Tatrsky vpd 1241 Spisk hrad Fiakovo Bratislavsk hrad

Tatársky vpád 1241

Spišský hrad

Fiľakovo

Bratislavský hrad

Abovský novohrad

Pevnosť Komárno

Neopevnené útočištia Kláštorisko Spiš, Slovenský raj, Skala útočišťa, Kostol z vďačnosti, karteziáni

Po vpáde • Rozvoj a podpora miest – mestské privilégiá (hlavne Belo IV. ) • Vyňatie zo zemepanských právomocí • Stavanie kamenných hradov • Privilégiá pre Spišských Sasov • 250 -300. 000 ľudí

Úpadok Arpádovcov • Ladislav IV. Kumánsky (1271 -1290) • pozvanie Tatárov, kumánske tábory, pohanstvo • Feudálna anarchia, oligarchia • Ondrej III. (1290 -1301) • – vydobytie Bratislavy od Rakúska späť • Nedokončená konsolidácia (otrava)

Terra mathei

Anjou na tróne 1308 -1382 Karol Róbert ↔ Václav II. (III. ) – Otto Bavorský Portálna daň Bandériá Banská sloboda Vyšehradská dohoda 1335 Bimetalizmus (florén, groš) Ľudovít Veľký 1351 Potvrdenie Zlatej buly Poľsko – Uhorská únia Územné zisky Bitka pri Rozhanovciach 1321 Ľudovít I. 1360 prikázal Židom nechať sa pokrstiť alebo odísť z Uhorska. Židia z Bratislavy odišli do rakúskeho Hainburgu. V roku 1371 im bolo dovolené vrátiť sa späť. Za jeho vlády bol v Uhorsku zavedený tradičný židovský odev (od roku 1376), kt. sa používal až do konca 15. st. (špicatý klobúk, červený plášť so žltou škvrnou).

Privilégium Pro Slavis „My Ľudovít, z božej milosti kráľ Uhorska, atď. Dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny všetkým, ktorých sa to týka, že našej vznešenosti sa za časť Slovákov, obyvateľov a hostí našich v meste Žiline, pod ťažkou sťažnosťou vysvetlilo, vyhľadajúc starú obyčaj a slobodu menovaného mesta Žiliny, že medzi nimi z jednej a Nemcami, obyvateľmi a hosťami našimi z predmenovanej Žiliny zo strany druhej, že osoby prísažných mešťanov a rada menovaného mesta boli vždy v rovnakom počte volené a ustanovené. Teraz však menovaní Nemci, obyvatelia a hostia naši z predmenovanej Žiliny odmietli, aby podľa toho, ako stará obyčaj a sloboda vyhľadáva, spomedzi nich (Slovákov) za prísažných vyvoliť a tiež ich do rady tohože mesta prijať. Keďže predsa oni (Slováci) všetky dávky, či dane, či akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, rovnakým pomerom ako menovaní Nemci, občania a hostia naši predmenovanej Žiliny, úplne a poctivo platili, prispievali a preukazovali. Preto našu vznešenosť (Slováci) požiadali, aby sme im včas zariadili opatrenia o pomoci. A pretože Slováci, obyvatelia a hostia naši z menovaného mesta Žiliny zvaného, ako i z tohože kraja sú početnejší ako Nemci, občania a hostia naši, a v predmenovanom meste našom Žiline často spomínaní Slováci, obyvatelia a hostia naši, nerozlišujú sa čo do dávok, daní alebo služieb, rovnakým pomerom ako Nemci, občania a hostia naši, nám platia, poskytujú a preukazujú a podľa týchto našich príjmov a našich veľmožov nech bude zjavné, že spomedzi Slovákov, obyvateľov a hostí našich z jednej a týchže Nemcov zo strany druhej, majú sa osoby prísažných mešťanov v rovnakom počte voliť a do rady prijímať a tak spoločne s predchádzajúcim, poradivší sa s týmiže veľmožmi, nech každý predmet sporu a roztržky medzi predmenovanými Slovákmi, občanmi a hosťami našimi na jednej, a spomínanými Nemcami, občanmi a hosťami na druhej strane, privedie sa k pokoju a spomedzi nich úplne a všemožne nech sa vykorení a nech oni majú možnosť tešiť sa z pokoja večného mieru. Nariaďujeme týmže spôsobom, aby medzi predmenovanými Slovákmi, občanmi a hosťami našimi z jednej a týmiže Nemcami, občanmi a hosťami zo strany druhej, osoby za prísažných prísediacich rovnakým spôsobom a rovnakým počtom boli volené a ustanovované, ako aj predmenovaní Slováci, obyvatelia a hostia naši, do rady predmenovaného mesta boli prijatí podľa rovnakého počtu a príslušnou mierou s menovanými Nemcami. Dané v predmenovanej Žiline na sv. Jána pre Latinskou bránou roku Pána 1381. “ Citované podľa: Ratkoš, P. , Butvin, J. a Kropilák, M. : Naše dejiny v prameňoch, SPN, Bratislava 1971, ss. 60 - 70.

