Systm celoivotnho vzdelvania na Slovensku Ivan Peout Frum

  • Slides: 9
Download presentation
Systém celoživotného vzdelávania na Slovensku Ivan Pešout Fórum pre rozvoj celoživotného vzdelávania 20. september

Systém celoživotného vzdelávania na Slovensku Ivan Pešout Fórum pre rozvoj celoživotného vzdelávania 20. september 2011 Bratislava

Spoločenské poslanie celoživotného vzdelávania • Ne/vyjasnené poslanie celoživotného vzdelávania • Ekonomizácia vzdelávania – človek

Spoločenské poslanie celoživotného vzdelávania • Ne/vyjasnené poslanie celoživotného vzdelávania • Ekonomizácia vzdelávania – človek je tovarom na trhu práce; LEN mať prípravu pre trh práce nestačí - Intelektuálny a morálny základ vzdelávania pre trh práce – kritické myslenie – ako sa máme vyznať v „mori“ informácií, ktoré sú všade naokolo a dostupné? • Konať – myslieť; vieme AKO vzdelávať, ale otázkou je aj PREČO (morálka, etika) • Vzdelanie (produkt) a vzdelávanie (proces) ako ekonomický diktát? Vzdelávame sa účelovo pre trh práce a prichádzame s očakávaniami, že po absolvovaní rekvalifikácie získame zamestnanie – zabúdame na prínos intelektuálnej funkcie vzdelávania; treba podporovať aj záujmové a občianske vzdelávanie, lebo EU: občania integrovanej Európy (komunikujú, demokratickí sú, tolerantní k inakosti, poznajú iné kultúry, sebarealizácia)

Spoločenské poslanie celoživotného vzdelávania • • • Úzko sa profilujeme len pre trh práce,

Spoločenské poslanie celoživotného vzdelávania • • • Úzko sa profilujeme len pre trh práce, ale priestor pre to, čo sa chcem vzdelávať (záujmy) chýba; 60 te roky – kritickí sociológovia – znižujúci sa intelektuálny a narastajúci akademický rozmer VŠ učiteľov – paralela s trhom práce (napr. kritické myslenie vo vzdelávaní) – odraz v štruktúre hospodárstva; Vzdelanie ako hodnota – klesá? rastie? Na vzdelanie sa nazerá cez ekonomiku – človek je na trhu výrobný prostriedok, vedomostná spoločnosť/vzdelanostná ekonomika vs. ekonomistická vízia spoločnosti; hodnota vzdelávania klesá a ekonomická hodnota vzdelania rastie; Štruktúra hospodárstva – je tu priestor na budovanie vedomostnej spoločnosti? ? ? – SVK trh s luxusným tovarom, náchylný na trhové výkyvy, ťahá len výrobnú zložku, nie Rand. D; EU 2050 – nebudú povolania, len zamestnania – vykonávam len čiastkovú zložku povolania, Muhlfeit: 9 z 10 zamestnaní nebudú existovať v rovnakej štruktúre – hovoríme o ekonomizácii, ale sú tu veci, ktoré vysvetľujú dôvod priebehu ekonomizácie ale to neznamená, že my máme produkovať len pre trh práce – „Bulimic Learning“

Čo má garantovať štát v systéme CŽV?

Čo má garantovať štát v systéme CŽV?

Motivácia vs. demotivácia • • • Motivácia vs. Demotivácia „aktéri“ vzdelávania – nie je

Motivácia vs. demotivácia • • • Motivácia vs. Demotivácia „aktéri“ vzdelávania – nie je priamočiara schéma medzi nimi, vzájomne sa ovplyvňujú Očakávania jednotlivca a zamestnávateľov – obaja sú klientmi systému; sú tu poskytovatelia vzdelávania a štát je regulujúci článok – nemá byť aj štát objednávateľom? Malo by mu záležať na zvyšovaní úrovne vzdelania; „Ak sa má stať človekom, musí sa vzdelávať. “ Ján Amos Komenský

„Aktéri“ systému CŽV JEDNOTLIVEC POSKYTOVATEĽ VZDELÁVANIA ZAMESTNÁVATEĽ ŠTÁT

„Aktéri“ systému CŽV JEDNOTLIVEC POSKYTOVATEĽ VZDELÁVANIA ZAMESTNÁVATEĽ ŠTÁT

Financovanie celoživotného vzdelávania Meniaci sa pomer zdroja výdavkov – ESF hrá kľúčovú/najväčšiu úlohu vo

Financovanie celoživotného vzdelávania Meniaci sa pomer zdroja výdavkov – ESF hrá kľúčovú/najväčšiu úlohu vo financovaní v SR; veľa platia aj jednotlivci, ale ich podiel na financovaní sa znižuje; Dnešná schéma – štát je hlavný „bankár“ vzdelávania prostredníctvom eurofondov; • Deformácia ceny práce lektorov vplyvom eurofondov (napr. OP Vzdelávanie) – riziko nižšej kvality lektorov (ESF malo vyššiu cenu než bola trhová, dnes je to naopak) 2004 – 2006: 40€/hodinu mali excelentní lektori; lektori sú nositelia vzdelanosti a systém ich nerieši – sú to buď živnostníci (každý môže vzdelávať) alebo sú internými lektormi organizácií – komora lektorov? Záujmová samospráva lektorov? • Lektori sa vzdelávajú ďalej len na vlastné náklady, nie je vytvorený opis kvalifikácie so štandardmi; • V hodinovej cene lektora je viac ako prezentácia a „fyzický výkon“– je tam know how!!! • Kto profituje najviac z ďalšieho vzdelávania? Opätovná deformácia prostredia? • Dopytové výzvy bez ucelenej koncepcie pôsobia antisystémovo; • Chýbajúca schéma podpory financovania – systém dnes nie je trvalo udržateľný; • bariéra: ročné Výdavky jednotlivca na vzdelávanie v 2007: 40€ • Financovanie ĎV – ako ďalej? • Zákon č. 568/2009 o CŽV je jediná norma, ktorá neobsahuje finančné nástroje. . . •

Správcovská spoločnosť Zhodnotenie vkladov, manažment a riadenie Jednotlivci Vzdelávacia inštitúcia Vklad, sporenie Úverový fond

Správcovská spoločnosť Zhodnotenie vkladov, manažment a riadenie Jednotlivci Vzdelávacia inštitúcia Vklad, sporenie Úverový fond vzdelávania 5, 10, 15 rokov Úver na vzdelávanie Splátka, rovnaké časové obdobie ako sporenie pri výhodných úrokových sadzbách Nadácia

Ďakujem za pozornosť IVAN PEŠOUT SEKRETARIAT@NUCZV. SK

Ďakujem za pozornosť IVAN PEŠOUT SEKRETARIAT@NUCZV. SK