Teologlne nosti udsk a Bosk nosti udsk nosti

Teologálne čnosti

Ľudské a Božské čnosti ľudské čnosti sú zakorenené v teologálnych čnostiach teologálne čnosti robia človeka schopným mať živý vzťah s Bohom → vďaka nim sme schopní vstúpiť do vzťahu s Najsvätejšou Trojicou. stvárňujú a oživujú všetky morálne čnosti. sú zárukou prítomnosti Ducha Svätého v človeku. Sú tri: viera, nádej a láska.

Viera • Viera je čnosť, ktorou veríme v Boha, ale aj Bohu (teda tomu, čo povedal a zjavil). • Vierou veríme aj v Krista a v Cirkev, ale aj Kristovi a Cirkvi (teda tomu, čo nám prostredníctvom Cirkvi predkladá veriť a učí nás konať).

Viera bez skutkov je mŕtva • viera sa týka celého človeka, nie len jeho rozumovej stránky. • viera sa preto realizuje konaním dobra. • viera v človeku môže zostať aj po hriechu (konaní zla-pokiaľ to nie je hriech odpadnutia od viery), no „viera bez skutkov je mŕtva“ (Jak 2, 26). živá viera je „činná skrze lásku“ (Gal 5, 6).

Viera a nevera ako odpoveď na Boha • Viera je odpoveď na Božie slovo a Božiu lásku. skrze vieru sa človek sám obracia k Bohu, a tým odpovedá na jeho iniciatívu. úprimne veriaci sa cíti v celej svojej existencii ako obdarovaný Bohom. Cíti pritom dar svojej dôstojnosti a slobody. • Nevera popiera to, že človek je Božím stvorením a je na Boha odkázaný. budovaním svojej nezávislosti (hoci formálne človek nemusí vieru v Boha popierať) celým životným postojom človek stráca zmysel, pre ktorý bol stvorený, a je na najlepšej ceste k nevere.

Viera je cesta dozrievania • viera nie je niečo, čo veriaci „má“ raz a navždy. • viera znamená ísť cestou a postupne dozrieva. Táto cesta je „úzka“ a tŕnistá (Mt 7, 14) – sú na nej omyly, pochybnosti, zblúdenia, odbočenia, únava, zastavenia, neistota, hmla, temnota. Človek často cíti, že jeho viera je veľmi slabá: „Verím, Pane, pomôž mojej nevere!“ (Mk 9, 24).

Viera sa prežíva naplno v spoločenstve • viera a život podľa viery sú v úzkom spojení aj so spoločenstvom veriacich. • viera sa upevňuje, keď sa spoločne prežíva, ohlasuje a odovzdáva (misijné poslanie, rodinné spoločenstvo, mládežnícke spoločenstvá. . . ) • vieru nesmieme nikdy zaprieť, je možné ju však niekedy zatajiť (napr. nedávať verejne najavo prejavy viery, nepútať na seba pozornosť – napr. v čase prenasledovania alebo diskriminácie).

Podnety na dialóg Aký je rozdiel medzi vierou v Boha a „vierou“ napr. v zákon gravitácie? Aký je rozdiel medzi „veriť v Boha“ a „veriť Bohu“? (Aj diabol verí, že Boh je, a predsa je zatratený. ) Vnímate vieru ako dar alebo ako obmedzenie? Prežili ste už skúšku viery (napr. stratu blízkeho človeka) alebo krízu viery? Čo vás podržalo? Posilnilo vás to? Je modlitba „Bože, ak si, tak sa mi daj poznať“ už prejavom viery? Prečo je také populárne vyhlasovať „Verím v Boha, ale Cirkev mi je ukradnutá“? Uveďte príklady malej viery apoštolov. Ktorý dar je viac – viera alebo život? Ako by ste sa zachovali v dramatickej voľbe – buď jedno alebo druhé? (Je zaujímavé, že medzi prvými kresťanmi boli takí, ktorí sa počas prenasledovania sami udali, a potom zlyhali. )

Nádej • Nádej je čnosť, ktorou túžime po nebeskom kráľovstve a po večnom živote. • Alebo inak: nádej je postoj srdca, ktoré očakáva, že Boh splní svoje prisľúbenia

Čo vlastne je a čo nie je nádej? • Nádej: zodpovedá túžbe po šťastí. Je to však iné ako optimizmus alebo viera v pokrok. vidí reálne všetky problémy, bezprávie a pod. , ale odmieta rezignovať. (je teda dôvodom na angažovanosť veriacich vo svete v úsilí o spravodlivejší svet – aj keď s vedomím, že dokonalá spravodlivosť na tomto svete nikdy nebude!!!) očakáva spásu celého človeka – nielen účasť na Božom živote, ale aj vzkriesenie z mŕtvych a premenu ľudského tela na oslávené. chráni pred rezignáciou, beznádejou, zúfalstvom, pesimizmom. dodáva odvahu a silu tam, kde všetko vyzerá beznádejne. Vďaka nádeji kresťan dokáže prežiť aj veľké materiálne straty alebo stratu milovaných blízkych.

