Stres a zvldanie stresu Stres situcia ktor vyvolva

Stres a zvládanie stresu

Stres situácia, ktorá vyvoláva úzkosť a napätie zmena, na ktorú sa treba adaptovať záťaž, ktorú je treba uniesť, spracovať byť pod tlakom, byť v tiesni

Stres Celková ťažká situácia, podmienka, okolnosť alebo nepriaznivý faktor, ktorý na človeka pôsob Odpoveď organizmu na stresové činitele Celkový vnútorný stav (fyzický i psychický) človeka, ktorý sa nachádza v nepriaznivých okolnostiach

GAS – generálny adaptačný syndróm nešpecifická fyziologická obranná reakcia mobilizačného charakteru.

GAS zrýchlenie frekvencie dýchania zvýšenie pulzovej frekvencie zvýšenie tlaku krvi pokles teploty kože hormonálne zmeny

Stres: distres -záporne pôsobiaci, spojený s negatívnymi pocitmi eustres – kladne pôsobiaci, spojený s príjemným prežívaním

Stres: akútny chronický

Stresory – činitele vyvolávajúce stresovú reakciu: fyzikálne - napr. : teplo, chlad, klimatické zmeny, hluk, tlak. . . biologické – napr. : infekcia, trauma, vírusy, zranenia. . . chemické – napr. : nikotín, alkohol, drogy, konzervačné látky. . . psychické – napr. : emocionálne ťažkosti, anticipácia ohrozenia, konflikty, psychotraumy, frustrácie. . . sociálne– napr. : nezamestnanosť, medziľudské vzťahy, postavenie

Psychické stresory Vzťahové stresory (stresory v rodine, spoločenské stresory) Situačné stresory (stres z informovanosti, stresory prostredia) Myšlienkové stresory Emočné stresory (stres z očakávania, stres z úzkosti) Výkonové stresory (stresory v zamestnaní, stresory preťaženia, stresory rozhodovania Stresory ohrozujúce sebaúctu

Fyziologické príznaky stresu búšenie srdca bolesť a zvieranie za hrudnou kosťou nechutenstvo a plynatosť v brušnej oblasti bolesti v dolnej časti brucha (kŕče, zvieranie) časté nutkanie na močenie nedostatok sexuálnej túžby zmeny v menštruačnom cykle bodavé, pálčivé bolesti v končatinách svalové napätie v krčnej oblasti a dolnej časti chrbtice bolesti hlavy počínajúce v krčnej oblasti migréna – záchvatová bolesť jednej polovice hlavy exantém – vyrážky na tvári sťažené prehĺtanie dvojité videnie

Psychické príznaky stresu prudké a výrazné zmeny nálady starosti z maličkosti neschopnosť spolucítenia sa druhými nadmerné starosti o svoj zdravotný stav nadmerné denné snenie nadmerný pocit únavy, poruchy koncentrácie zvýšená dráždivosť a úzkostnosť

Behaviorálne príznaky stresu nerozhodnosť a nerozumné náreky sklon k zvýšenej nehodovosti, úrazovosti zhoršená kvalita práce zvýšená konzumácia alkoholických nápojov zvýšené množstvo vyfajčených cigariet strata chuti do jedla alebo prejedanie sa dlhé nočné bdenie

Štádiá stresu Štádium alarmu - poplachová reakcia, mobilizácia všetkých pomocných mechanizmov, organizmus je v stave zvýšenej pohotovosti. Štádium odolnosti – dosahuje sa prispôsobenie, organizmus čerpá z „energetických zásob“. Štádium vyčerpania – vyčerpanie zásob

Záťaž Faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a kladúci požiadavky, ktorými sa naruší rovnováha v organizme, čo podnieti činnosť zameranú na jej obnovenie; vzťah neúmernosti práce v pomere k možnostiam (zdatnostiam) človeka.

Psychická záťaž Impulz alebo faktor vyžadujúci psychickú aktivitu, ktorá kladie zvýšené požiadavky na senzorické, mentálne a vôľové procesy a najmä na schopnosti i vlastnosti človeka, pričom nároky práce sú väčšie ako psychická zdatnosť.

Emocionálne zaťaženie Pôsobenie emociogénnych faktorov a atribútov práce na neuropsychickú sféru a vyrovnávanie sa s takto vyvolanými emóciami; zaťaženie vyrovnávaním sa s účinkami emociogenných faktorov práce a prekonávanie ich negatívnych vplyvov na pracovnú činnosť.

Pracovné zaťaženie Zaťaženie prácou – pôsobenie pracovnej činnosti a faktorov i atribútov práce, najmä faktorov pracovného prostredia na človeka, ktoré vyvolávajú zmeny vo fyziologických a psychických funkciách organizmu ako celku alebo v jednotlivých orgánoch.

S = E/D S = záťažový stav E = expozícia, čiže súbor požiadaviek kladených na jednotlivca D = dispozícia

Stupne psychickej záťaže: 1. stupeň = bežná záťaž 2. stupeň = zvýšená záťaž 3. stupeň = hraničná záťaž 4. stupeň = extrémna záťaž

Stratégie správania v náročných životných situáciách Inštrumentálna stratégia – reprezentujú ju aktivity priamo zamerané na riešenie problému. Je tvorená analýzou problému a plánovaním konkrétnych krokov jeho zvládnutia. Stratégia hľadania pomoci – má výrazný sociálny rozmer. Jej obsahom je kontaktovanie iných ľudí, hľadanie rady, pomoci. Stratégia vyhýbania – je charakterizovaná únikovou snahou vo fyzickom aj psychickom zmysle.

