vašou krvou preteká, v čom asi, v čom je ľudská cena. Kde je začiatok človeka? „Báseň a modlitba sú sestry. Pozvi ich k sebe, stôl im prestri. " „Ja som na báseň musel čakať, ako sa čaká na lásku. " 2

MODLITBA K MENINÁM (venované dcére Zuzanke) Milan Rúfus Pane, čo najviac milujem, to každý deň má mena. Dovoľ mi padnúť pred Tebou. Hlbšie než na kolená. Pohlaď mi svojou pravicou jej navždy detské čelo. Nech tvoj dar Bytia môže niesť tak, aby nebolelo. Pohlaď jej dušu, bielučkú holubicu jej tela. Nech tvoj dar Bytia prijíma tak, aby netrpela. Toto je moja modlitba. Naozaj, Bože, Celá. 3

Milan Rúfus Deti sa modlia za básnika MILAN RÚFUS BÁSNIK SA MODLÍ ZA DETI Daj, Bože, nášmu ujovi tie najšťastnejšie slová. NEVEDIA PREČO, Aby sa, keď ich vysloví, NO VEĽMI IM TO TREBA. sám s nami zaradoval. A MOŽNO EŠTE VIACEJ AKO CHLEBA. Dopraj mu slovo blažené, aby ním za nás riekol to, čo my rieknuť vládzeme len slzami a smiechom. Veď ak tú báseň nezloží a pomýli sa v slove, kto naše srdcia vyloží, kto za ne všetko povie? Dohovorme sa, Bože náš, a každý spravme krôčik: Ty jeho slovám požehnáš a my mu dáme oči. ABY IM V DUŠI PUSTO NEBOLO. ABY ICH MALI RADI OKOLO. ABY IM BOLO MÄKKO AKO V MAME. KEĎ BOLIA VECI, KTORÉ NEPOZNÁME, TU KAŽDÉ DIEŤA, PLACHÉ AKO LAŇ, NA HLAVE MUSÍ CÍTIŤ TEPLÚ DLAŇ. BOŽE, O TAKÚ DLAŇ ŤA ĽUDSKÉ MLÁĎA PROSÍ. V ČASE, KEĎ EŠTE ANI NEVIE, KTO SI. NAŠIEL ŤA HORE TEN DŽAVOT TENKÝCH HLÁSKOV? NAŠIEL. DAL SI IM LIEK. A NAZVAL SI HO LÁSKOU. 4

MODLITBA ZA RODIČOV Milan Rúfus Pane, ktorý si na nebi, zachovaj všetkým deťom mamy. Nech ako cesto na chlebík im rastú v teple pod rukami. PROSBIČKA O POKOJ Podaruj deťom otecka na každý deň, nie iba na včera. Bez otecka je ovečka zatúlaná a bez MEDZI VAMI Milan Rúfus pastiera. Čo chceme? Zachovaj nám ich obidvoch, veď dve ruky od Teba máme. Dve rúčky deťom stvoril Boh: pre ocka jednu, druhú mame. Chceme chlebíčka. A aby bola mamička. A ocko večer z roboty nemusí nosiť dobroty, len dobrú vôľu. Dobrú vôľu. Aby sme boli všetci spolu až po sníček nad postieľkou. 5

MODLITBA ZA SLOVENSKO Milan Rúfus Viem jedno hniezdo. Rád ho mám. V ňom ako v Božej sieti je mnoho otcov, mnoho mám a mnoho, mnoho detí. To hniezdo uvil Stvoriteľ. A sám aj určil komu, koho tam pozve prebývať do človečieho domu. Kto si bude smieť odomknúť, i zamknúť jeho bránu, kto pluhom krájať ako chlieb zem, Bohom darovanú. Viem jedno hniezdo. Rád ho mám. Hreje ma dňom i nocou, vystlané mäkkou vravou mám a mozoľami otcov. Môj dobrý Bože, zhliadni naň. Stráž nám ho neustále. Ach, aspoň Ty ho, Veľký, chráň, keď si ho stvoril malé. 6

MILAN RÚFUS Hľadanie rodiča Prázdno je, Prázdny je Jeho hrôza Prázdno je, Bože, chýbaš nám. priestor, t u i t am. i veleba. Bože, bez Teba. Prázdno je slze vo víčku, prázdno je uhľom v ohníčku, prázdno je deťom v starobe, prázdno je tráve na hrobe. A ľudská duša, plachá myš, dieročku hľadá do chleba, tak jej je smutno bez Teba. Chýba do nej tvoj tichý kríž. Pomysli, Bože, pomysli. To nie Ty, no my sme odišli. Ale my predsa prídeme zo zeme, k Tebe, do zeme. Veď ten, kto nežil na zemi, nevie, kde more pramení, nemôže ani do neba. Prázdno je, Bože, bez Teba. Buď teda, maj nás trochu rád. Keby si nebol, pod i nad, vo vnútri veci, okolo, všetko, čo je, by nebolo. 7

Milan Rúfus MODLITBA ZA MIER Napomeň našich otcov, Bože nad hviezdami. Nech trochu myslia, čo sa stane s nami. Keď začnú vojnu a všetky svoje hnevy vylejú na seba. Tie hnevy ako plevy pokazia zem i nebo bude choré. Napomeň našich otcov Ty, tam hore. Že sa to nesmie, že ako Ty si svätý, aj zem je svätá. Veď chodia po nej Tvoje deti. 8

