Teoretick zklady ve speciln pedagogice Speciln pedagogika Speciln

Teoretické základy ve speciální pedagogice

Speciální pedagogika

Speciální pedagogika z lat. speciális = osobitný z gr. paidagōgike (téchnē) = umenie výchovy paidós = dieťa + ágein = viesť, hnať; pôvodne sa myslelo sprevádzanie dieťaťa z domu do školy Vědním oborem v soustavě pedagogických věd, který je zaměřen na teorii a praxi výchovy, vyučování a vzděláváni dětí, mládeže a dospělých se speciálními potřebami z důvodu somatického, senzorického, mentálního, řečového, nebo psychosociálního defektu, poruchy nebo omezení či jejich kombinace. (Vašek Š. , 1995)

Predmet SP Skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a edukácie jedincov so špeciálnymi potrebami z aspektu etiologie, symptomatologie, možnosti aplikácie špeciálnopedagogických metód (reedukace, kompenzace, rehabilitace) a profylaxe neadekvátneho vyrovnávania znevýhodnených osob s postihnutím, narušením, alebo rôznymi špecifickými obmedzujúcimi faktormi.

Predmet péče SP Jedinec zdravotne, príp. sociálne znevýhodnený, ktorý potrebuje podporu v oblasti výchovy, vzdelávania, prípravy pre pracovné a spoločenské začlenenie a jeho realizáciu.

Ciel SP Vychádza z princípu humanizmu, tj. z uznanie hodnoty každého človeka, teda i toho, ktorý sa nejakým spôsobom odlišuje od tzv. „priemernej normy“. Ciele: Humanitný Výchovný Ekonomický

Človek so špeciálnymi (špecifickými) potrebami

Človek so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Človek so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Postižení jedinec �Osoba s problémy v sociálním uplatnění, které vyplývají z nedostatku nebo deficitu orgánu, jeho funkci nebo procesu. Je to jedinec, u kterého se projevují změny a charakteristické těžkosti při poznávání okolního konkrétního světa, v sociálním styku, a u kterého se současno projevují specifické osobitosti při utváření jeho osobnosti. (Požár L. kol. , 1984)

Človek Biológia (lat. Homo) Filozofia Psychológia (sociálna, vývinová) Pedagogika . . .

Spoločenská bytosť nadaná rozumovou schopnosťou, vedomím a článkovanou rečou, schopná vyrábať pracovné nástroje a ovplyvňovať nimi prostredie, v ktorom žije, reflektovať svoj život, dávať mu zmysel a vytvárať kultúru. transcendencia – inscendencia (podstata bytia) vstupovanie človeka do seba samého zmysel má iba premena človeka jeho preduchovňovanie

Kdo je to člověk � Člověk je ten, kdo v sobě nosí vetší bytost, než je on sám. (Antoine de Saint. Exupéry) � Spojení filozofie a pedagogiky (pedagogické myšlení se rozvíjelo v rámci filozofických a teologických koncepcí).

� Animal rationale (starověká filozofie) roviny: animality a transcedentality � K hmotné přírodě => je těleso, živý organizmus a smyslová bytost (živočišný druh – homo sapiens). � „Život nezávislí na zvířeckosti …“ (Hegel), „Duchovné bytí člověka …“ (Aristoteles) � Transcedentalita není nic empirického, co mohou zkoumat empirické (speciální) vědy. (není předmětem speciální pedagogiky – nelze vědecky postihnout) � Lidská důstojnost, kterou musíme v jakémkoli kontaktu s takovým jedincem respektovat.

Pojetí člověka � Speciální pedagogika se přibližuje k filozofickému pojetí člověka => v pojetí člověka postiženého. � SP upřednostňuje člověka (s jeho podstatou lidství) � Podstatou člověka je jeho lidství. (jednota animality a transcedentality) � Akcidenty jsou všechny další vlastnosti, včetně postižení.

Postižení člověk ve společnosti Odvržení Likvidace Boží trest Zevšeobecňovaní Přehnaná starostlivost (nežádoucí závislost) vztah k lidem odlišný socializace integrace kompenzace Počátky speciálněpedagogické péče v starověku

Členení speciální pedagogiky �Psychopedie (SP osob MR) �Tyflopedie (SP osob ZP) �Etopedia (SP osob PS) �Logopedie (SP osob NKS) �Surdopedie (SP osob SP) �Somatopedie (SP osob TP Ch. ZO) �Speciální pedagogika s vícenásobným postižením �Speciální pedagogika osob se specifickými vývojovými poruchami učení

Človek so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Potreba Psychická deprivácia Aktivačný činiteľ (pud) Szewczuk, Maslow, Matějček, Langmaier. . . premenlivosti základných podmienok vzťahy (sociálny „objekt“) spoločenské uplatnenie otvorenej budcúcnosti