Žigmund Luxemburský • • Čech, Poliak, Maďar? Cudzinec na tróne Peripetie pri prebratí moci Exkomunikácia → Placetum regium Bitka pri Nikopole 1396: Turci Husiti Záloha 13 Spiškých miest Poľsku Rómovia

Spiš v Poľsku 1412 -1772

ŽL: Cigánsky vojvoda (1423) … a prísne nariaďujeme a prikazujeme Vašim Vernostiam touto listinou, že kedykoľvek príde tento vajda Ladislav a jeho ľud na naše spomínané panstvá, totiž do našich miest a mestečiek, aby ste tohto vajdu a jemu podriadených Cigánov bez akýchkoľvek prekážok a nepokojov podporovali a chránili, ba aj bránili pred všetkými napadnutiami a útokmi… Listina kráľa Žigmunda z roku 1423 (preložila Daniela Dvořáková) Legenda: meno Žigo a cigánska princezná

Prvá písomná slovenčina: 1422 „My Stibor z Stiboric, odjinud z Beckova, hrabie hrabstvie Niterskeho etc. jistec dluhu vzezpodpsaného a my Stibor takež z Stibořic, sedienim na Dobre Vodie a Zaviše z Gostišova, sedienim na Kontratovem kameni, rukojmie s jižmenovanym panem Stiborem, panem našim a zan vyznavame sami za sie i za všechny erby(1) všem, kteřiž tento list vidieti nebo čtuce slyšeti budu, že jsme sluvotnemu panoši Benešovi Hernikovi z Slupna, Kozlik řečenemu a Kateřinie, malženie jeho a k vierne ruce urozenemu panu Hynkovi z Va. . . (2), sedienim v Židlochovicích i jejim všem erbom pravého nam požičaneho dluhu dlužny šest set uherskych dobrych svrchupsanym Benešovi, Katerinie, malženie jeho a ku vierne ruce panu Hynkovi i jejich všem erbom slibujeme svu dobru čistu vieru beze lsti společny ruku nerozdielnie na středopostie, jakož již najprve přijde, hotovymi zlatymi zaplatili bez poručenie všelikakeho. Paklyž bychme toho neučinili, jehož Buoch nedaj, tehda čožbykolviek naši prvemenovani vieřitele nebo jejich erbove pro nezaplacenie tiech jistych zlatych škody mezi židy nebo křesťany vzali, kteruž by dobrym sviedomim ukazati a dovesti mohli, ty jiste všecky škody dlužny budem a slibujem zaplatiti. Paklyž bychme toho všeho neučinili, tehda jim dřivepsanym našim vieřitelom i jejich erbom davame plnu moc nas i naše erby napominati, jako na penieze slušie a my sie jim nižadnym skutkem ani reči nemame protiviti, ani jeho kterym pravem nebo sudem odbyvati, dokadz dokudz jemu neboli jim tiech jistych hlavnych peniezi i s škodami plnie nezaplatime. A ktož tento list s jeho Benešovu panie Kateřnu, nebo pana Hynkovu s vierne ruce, neboli i s jejich erbov dobru voli bude mieti, ten ke všemu tiež pravo jako oni sami jma mieti. Toho pro lepšie svedomie sve vlastnie jsme pečeti našim dobrym sviedomim zaviesili k tomuto listu. Jenž jest dan v Skalici v nedieli v den svate Lucie od narozenie Božieho tisic čtyřista a potem dvadsiateho a druheho leta. “ (1) Slovo erb nahradzuje slovo “príbuzný”, alebo “užšia rodina”. (2) Nečitateľné miesto Citované podľa: Ratkoš, P. , Butvin, J. a Kropilák, M. : Naše dejiny v prameňoch, SPN, Bratislava 1971, s. 72.