MILAN RÚFUS PLACHÁ MODLITBA ZA MATKINO SRDCE Keby som videla i v naskrytejšom sníčku, kde na zemi je toľko dobrých slov, zložila by som z nich modlitbu za mamičku. Veď ona sama je už modlitbou. Jej pohladenie, jej úsmev i jej vráska, sú jako modlitba, čo do nej vložil Boh. Mama je láska. Lebo aj Boh je láska. Pusto by sa nám žilo bez tých dvoch. „Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi? “ Usmial sa Stvoriteľ, keď stvoril srdce mamy. A vedel dobre, že nemôže byť iná. Pretože raz aj On jej zverí svojho Syna. 9

Milan Rúfus Modlitba za starkú Matička Božia, Ty deťom dvakrát milá! Počúvaj, čo Ti teraz rozpoviem. Nechaj nám starkú. Aby mi dlho žila. Starká má pre mňa času, koľko chcem. Starká je vľúdna. Má Boží pokoj v duši. Starká sa o nás s nikým nedelí. Má času ľúbiť nás. A nič ju nevyruší. Pri nej má týždeň sedem nedelí. Matička Božia, Ty, ktorú poznáme, a vieme o Tebe, ozvi sa na môj hlas. Nechaj nám starkú. My spolu niečo máme. To nikto viac už nemá. Okrem nás. 10

MILAN RÚFUS DEŤOM FENOMÉN „Anjeličku, môj strážničku, sadnime si na lavičku. Už ťa asi krídla bolia. Lietaš so mnou dookola, strážiš si ma, chrániš si ma. . . “ „Deti strážiť to je drina. Božie klbká nepokoja, neposedia, nepostoja, robia, ako radosť káže, premôžu ňou všetky stráže. “ „Anjeliček múdry, biely, už ti krídla oťaželi. Sadnime si na lavičku, zlož si ruky pod hlavičku, pospi si!“ „A na tú chvíľu, kým mi sníček vráti silu, kto to vezme? “ „Pánboh z neba. Bude strážiť mňa i teba. “ 11

Úryvok Čas ako oráč ostrím pluhu už kyprí nádej storakú. A nad brázdami jeho pluhu vták nesie pieseň v zobáku. Nuž, zbohom buď. Tak už sa zberám. Ku novým búrkam, k novým vieram, už cvendží srdca ľahký cval. Mier tvojim snom. Mier tvojim perám. No nikdy, nikdy nezapieram: Ja som ťa veľmi miloval. (List jednej žene) Úryvok Spí tvoja bolesť vznešená a sladká. Mária, Matka, oroduj za nás u drsného súdu. Za mužov, ktorí sú i ktorí mužmi budú. Naveky snom i ranami bdie neha ženy nad nami. (Materstvo) 12

Z u z a n k a Milan Rúfus Slnko. Tep mojich žíl. A moje horké nebo. Či ma Boh povýšil, či pokoril ma tebou? Akože uhádnuť, on svoje gesto chráni. I svoj dar i svoj prút nesie v tej istej dlani. Pokoril, povýšil. . . Zabudni také slová. A potom dýchni len vánku na teplú dlaň: „Ešte som nikoho až tak nemiloval. Ešte som od lásky neplatil takú daň. “

Milan Rúfus Rozlúčenie Mám ústa plné tvojich úst. Mám dlane plné tvojich dlaní. V lebke jak vietor v roklinách mi šumí hlas tvoj rozvzlykaný. Odpusť, tak odpusť. Skončené. Stud ostrú čepeľ do mňa tasí. Vo chvíli toľko tušenej, že kríž môj vidieť musela si. A hoci teplom záludným nás plachá nádej vo snách hreje, ten, kto ti povie: zabudni, je pravdivejší od nádeje. Deň, ktorý tepe do zmyslov, jak rozvíril, tak stíši boje. Z úst zlíže penu horkých slov. A z tváre oheň slzy tvojej. 14

Milan Rúfus Prosba k básni Ten, čo ti slúžil, ostarel. Ale ty ostaň mladá. A hovor ľuďom bez bázne, čo máš i nemáš rada. Veď nemiluješ iba to, čo Bytiu stojí v ceste. Čo odmieta niesť bremeno tam, kde ty prosíš: neste! A nemáš rada iba to, čo ohrozuje krásu. On ostarel už. Ale ty chráň sviežosť svojho hlasu. Potrvaj. Zem je primalá a svet sa po nej valí. Keby si aj ty zlyhala, čo už by sme tu mali? 15

MILANOVI RÚFUSOVI Ivana Krajčíková (Zo spomienky, vďačnosti a lásky) Slovami krásu zachytiť, myšlienkou hĺbku vyjadriť, veršom sa Bohu priblížiť, básňou naučiť život žiť. Hodno tu bolo, Majstre, byť. Kto načrel z básne, prameňa, z riadkov, kde slovo váhu má a zdroj svoj priamo u Teba, pookrial a musel padnúť na kolená, bo pochopil, že dar čo vlastnil si, rozdal si do haliera, vediac, že máš ho nie pre seba. Vďaka ti, Majstre, za slovo i za ten kúsok neba, si v Modlitbičkách ukryl a v nich i zlomok seba. Čím si nás všetkých poznačil, nech uchová sa, nech dá vznik, čomu si nás tu naučil, čomu si veril, čomu žil. Nech žije vo mne, nech je v nich. . .

Post skript Milan Rúfus: AŽ DOZRIEME (úryvok) Ó, POÉZIA! POCHVÁLENÁ BUĎ, TVOJE PRÁVO ÚŽASNÉ, ŽE S ČISTÝM SRDCOM NA KOLENÁCH LEN MOŽNO VSTÚPIŤ DO BÁSNE. Ďakujem Ivana 24. 1. 2010, Prešov 16