Člověk se speciálními potřebami � motto: „Pomoz mi, abych to mohl já sám dokázat“. � „specifické potřeby“, „zvláštní potřeby“ � Dojem, že lidé s postižením mají nějaké mimořádné (extra) důležitější, preferované potřeby, že prostě vyžadují něco navíc. � při uspokojovaní některých běžných lidských potřeb může dojít k tomu, že jedinec pro své funkční nebo orgánové postižení nemůže určité potřeby realizovat obvyklým způsobem. (tělesná dysfunkce, smyslová vada …) � č s ZP potřebuje v individuální míře určitou pomoc či kompenzaci při uspokojování samozřejmých lidských potřeb. (fyziologické – potr. tekutiny, materiální, ochrana, touha po partnerství, přátelství, … sebauplatnění, seberealizace, poznání. . ) � s. pomoc není nějaká zvláštní potřeba, je to pouze soubor opatření, které vedou ke zpřístupnění možnosti realizovat možnosti naplňovat svoje přirozené potřeby. � v kontextu (péče o osoby se ZP) – zpřístupňování (vzdělávání, pracovní uplatnění, kulturní vyžití nebo vyrovnávaní příležitostí (seberealizaci)

Handicap

�exceptional children �handicapped children �special needs �disability �Behinderte Leute �Lernebehinderte Leute �Leute mit der Benachteiligung �Leute mit Spezifischen Bedarf

Handicap - Handicapovaný Znevýhodnenie – Znevýhodnený Defekt - Defektný

Defekt a defektivita

Defekt (z lat. defektus) - chyba, porucha, vada úbytek. podle Košča (1974) lze chápat jako vážni a relativně trvalí nedostatek, ztrátu nebo nepřítomnost nějaký funkce nebo orgánu ireparabilní, ireverzibilní (nenapravitelní, nezvratní) vrozené (pre-peri… a raně postnatálne) získané (následně v průběhu celého života) - orgánový a funkční

Defektivita Sprievodné zmeny v štruktúre osobnosti Dlhodobý proces Porucha spoločenských vzťahov Dialektický charakter Nejedná sa o stav nemenný Cit menejcennosti

� Anomálie (z gre. a – zápor, nomos – pravidlo, zákon) Relativně trvalá negativní odchylka od normy v oblasti somatické, psychické nebo jejich kombinaci , ale není považována za patologický stav. � Deviace (z lat. Via – cesta, deviatio – odbočení z cesty) Odchylka od normy, která týká vývoje nebo chování. (nápadnost – sexuální) � Deformity, deformace (z lat. Deformitas – znetvoření, zohavení) Somatické odchylky od normy � Psychický deficit (z lat. odpadnout chybět) odchylka od normy � Ohrožený jedinec („at risk“) Dlouhodobě vystaven nepříznivým výchovním, ekologickým, sociálním či psychickým vlivům.

� Rehabilitace (z lat. re – znovu, habilitas - schopnost) Opětovné dosažení způsobilosti Socializace � Resocializace Etopedie � Reedukace (z lat. educatio) Postupy zaměřené na rozvoj a celkové zlepšení těch funkcí, které se v důsledku orgánového poškození nerozvinuly, nebo zcela vymizeli. Odstranění nežádoucích důsledku předchozí výchovy. � Kompenzace (z lat. compensatio – vyrovnaní) Vyrovnaní nebo nahrazení sníženého výkonu. � Korekce (z lat. corretio – náprava) Náprava nebo oprava chybné funkce, orgánu, nebo chování.

Kdo je „normální“ ? (Norma a normalita) �z lat. pravidlo �Pedagogika abnormálních �statistické normy (vytvořené pomoci mat-stat. metod) �IQ, Db … �procentuální vyjádření �míra socializace

Norma a normalita nezmyselný (pochybnosť o samotnej existencii) príliš samozrejmé normalita vzhľadom na osobnosť človeka „problém normality osobnosti má na jednej strane korene vo všobecných biologických zákonitostiach, na druhej strane v špecifických zákonitostiach psychického vývinu a psychosociálnej interakcie a tiež aj v etickofilozofických normách“ (Sysišťová E. 1972) interdisciplinárny charakter

Štatistická norma

Štatistická norma telesná výška, hmotnosť, schopnosti, úroveň intelektu. . . Gaussova krivka (viac vrcholová) /symetrická/

aritmetický priemer, medián, modus výskyt znaku jednoducho vypočítať intepretácia

Funkčná (individuálna) norma Neexistuje „priemerný človek“, ale vždy jedinec individuálny, ktorý ma svoje vlastné možnosti, schopnosti, potreby, želania, ideály, skúsenosti. . . V tomto ponímaní je človek normálny vtedy, ak je taký, aký má byť zo svojho vlastného hľadiska, keď sa prejavuje tak, ako je mu vlastné, keď nachádza uspokojenie v tom, čo sám považuje za správne alebo krásne (Košč L. , 1974). Normalita je teda akási typickosť.

