Terestrilne planty Zem a Mars Prehad informci ktor

Terestriálne planéty Zem a Mars • Prehľad informácií ktoré sú známe o týchto dvoch planétach a rozdiely medzi nimi.

Mars v číslach • Rovníkový priemer Marsu je 6 794 km. Okolo Slnka raz za 687 dní, Rok 2 x dlhší ako na Zemi. • Vzdialenosť od Slnka: od 207 do 249 miliónov km. • Pohyb okolo svojej osi raz za 24 hodín 37 minút a 23 sekúnd

• Hmotnosť Marsu je 6, 4185× 1023 kg porovnaní so Zemou(1) je 0, 1074 kg. • Hustota Marsu je 3 933 • kg. m 3 a Gravitačné zrýchlenie na povrchu 3, 7 m. s-2 (zhruba 1/3 Zemského) Rýchlosť rotácie: 868, 22 km/h

Zem v číslach • Zem obehne okolo Slnka • • • približne raz za 365, 25 dní Vzdialenosti od Slnka necelých 150 miliónov kilometrov. Jedno otočenie okolo osi jej trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy. Rovníkový priemer Zeme je 12 756 km.

• Hmotnosť Zeme je okolo • • • 5, 976*1024 kg. Obvod jej obežnej dráhy je 924 375 700 km. Priemerná rýchlosť obehu okolo slnka je 29, 783 km/s. Rýchlosť rotácie okolo vlastnej osi je 465, 11 m/s.

Atmosféra Marsu • Atmosféra planéty je veľmi riedka, • • tlak na povrchu okolo 6 - 10 hektopascalov, 100 až 150 krát menej ako na Zemi. Atmosféru tvorí: Oxid uhličitý - 95, 32% Dusík - 2, 7% Argón - 1, 6 % Kyslík 0, 15 % Oxid uhoľnatý 0, 07% Vodné pary 0, 03% a niektoré ďalšie plyny. Teplota povrchu planéty je okolo 56 C°. Veľké rozdiely medzi dňom a nocou. Na rovníku sa teplota bežne pohybuje od -90 do -10 °C. Avšak teplota vrchnej vrstvy pôdy môže na niektorých miestach dosiahnuť cez deň až okolo 30 °C.

Atmosféra Zeme ovplyvnená biosférou (živými organizmami) a je zložená z: • dusíka - 78 % • kyslíka - 21 % • argónu - necelé 1 % • vodných pár, oxid uhličitý a ďalšie plyny. Atmosferický tlak- pri morskej hladine okolo 100 k. Pa. Vo výške 20 -30 km sa nachádza Ozónová vrstva, ktorá nás chráni pred nebezpečným ultrafialovým Žiarením.

Povrch Marsu • Povrch Marsu je značne rozmanitý, pokrytý s vysokými pohoriami, kaňonmi, údoliami či pahorkatinamy. Nachádza sa tu aj množstvo sopiek, najväčsia sopka v celej slnečnej sústave Ascraeus Mons s výškou 18 201 m. Nachádza sa tu aj obrovský kaňon Valles Marineris. Je dlhý viac ako 4 500 km, viac ako 4 krát hlbší ako Veľký kaňon v Colorade. Mars má slabé magnetické pole, ktoré ale nie je schopné plniť ochrannú funkciu zemského magnetického poľa.

Povrch Zeme • Až 71 % zemského povrchu tvoria • oceány, zvyšok pevnina. Vyskytuje sa málo meteorických kráterov, avšak Zem je planétou s druhou najväčšou sopečnou aktivitou v Slnečnej sústave. Najvyšším vrchom Mount Everest (8 848 m. n. m). Na póloch planéty sa nachádzajú polárne čiapky. Sever- trvalo zamrznutá morská hladina Juh- Antarktída(pevnina, 98% pokrytá ľadom). Zem má magnetické pole, ktoré chráni živé organizmy pred žiareniami z vesmíru, ktoré majú nežiadúce účinky na živú hmotu.