Spanilé jazdy husitov 1428 -1435 • Bratislava, Topoľčany, Žilina, Skalica, Likava • Neskôr trvalé posádky

Ján Jiskra z Brandýsa: bratríci Po smrti kráľa Albrechta darovala kráľovná Alžbeta hrad Zvolen, ako aj ostatné pevnosti, ktoré k nemu patrili, (1) jistému Jánovi Jiskrovi z Brandýsa. (2) Bol to Čech zbehlý v narábaní so zbraňou a dychtiaci po koristi. Zverila mu úlohu ochrancu všetkých banských miest, Košíc i ďalších, ktoré sa ešte nevzdali vernosti kráľovnej a jej synovi. Keď Ján Jiskra zistil, že sa baróni správajú k sebe navzájom nevraživo, vydal sa ihneď za korisťou a napadol celú Matúšovu krajinu, ako aj všetky oblasti a stolice susediace s mestom Košicami i takmer celé územie horného Uhorska. Škodil každému, komu mohol, no predovšetkým tým, o ktorých vedel, že prechovávajú zlý úmysel voči kráľovnej a jej synovi. Naverboval teda mnoho cudzích žoldnierov a otvorene vystúpil s udatnými šíkmi. Prechádzal uhorskou krajinou, založil tábory a všetko, čo mu prišlo do cesty, neľútostne plienil a pustošil ohňom. Ďalej tiež Pongrác z Liptovskej stolice, ktorý bol krutejší než zahraničný nepriateľ, Peter Komorovský, ako aj Aksamít, Talafúz, Ribald, Kerzký, Uřyk a Slovačko i niektorí ďalší Česi, Poliaci a Slováci, ktorí mali potešenie z koristi, verbovali do vojska a všetky svoje sily zamerali na lúpenie krajiny. Zriadili viaceré pevnosti a drevené poľné tábory a boli postrachom celým okolitým oblastiam. A tak čo nezavŕšili vnútorné rozbroje, veľmi dravo rozvrátila cudzia vojenská moc. Za obeť padlo imanie, jednoduchý ľud gniavila neznesiteľná daň a mier si nevykúpil, hoci veľmi často platil vojnovú daň. Na záchranu holého života bol nútený obývať osamelé jaskyne a ostatné lesné skrýše. Horeli mestá i dediny, znova a znova ich podpaľovali a plamene chrliace do výšok dym znečisťovali vzduch v okolí. Celé Uhorsko prežívalo hrozné roky železných čias a na ladom ležiacich poliach bola krv zabitých pánov i sluhov. Koľko nevinných ľudí stratilo život a vylialo krv! Koľkí boli zbavení majetkov, koľko žien stratou svojich mužov ovdovelo! Koľko dievčeniec s prekvitajúcim panenstvom bolo v týchto časoch násilne zbavených ľaliovej čistoty. Každému stačilo, ak si v toľkom nebezpečenstve, ktoré ho pripravilo o všetky veci, zachoval holý život. Na to, a ako sa v týchto dňoch usiloval pomstiť kráľovnú jej ujec gróf Ulrich Celjský, (3) spomínajú ešte starci v Slavónsku a s hlbokým dojatím o tom rozprávajú svojim synom. A nebolo ani jedného suseda, ktorý by nebol vystúpil proti krajine zmietajúcej sa vnútornými rozbrojmi. “ (1) Ku zvolenskému hradu patrilo panstvo Dobrá voda, Slovenská Ľupča a Vigľaš. 114 (2) Ján Jiskra (okolo 1400 -1469? ) v mocenskom zápase o uhorský trón chránil nároky vdovy kráľovnej Alžbety Luxemburskej (1409 -1442) a jej syna Ladislava Pohrobka (14401457). Kronikár Ján z Turca je v hodnotení jeho činnosti nekritický. (3) Uhorský regent Ulrych Celjský (1406 -1456), synovec kráľovnej, zahynul 9. novembra 1456 pri atentáte, ktorý na neho podnikol Ladislav Huňady, syn Jána Huňadyho a brat Mateja Korvína, neskoršieho uhorského kráľa. Kráľ ho dal za to popraviť, čo v Uhorsku vyvolalo nepokoje. (4) Hlavné boje trvali až do roku 1462. Citované podľa: Sopko, J. : Kroniky stredovekého Slovenska, Vydavateľstvo RAK, Budmerice 1995, ss. 171 -172.