Ideálna norma kvalitatívne ukazovatele Normou nie je priemer (najčastejšie sa vyskytujúci znak), ale naopak dokonalosť, vzor, ideál. /nemožno dosiahnúť – možno sa k nemu viac-menej priblížiť/ Normalitou človeka je nekonečný proces sebarealizácie jedinca v jeho spoločenských a prírodných podmienkach. (profil absolventov)

Duševné zdravie ako norma Integrácia osobnosti a jej dynamická rovnováha. Popisuje 3 oblasti: vo vzťahu k sebe vo vťahu k iným ľuďom vo vzťahu k životu

Norma a vývin

Socializácia Postupné začleňovanie jednotlivca do spoločnosti prostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v nukleárnej rodine, dalej v malých spoločenských skupinách až po zapojenie sa do najširších, celospoločenských vzťahov. Socializácia je výsledkom sociálneho učenia. Sociálne učenie je proces osvojovania si sociálnych noriem, vedomostí, návykov, postojov a dispozícií k príslušným sociálnym roliam a dotváranie osobnostných rysov. Ide o učenie sociálnym roliam.

Pojem Integrácia § Stav spolužitia postihnutých a intaktných, stav kedy žijú jeden pre druhého. Stav, kedy sa samotný postihnutý nepovažuje za zvláštnu súčasť spoločnosti a kedy ani intaktná spoločnosť nepociťuje postihnutého ako zvláštnu súčasť. Tzn. Kedy sa totálne (úplne) naplnila vzájomná sociálna adaptabilita a úplne odstránila defektivita. § zámena prostriedku a cieľa § pojem Inklúzia

§ Integrácia je edukácia všetkých detí v bežnej škole, pričom pomoc deťom so zdravotným postihnutím má zabezpečiť to, aby sa úspešne zapojili do podmienok bežného života. § Edukácia v podmienkach integrácie by mala žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poskytovať špeciálnymi formami a metódami stupeň edukácie zodpovedajúci ich individuálnym schopnostiam a predpokladom vo vzťahu k ich postihnutiu.

Cieľom integrácie žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami je dosiahnuť najvyšší možný stupeň socializácie, čiže zapojenie do pracovného pomeru a bežného života. Pre fungujúcu integráciu je nutné v škole zabezpečiť materiálno-technické, organizačné a personálne podmienky, špeciálne vzdelávacie podmienky so špeciálno-pedagogickou starostlivosťou, s rozsiahlou poradenskou službou žiakovi, škole a rodine. Úspešná integrácia žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami je nemysliteľná bez tolerancie, pochopenia, pomoci ostatných žiakov a širokého okolia.

Integrácia v možno dosiahnuť: v Rozvojom osobnosti v Socializáciou a enkulturáciou v nie je závislá o odstrániteľnosti defektu v je závislá od odstrániteľnosti defektivity v má dynamický (premenlivý) charakter, tzn. že nie je sústavne v zenite a pernamentne hrozí jej regres v možno dosiahnuť iba za podmienok špeciálnych rehabilitačných a výchovne-vzdelávacích opatrení, v spravidla závisí i od úpravy materiálne technických podmienok v predpokladá vysoký stupeň schopnosti seba rehabilitácie, sebavýchovy a sebarealizácie v jej úroveň možno odstupňovať

§ Školská trieda je prvým prostredím mimo rodiny, v ktorom žiak prežíva určité obdobie svojho života. § Škola a učitelia by mali vytvoriť takú atmosféru triedy, ktorá by pozitívne ovplyvnila úroveň sociálnej integrácie žiaka so ŠVVP. § Žiak so ŠVVP je poškodzovaný, ak mu škola nemôže alebo nedokáže zabezpečiť špeciálne kompenzačné a špeciálne učebné pomôcky, vytvoriť mu materiálne prostredie pre jeho úspešnú prácu. Tým môže dochádzať k zhoršovaniu jeho telesného vývinu a zdravotného stavu.

Prečo integrácia? § Výhody § Nevýhody § O čo majú záujem samotný ľudia so zdravotným postihnutím? § Ani špeciálna škola nemusí mať vždy optimálne nastavenie prostredia. § prostredie školy, pedagogické zázemie.

Koho integrovať (v školskom prostredí)? v. Je vhodné hovoriť o integrácii v každom prípade? v. Segregovaná príprava môže byť efektívnejší model vzhľadom na reálne možnosti vyplývajúce z postihnutia. v. Postihnutému žiakovi musí byť poskytnutá špeciálna starostlivosť pri učení. Bez špeciálnych pedagógov, ktorí pôsobia v škole nie je možná. v. Starostlivosť o postihnutých nesmie byť na ujmu účinnej starostlivosti o ostatných žiakov. vželania rodičov

Ako integrovať? ü príprava prostredia ü príprava učiteľov ü príprava žiakov ü postihnuté dieťa sa musí zúčastňovať na činnosti školy s ostatnými nepostihnutými deťmi (súčasťou)

Formy integrácie ü úplná v školskom prostredí ü čiastočná v školskom prostredí ü kontaktná v školskom prostredí

Kompetencie § úspech § neúspech § rodičia § dieťa § škola