Mesiace Marsu Okolo Marsu obiehajú jeho 2 prirodzené družice, mesiace: • Phobos (strach): - priemer 22, 2 km - hmotnosť 1, 08 x 1016 kg obežná doba - 7, 66 hodín. • Deimos (hrôza): - priemer 12, 6 km - hmotnosť - 2 x 1015 kg - - obežná doba: 30, 35 hodín -

Mesiac Zeme • Mesiac je náš jediný prirodzený satelit. Jeho stredná vzdialenosť je len 384 000 km (svetlo preletí vzdialenosť Zem - Mesiac za o niečo viac ako 1 sekundu), preto sa nám zdá byť na oblohe veľký. Mesiac je však pomerne malým telesom s priemerom 3 476 km a s hmotnosťou iba 1/81 hmotnosti Zeme. Úniková rýchlosť na Mesiaci (2, 4 km/s) je príliš nízka, než aby si mohol udržať nejakú atmosféru. Mesiac nesvieti vlastným svetlom, ale odráža svetlo zo Slnka. 4 fázy mesiaca.

Život na Marse • Planéta Mars je veľmi podobná planéte Zem. Atmosféra Marsu má podobné zloženie a podmienky na život tu sú. Jediným problémom je voda. Na Marsu v dávnej minulosti voda bola, a čom svedčia najmä vyschnuté korytá riek, avšak v súčastnosti na povrchu nemôže existovať voda v kvapalnom prostredí. Väčšina vody skončila v polárnych čiapočkách na póloch Marsu, alebo sa môže nachádzať hlboko pod povrchom.

Život na Zemi • Zem je jediná planéta v slnečnej sústave, na ktorej je život. Veľmi dôležitú úlohu má aj rastlinstvo, bez ktorého by život na Zemi nebol. Ale hlavnú úlohu života na Zemi má voda. Zem ako jediná planéta v slnečnej sústave ma dostatok vody potrebnej na existenciu života. . .

• Na Zemi môžeme pozorovať množstvo fyzikálnych úkazov, ako sú napr. polárna žiara, ktorá sa najčastejšie objavuje nad severným pólom je svetelný úkaz na oblohe, ktorý vzniká pôsobením elementárnych častíc slnečného vetra pri vstupe do zemskej atmosféry.

Stavba Zeme • Zem sa skladá z troch základných • • • častí: 1. Zemské jadro- najvnútornejšia časť Zeme, v hĺbke 5 150 km. Zložené zo zliatiny železa a niklu. Funguje ako obrovské dynamo a generuje magnetické pole Zeme. 2. Zemský plášť- je hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme, pod kôrou. Je hrubý približne 2 900 km a zaberá 70 % objemu Zeme. Dôležitým procesom, ktorý prebieha v plášti je výstup roztaveného materiálu z hranice astenosféry, čo sa na povrchu prejavuje rôznymi formami (horúce škvrny, rozchádzanie sa oceánskeho dna a pohyb kontinentov). 3. Zemská kôra- je najvrchnejšia geologická vrstva Zeme. Hmotnosť kôry je 2, 8× 1022 kg

Zloženie Marsu • Odhaduje sa, že planéta má horúce polotekuté jadro, ktoré má približne 1480 kilometrov v priemere, a ktoré je zložené prevažne zo železa a 15 - 17 % síry. Tekutá tavenina v jadre má asi 2 x menšiu koncentráciu ako v zemskom jadre. Najvrchnejšiu oblasť tvorí kôra, ktorá dosahuje priemernú hrúbku okolo 50 km a maximálnu 125 km.

Koniec • Na konci tejto prezentácie sme dospeli k záveru, že Mars a Zem sú celkom podobné planéty, avšak pre dôležité rozdiely sú predsa len veľmi odlišné. . . Ale ktovie, možno aj Mars sa tak ako Zem stane raz obývanou planétou Marián Harčarik 1. B