Sviatky maj dvnu minulos Prv sviatky boli obrady

Sviatky majú dávnu minulosť. Prvé sviatky boli obrady, ktorými si ľudia uctievali Slnko a zmeny v prírode (pravidelné striedanie ročných období). topenie Moreny – koniec zimy, začiatok jari fašiangy – obdobie veselosti, karnevalov pred pôstom Lucia – vymetanie domov od nečistoty a zla Sviatky sú označené v kalendári farebne, napr. nedeľa. Štátne sviatky – oslavuje 1 štát alebo viacero štátov Cirkevné sviatky – napr. kresťanské Rodinné sviatky – sviatky rodiny Pamätné dni – pripomínajú významné osobnosti alebo udalosti

Štátne sviatky: 1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky 5. júl – Sviatok svätého Cyrila a Metoda 29. august – Výročie Slovenského národného povstania 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu

Dni pracovného pokoja: 6. január – Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov) Veľký piatok – pohyblivý sviatok Veľkonočný pondelok – pohyblivý sviatok 1. máj – Sviatok práce 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom 15. september – Sedembolestná Panna Mária 1. november – Všetkých svätých 24. december – Štedrý deň 25. december – Prvý sviatok vianočný 26. december – Druhý sviatok vianočný

VIANOCE 24. december – Štedrý deň 25. december – Prvý sviatok vianočný 26. december – Druhý sviatok vianočný Kresťania oslavujú narodenie Ježiša Krista. Ostatní ľudia oslavujú sviatky lásky a pokoja, zimný slnovrat. zvyky, tradície, symboly: adventný veniec betlehem – v r. 1223 sv. František z Assisi koledy – Tichá noc v Rakúsku v r. 1816 J. Mohr stromček – v Nemecku darčeky vianočná výzdoba, imelo šupiny z ryby – bohatstvo, rozrezané jablko – zdravie plameň sviečky – zdravie, smrť reťaz – súdržnosť rodiny pri stole nemá byť nepárny počet stolovníkov od večere sa nemá vstávať typické jedlo: hriatô, oblátka s cesnakom a medom, pukance s makom, šošovicová, rybacia polievka, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, koláče, sušené ovocie a oriešky

VEĽKÁ NOC Veľký piatok Veľkonočný pondelok Kresťania oslavujú ukrižovanie a znovuzrodenie Ježiša Krista. Ostatní ľudia oslavujú sviatky jari, jarnú rovnodennosť. zvyky, tradície, symboly: zelený štvrtok – špenát veľký piatok – omša, pôst, nezvonia zvony len rapkáče veľkonočná nedeľa – svätenie jedla veľkonočný pondelok – oblievačka, šibačka ( omladenie, sila) vajíčka, kraslice veľkonočná výzdoba veľkonočné pozdravy halúzky – bahniatka mláďatá ( kuriatka, kačičky, húsatá, zajačiky, baránok) typické jedlo: vajcia, údená šunka, klobásy, chren, koláče - baránok

Zachovávať zvyky a tradície sa usilujú FOLKLÓRNE SÚBORY (SĽUK, Lúčnica, Vajnoranka, Goral, Hájenka, Očovan. . . )

Rodinné sviatky: narodeniny meniny svadby výročia krstiny

Pamätné dni – pracovné dni 25. marec – Deň zápasu za ľudské práva 13. apríl – Deň nespravodlivo stíhaných 4. august – Deň Matice Slovenskej 9. september – Deň obetí holokaustu a rasového násilia 19. september – Deň vzniku Slovenskej národnej rady 6. október – Deň obetí Dukly 28. október – Deň vzniku samostatného československého štátu 30. október – Výročie Deklarácie slovenského národa