Matej Korvín (Corvinus) 1465 Academia Istropolitana 1467 likvidácia bratríkov pri Veľkých Kostoľanoch Čierny pluk: proti Turkom, Morave, Čechom → dane z komína Pripojenie Viedne

Vláda Jagelovcov 14901526 • Vladimír II. • Ľudovít II. • Dóžovo sedliacke povstanie 1514 → nevoľníctvo Ján Zápoľský – palatín Sulejman II. – bitka pri Moháči Židov oslobodil od nosenia osobitného odevu v roku 1520 kráľ Ľudovít II. Jagelovský z vďačnosti, že mu požičali finančné prostriedky na jeho cestu do Prahy. V roku 1521 musel kráľ Ľudovít zrušenie povinnosti nosiť osobitný odev bratislavčanom pripomenúť, pretože ho od Židov stále vyžadovali.

Zákony uhorského snemu z 19. 11. 1514 proti poddaným Všetci kapitáni, stotníci, desiatnici (velitelia Dóžovho vojska) a ostatní buriči sedliakov alebo verejní vrahovia šľachty, okrem nich prznitelia panien a vdov, bez milosti majú byť popravení. . . Aby pamiatka tejto zrady a časný trest sa preniesol aj na ich potomkov a aby sa naveky poznalo, aký trestný čin je povstať proti pánom. . . pre túto ich nevernosť strácajú svoje slobody. Nesmú sa sťahovať z miesta na miesto a svojim pánom sú poddaní večnou službou. “

Prítomnosť Turkov v Uhorsku 1526 -1699

• . Ľudovít II. Jagelovský Zobrazenie bitky pri Moháči, 1526 Sulejman Nádherný

Haghia Sophia, Istanbul http: //www. teslasociety. com/hagiasophia. htm http: //istanbulvisions. com/hagia_sophia. htm Hasseki Hurrem, Roxelana http: //www. tarihsayfasi. com/osmanli/hurrem-sultan-in-hayati. html ← Sultán ve vojenském ležení při obléhání Vídně, 1529 ← Sultán přijímá habsburského vyslance. http: //forum. valka. cz/viewtopic. php/t/21866/start/-1

Sulejmanova ríša Poézia: v arabčine, perštine, turečtine Sulejman Zákonodarca: platnosť 300 rokov Náboženská tolerancia http: //www. studentpoint. cz/242 -kolem-sveta/7571 -turecko-iii. -dil-obavani-osmane/#. VDzi. L 1 c 2 YXg

1541 • Ján Zápoľský – palatín, Sedmohradsko • Ferdinand Habsburský, Sever Uhorska, Rakúsko, Chorvátsko • Budínsky pašalik, sandžaky

Banská Štiavnica

Kremnica

Banská Bystrica

Reformácia a protireformácia • 1517 • 1526 • 1549 Confessia Pentapolitana (každý, čo chce? ) (vyznanie piatich východoslovenských miest) • 1559, 1569 (Heptapolitana, Scepusiana) • 1610 Žilinská synoda - organizačné • 1614 Spišská synoda (Spišské Podhradie) - organizačné • 1681 Šoproňský snem • Ohľady Habsburgovcov na protestanstskú uhorskú šľachtu • Slovensko evanjelické (16. st. ) • Slovensko katolícke (17. st) – získavanie magnátov, princíp cuius regio, eius religio (od 1555) • barok

Postavenie obyvateľstva na území Slovenska

http: //zlatyfond. sme. sk/dielo/996/Pilarik_Sors-Pilarikiana-Los-Pilarika-Stepana/4

Bratislava hlavným/korunovačným mestom Uhorska Vdova po kráľovi Ľudovítovi ušla do Bratislavy pred Turkami. Na žiadosť prešporských občanov dala z mesta vyhnať Židov. Usadili sa v okolí, a natrvalo tak prišli o svoje domy. Ich domy majetok sa mal využiť na opevnenie a obnovu mesta. Neskôr sa usadili Židia v Podhradí, ktoré nepatrilo mestu, ale hradnému kapitánovi. Odtiaľ sa ich pre ponosy opäť snažili niekoľko rokov po sebe vyhnať (1572 - 1575). 1598 Rudolf II. zakazuje Moravákom a Židom všade v Uhorsku predávať na trhoch svoj tovar, ktorý označuje ako pašerácky. Od roku 1599 mohli Židia vstúpiť do mesta iba vo dne.

Stavovské povstania 1604 -1711 • • • Bočkajovo 1604 -06 Betlenovo 1619 – 22(6) Rákociho Juraja 1644 - 45 Thökölyho 1678 -85 Rákociho Františka (katolík) 1703 -11