Vyrovnávanie sa so stresovou situáciou 1. fáza: prvotné (primárne) hodnotenie 2. fáza: druhotné (sekundárne) hodnotenie 3. fáza: zhodnotenie zvolenej stratégie, prehodnotenie

Stresovú odpoveď ovplyvňujú: Stresory Osobnosť (trvalé charakteristiky, mechanizmy osobnosti, štýl správania) Sociálna a emočná opora Celkový zdravotný stav

Ako znížiť dôsledky stresu? Stresor-ubrať záťaž, delegovať, kooperovať, organizovať, vyhnúť sa tiesni-časovej, reálne vnímanie záťaže, jej závažnosti, dôsledkov, prijatie, odhodlanie s ňou bojovať. Osobnosť–zmena správania, nácvik asertivity, desenzitizácia, relaxácia Sociálna a emočná podpora -inštrumentálna pomoc -informačná podpora -hodnotiaca podpora Celkový zdravotný stav

Negatívne javy, ktoré sa môžu vyskytovať na pracovisku a byť zdrojom stresu: množstvo zbytočných činností, ktoré odvádzajú pozornosť od vlastnej práce nezaujímavá, nezmysluplná činnosť nadostatok času, tlak termínov preťažovanie, nadmerné množstvo úloh chaos, neporiadok nedostatok organizácie vážne chyby v riadení a vedení preorganizovanosť, byrokracia nekompetentní vedúci zamestnanci

Negatívne javy, ktoré sa môžu vyskytovať na pracovisku a byť zdrojom stresu: osobnostné nedostatky nadriadeného zlé vzťahy v pracovnej skupine neistota, strach zo straty zamestnania zlá komunikácia, informovanosť vážne nedostatky v sociálnej klíme a vzťahoch (atmosféra nedôvery, intrigy, ohováranie, donášanie, podrazy a pod. ) nedostatok uznania a ocenenia práce chýbanie perspektívy

Dôvody organizácií prečo brať stres na vedomie a niečo s ním robiť: Majú spoločenskú zodpovednosť zabezpečiť dobrú kvalitu pracovného života. Nadmerný stres spôsobuje zdravotné problémy. Stres môže vyústiť do neschopnosti vyrovnať sa s požiadavkami práce, čo následne vyvoláva ďalší stres. Nadmerný stres môže znížiť efektívnosť pracovníka a ohroziť výkon organizácie

Spôsoby zvládania stresu v organizácii: Definovanie pracovných miest – jasné role, zodpovednosti a povinnosti. Ciele a normy výkonu – stanovenie rozumných (hoci aj náročných) a dosiahnuteľných cieľov. Umiestňovanie a rozmiestňovanie – starostlivé zaraďovanie ľudí na pre nich vhodné pracovné pozície. Rozvoj kariéry – plánovanie kariéry a povyšovanie pracovníkov v súlade s ich schopnosťami.

Spôsoby zvládania stresu v organizácii: Procesy riadenia pracovného výkonu – ktoré umožňujú dialóg medzi manažérmi a inými pracovníkmi. Konzultácie – príležitosť hovoriť s členmi personálneho oddelenia alebo lekárom. Vzdelávanie manažérov – v oblasti hodnotenia, konzultovania a znižovania stresu (svojho aj iných). Politika rovnováhy medzi pracovným a nepracovným životom – starostlivosť o deti. .

Relaxačné techniky Zníženie nadmerného napätia Zvýšenie odolnosti voči stresu

Relaxačné techniky navodzujú v organizme opačné fyziologické procesy ako sú tie, ktoré sprevádzajú prežívanie stresu. Stres svalové napätie dychovú frekvenciu tepovú frekvenciu krvný tlak Relaxácia

Stres nespočíva v tom, čo sa nám stalo, ale v tom, ako sa na to pozeráme, aký postoj k tomu zaujímame. Stres je korením života, bezstresový stav je smrť. H. Selye

Test typu A 1. Nenávidím čakanie v radoch 2. Často pretekám s časom, aby som ušetril čas 3. Som nervózny, keď sa mi zdá, že niečo trvá dlho 4. Občas mi pod tlakom povolia nervy 5. Priatelia vravia, že mám tendenciu byť podráždený 6. Ak treba niečo urobiť, som prvý, ktorý začne, aj keď je ešte potrebné prepracovať detaily 7. Rád súťažím 8. Keď v niečom urobím chybu, je to tým, že sa vrhám do niečoho bez poriadneho plánovania a rozmyslenia 9. Často robím dve veci naraz, jem pri práce, plánujem vo vani, v aute. . . 10. Mám pocit viny, keď na niečom aktívne nepracujem.

Keď sa ocitnem v situácii vyvolávajúcej strach a úzkosť: 1. Predstavujem si vždy to najhoršie, čo by sa mohlo stať. 2. Prežívam v myšlienkach znova všetky krízy a problémy. 3. Keď niečo nevyriešim hneď, trápim sa a nemôžem na to zabudnúť. 4. Pri strachu cítim, ako mi bije srdce. 5. V stresových situáciách cítim, ako mi vysychá v ústach a zviera žalúdok. 6. V stresových situáciách sa potím. 7. Všímam si, že sa mi v záťažových situáciách trasú ruky. 8. Keď mám strach, ledva hovorím. 9. Keď mám strach, cítim, ako mi tuhnú nohy. 10. Mám strach zo strachu.