Čo vlastne je a čo nie je nádej? • Nádej nie je: lacné utešovanie, ani útek zo „slzavého údolia“. nemožno ju zamieňať ani s utópiou, ktorá sľubuje raj na zemi (komunizmus; demokracia s ideálnymi zákonmi).

Nádej a diabol • spása, v ktorú dúfame, sa už začala. • Ježiš Kristus už vybojoval zápas s diablom a smrťou, ale naplnenie a konečné zjavenie spásy ešte nenastalo • diabol má ešte stále moc, i keď obmedzenú. • príklad: ustupujúca nemecká armáda – už bolo jasné, že Nemecko prehralo v II. svetovej vojne, ale pri ústupe ešte vojaci ničili, čo museli odovzdať

Podnety na dialóg • Aký je symbol nádeje, známy z katakomb? Prečo, čo symbolizuje? • Čo je to utópia? Prečo majú ľudia tendenciu veriť populistom a demagógom? Ako sa chrániť pred takýmto omylom? • Má vôbec zmysel usilovať sa o spravodlivejšiu spoločnosť, keď na tejto zemi aj tak bude vždy i zlo, nedokonalosť, zákernosť, podvody, zneužívania. . . ? • Aké posolstvo vysielajú kresťania svojou angažovanosťou vo svete, alebo naopak svojím mlčaním či ľahostajnosťou? • Ako pomôcť Cirkvi, aby jej hlas vo svete bolo viac počuť? (Cirkev nie sú len biskupi a kňazi, ale 98 - 99 % sú laici. )

Láska • Láska je čnosť, ktorou milujeme Boha nadovšetko pre neho samého a blížneho z lásky k Bohu ako seba samého.

Láska ako mravný čin • Láska ako prikázanie prezrádza, že sa ňou v Písme myslí mravný čin, nie spontánny cit alebo vášeň: „Ostaňte v mojej láske. Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske“ (Jn 15, 9 -10). • Preto je láska prikázaná. • Posledný súd na konci sveta bude súdom na základe skutkov telesného a duchovného milosrdenstva (Mt 25, 31 -46).

Láska človeka je obrazom Božej lásky • Láska vytvára jednotu a spojenie medzi osobami. Každá opravdivá ľudská láska obrazom života a lásky Trojicemilujúceho spoločenstva troch osôb: láska medzi Otcom a Synom je taká veľká a silná, že tvorí ďalšiu osobu – Ducha, Lásku. V láske sa odráža túžba človeka po stretnutí a naplnení v spoločenstve. Človek vníma lásku ako dar a ako jedinú primeranú odpoveď dáva tiež dar lásky. Láska presahuje človeka, láska chce, aby sa druhému darilo dobre a aby bol šťastný, no vždy rešpektuje druhého ako osobu v jej slobode.

Láska ako obeta • k láske patrí aj obeta: ochota zriekať sa. • to je vrcholný prejav lásky • v láske človek poznáva, že nemôže dať viac ako seba • „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13).

Rozmanitosť foriem lásky • Láska je rôzna – súrodenecká, rodičovská, priateľská, snúbenecká, manželská. atď… • Inú formu má láska k cudzincovi (milosrdný Samaritán), láska k blížnemu a láska k „vzdialenému“ (buď osobná angažovanosť, alebo pomoc materiálnymi prostriedkami ľuďom v iných krajinách, adopciou na diaľku, politickou angažovanosťou. . . )

Náročnosť lásky • Ježiš však žiada aj lásku k nepriateľom (Mt 5, 44) – • a je dobré si pripomenúť, že evanjeliá boli napísané už v čase prenasledovania. • Ježišovo posolstvo lásky je teda veľmi silné a náročné!!!

Láska a egoizmus • egoizmus je nezriadená láska k sebe. človek je sám sebe stredobodom pozornosti, iných nevníma ako osoby, lež ako objekty, ktoré majú poslúžiť jemu samému, nedokáže ich vnímať ako rovnocenné osoby. Ak dvaja egoisti vstupujú do „vzťahu“, používajú sa navzájom vo svojom sebectve. výsledkom je vnútorné zranenie, sklamanie, neochota až neschopnosť nadviazať opravdivý vzťah a opätovné používanie druhých ako predmety • (vyjadrenie účastníčky nemenovanej reality show: „netreba plakať nad rozliatym mliekom, treba sa pohnúť ďalej a užiť si“).

Všetko smeruje k láske • Najkrajší hymnus na lásku priniesol sv. Pavol v 1 Kor 13, 1 -13. • Bez lásky je človek ničím. Preto láska je najväčšou čnosťou. • Všetky čnosti majú smerovať k láske

Podnety na dialóg Ako znie tzv. zlaté pravidlo? Ako ho upravil Ježiš (Mt 7, 12)? Možno lásku prikázať? Čo je symbolom lásky? Len srdce? A čo kríž a prebodnuté srdce? Dá sa naučiť láske „hraním sa na lásku“, voľnou láskou, láskou bez záväzkov, láskou na skúšku? Chodiť sa učíme chodením (a padaním), jazyk hovorením (a chybami) – no môžeme sa učiť láske formou pokus - omyl? Prečítajte si Pavlov hymnus na lásku a namiesto slova láska dajte vlastné meno.