SYMBOLY VEKEJ NOCI Korb Vajko Barnok Zajaik KORB

SYMBOLY VEĽKEJ NOCI • • Korbáč Vajíčko Baránok Zajačik

KORBÁČ • ide o veľmi starú tradíciu (doloženú už v 14. storočí), na Veľkonočný pondelok a utorok vraj šľahali manželia a mládenci, dievčatá vraj majú byť vyšibané, aby zostali po celý rok zdravé a uchovali si plodnosť. Kedysi vraj mohli dievčatá oplatiť „výprask“ mužom na druhý deň na „odplatný utorok“. Pre korbáč existujú v rôznych krajoch rôzne názvy: hodovačka, karabáč, šibák, virgáč, švihár a mnoho ďalších.

VAJÍČKO • Je najstarším symbolom plodnosti, úrody, nového, stále sa opakujúceho života (už od pohanských čias), životnej sily, slnka, návratu jari a podobne. Ako prví pravdepodobne zaviedli zvyk darovania vajíčok v období sviatkov jarnej rovnodennosti Egypťania. V minulosti sa vajíčka, ktoré boli odmenou pre šibačov, nevarili, pretože by tým vraj utrpela ich kúzelná moc.

BARÁNOK • Symbol prichádzajúcej jari. Podľa Biblie bol obradným pokrmom Židov pred ich odchodom z Egypta, v poňatí kresťanských veľkonočných sviatkov predstavuje symbol čistej obety.

ZAJAČIK • Nosič vajíčok (hlavne čokoládových) – tradícia je prevzatá z Nemecka. Na jar bol tento ušiačik vídaný pri ľudských obydliach, preto mu zrejme bolo pripisované roznášanie vajíčok. Veľkonočným starým zvykom bolo „naháňať veľkonočného zajačika“ – to znamená hľadať vajíčka ukryté v poli. Zajačik je však aj symbolom chudoby, skromnosti a pokory.

ČO EŠTE PATRÍ K VEĽKEJ NOCI • Maľovanie veľkonočných vajíčok - kraslíc • Oblievačka

MAĽOVANIE VEĽKONOČNÝCH VAJÍČOK - KRASLÍC • Ojedinele rozšírenú tradíciu, ktorá nemá obdoby na celom svete, predstavuje u nás, ale i v Českej republike, maľovanie kraslíc. Najskôr sa darovali nafarbené plné, neskôr sa začali zdobiť i vyfúknuté vajíčka. Každý kraj mal svoju špecifickú techniku i vzory. Najstaršia objavená kraslica je vraj stará 2 300 rokov.

OBLIEVAČKA • Posledným dňom sviatkov Veľkej noci je Veľkonočný pondelok, ktorý sa u nás tradične spája s obyčajou kúpania či oblievania vodou a šibania dievčat a žien veľkonočným korbáčom. Oblievačka (iné názvy: polievačka, kúpanie, kúpačka, kuparska) je zvyk spočívajúci v polievaní dievčat a mladých žien vodou sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Neskôr bolo však polievanie vodou čiastočne nahradené kropením voňavkami. Pôvod tejto tradície pochádza ešte z predkresťanského obdobia, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti.

VINŠOVAČKY Preveselé sviatky jari, slnko v každej jednej tvári. Bystré nohy, svižný korbáč, šunku, chlebík ba aj koláč. Trošku kriku, šťastia moc, skrátka krásnu Veľkú noc. Tým, čo nosia sukničky, veľa čerstvej vodičky. Tým, čo nosia nohavice, veľa dobrej slivovice. Trošku vody za golier, pár vajíčok na tanier, pár šibnutí po zadku, veľa zdravia ku sviatku. K rade ďalších vinšovníkov, aj ja podľa dobrých zvykov, pripojiť chcem, keď nie inšie, aspoň svoje skromné vinše, pekné sviatky, dobrú zhodu, ženám čerstvú, sviežu vodu, mužom tiež nech sladko je, nech si prídu na svoje.