Stredn rod podstatnch mien Vzory strednho rodu mesto

Stredný rod podstatných mien

Vzory stredného rodu mesto srdce vysvedčenie dievča

Vzor mesto Podľa vzoru MESTO skloňujeme podstatné mená stredného rodu zakončené v N. jedn. č. na samohlásku –o: sídlo, drevo, dielo, vedro, zrkadlo, jablko, Slovensko, oko, ucho, brucho, koleso, mydlo, húsatko, šteniatko. . . V pravopise podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru mesto platí pravidlo o rytmickom krátení, napríklad v slovách: hniezdo, miesto, . . . (hniezda, hniezdam, o hniezdach, miestam, o miestach) Cudzie slová zakončené na –um, napr. múzeum, observatórium, panoptikum, gymnázium, plénum, akvárium. Pri skloňovaní prípona –um, -ium, -eum vypadáva: múzeum – G jedn. č. : múzea, arborétum – G. jedn. č. : arboréta, gymnázium – G jedn. č. : gymnázia arborétum,

Pád Jednotné číslo skloňovanie Množné číslo N: Nominatív mesto gymnázium mestá Gymnáziá mesta gymnázia miest gymnázií Komu? Čomu? mestu gymnáziu mestám gymnáziám A: Akuzatív Koho? Čo? mesto gymnázium mestá gymnáziá L: Lokál O kom? O čom? meste gymnáziu mestách gymnáziách I: Inštrumentál S kým? S Čím? mestom gymnáziom mestami gymnáziami Kto? Čo? G: Genitív Koho? Čoho? D: Datív

POZOR! V lokáli jednotného čísla majú príponu –u: slová, ktorých koreň (a szótő) sa končí na spoluhlásku k, g, h, ch, napr. : v jablku, na Slovensku, v oku, o legu, o blahu, pri uchu, na bruchu, Slová cudzieho pôvodu, ktorých koreň sa končí na samohlásku, napr. : múze/um – o múzeu, rádi/o – na rádiu, gymnázi/um – pri gymnáziu, akvári/um – v akváriu

Vzor srdce Podľa vzoru SRDCE skloňujeme podstatné mená stredného rodu zakončené v nominatíve jedn. č. na samohlásku – e: more, plece, vajce, pole, líce, slnce, vrece, schodište, nástupište, učilište, . . . Platí pravidlo o rytmickom krátení, napr. : líca, lícam, na lícach, krídlam, krídlach Genitív množného čísla sa tvorí: - predĺžením poslednej slabiky: vrece – vriec, schodište- schodíšť, slnce- sĺnc, učilište – učilíšť, plece – pliec, . . . - vkladaním samohlásky: vajce- vajec, - príponou –í : more- morí, pole- polí, dvere – dverí,

Pád Jednotné číslo Množné číslo N: Nominatív Kto? Čo? srdce srdcia G: Genitív Koho? Čoho? srdca sŕdc D: Datív Komu? Čomu? srdcu srdciam A: Akuzatív Koho? Čo? srdce srdcia L: Lokál O kom? O čom? srdciach I: Inštrumentál S kým? S čím? srdcom srdcami

Vzor vysvedčenie Podľa vzoru VYSVEDČENIE skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré sú zakončené v N jedn. č. na dvojhlásku – ie: šťastie, svedomie, obilie, nábrežie, čítanie, poschodie, ovocie, . . . Neplatí pravidlo o rytmickom krátení: lístie – lístím, skálie – skálím, ústie – ústím, prútie - prútím

Pád Jednotné číslo Množné číslo N: Nominatív Kto? Čo? vysvedčenie vysvedčenia G: Genitív Koho? Čoho? vysvedčenia vysvedčení D: Datív Komu? Čomu? vysvedčeniu vysvedčeniam A: Akuzatív Koho? Čo? vysvedčenie vysvedčenia L: Lokál O kom? O čom? vysvedčení vysvedčeniach vysvedčením vysvedčeniami I: Inštrumentál S kým? S čím?

Vzor dievča Podľa vzoru DIEVČA skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré pomenúvajú mláďatá ľudí a zvierat, ktoré: sú v základnom tvare zakončené na samohlásku – a, ä. napr. dieťa, chlapča, vnúča, dvojča, jahňa, psíča, vtáča, mača, holúbä, žriebä, . . . V pravopise niektorých podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru DIEVČA sú v množnom čísle dva tvary, napr. : húsatá- húsence, dievčatá- dievčence, dvojčatá – dvojčence. Nepravidelnosť: slovo dieťa má v množnom čísle tvary – N - deti, G - detí, D - deťom, A - deti, L – o deťoch, I – s deťmi.

Pád Jednotné číslo Množné číslo N: Nominatív Kto? Čo? dievča dievč-at-á G: Genitív Koho? Čoho? dievč-ať-a dievč-at D: Datív Komu? Čomu? dievč-ať-u dievč-at-ám A: Akuzatív Koho? Čo? dievča dievč-at-á L: Lokál O kom? O čom? dievč-at-i dievč-at-ách I: Inštrumentál S kým? S čím? dievč-ať-om dievč-at-ami dievč-enc-e dievč-eniec dievč-enc-om dievč-enc-e dievč-enc-och dievč-enc-ami

Singulár – jednotné č. mest-o srdce vysvedčenie dievča N mest-o srdc-e vysvedčen-ie dievč-a G mest-a srdc-a vysvedčen-ia dievč-aťa D mest-u srdc-u vysvedčen-iu dievč-aťu A mest-o srdc-e vysvedčen-ie dievč-a L mest-e/-u srdc-i vysvedčen-í dievč-ati I mest-om srdc-om vysvedčením dievčať-om Plurál – množné č. N mest-á srdc-ia vysvedčen-ia dievč-atá/-ence G miest/-í sŕdc vysvedčen-í dievč-at/-eniec D mest-ám srdc-iam vysvedčen-iam dievč-atám/-encom A mest-á srdc-ia vysvedčen-ia dievč-atá/-ence L mest-ách srdc-iach vysvedčen-iach dievč-atách/-encoch I mest-ami srdc-ami vysvedčen-iami dievč-atami/-encami

euro - názov meny; všeobecné podstatné meno stredného rodu skloňované podľa vzoru mesto; píšeme ho s malým e na začiatku, pričom v iných jazykoch sa môžeme stretnúť aj s tvarom Euro, ktoré má na začiatku e veľké. euro je dn. č. nožné č. nominatív Kto? Čo? genitív Koho? Čoho? Datív Komu? Čomu? akuzatív Koho? Čo? lokál O kom? O čom? inštrumentál euro eurá eura euru eurám euro eurá eure eurách M