Stredn priemyseln kola stavebn Hviezdoslavova 5 Roava Geodzia

Stredná priemyselná škola stavebná, Hviezdoslavova 5, Rožňava Geodézia Ing. Erika Šmelková Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt: Tvorivá škola – úspešný štart do života Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Kód ITMS 26110130175

Definícia geodézie, história Geodézia: (grécky pôvod slova) Ø vedný odbor zaoberajúci sa meraním a zobrazovaním zemského povrchu, alebo jeho častí vyznačovaním polohopisných a výškopisných bodov a mapovaním veľkých územných celkov; zememeračstvo. Ø jeden z najstarších vedných odborov vo vývoji ľudskej spoločnosti, Ø vývoj podmienený túžbou po poznaní tvaru a rozmerov Zeme

História: Starý Egypt – rozmeriavanie parciel po záplavách, pyramídy Grécko - prvé meranie obvodu zeme 600 pnl. - Anaximandros z Milétu vyhotovil najstaršiu grécku mapu sveta

Otázkami merania sa ľudia zaoberali už v dávnych dobách. Každý človek, ktorý vlastnil alebo pracoval na kuse pôdy chcel poznať jej veľkosť a rozmery. • S názvami starých dĺžkových, plošných objemových alebo časových mier sa stretávame aj v rozprávkach. • Je zaujímavé sledovať vývoj mier od najstarších dôb až po dnes. •

Súčasnosť geodézie Ø Ø Ø uplatnenie pri realizácii stavebných, dopravných, energetických vodohospodárskych, banských a iných stavieb, monitorovanie zmien a vývoja v globálnom pohľade (stabilita zemskej kôry) a technických objektov v oblasti prieskumu pre geologické, geografické, urbanistické a architektonické účely, pri prácach spojených s majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov a nehnuteľností, v oblasti informačných systémov o území a pri ochrane životného prostredia. . .

Rozdelenie geodézie: 1. Vyššia geodézia sa zaoberá určovaním tvaru a rozmeru zemského telesa, postavením Zeme vo vesmíre. 2. Nižšia geodézia zahrňuje metódy merania, výpočtov a zobrazovania malých častí zemského povrchu, ktoré z hľadiska merania a zobrazovania polohopisu možno považovať za rovinu. Pri výškových prácach sa Zem pokladá za guľu.

Úlohy geodézie: Základná úloha – určiť vzájomnú polohu bodov na zemskom povrchu vo vodorovnom a zvislom smere, a zobraziť tieto body na mape. Technická úloha – určiť rozmer, tvar a priestorovú polohu jednotlivých predmetov. Predmety na zemskom povrchu: Prirodzené (hranice kultúr, vodstvá, rokle, strže, výsledné formy terénu po zosuvných procesoch, terénne tvary a pod. Umelé (budovy, komunikácie, hranice pozemkov, nadzemné a podzemné vedenia, banské diela a pod.

Tvar a rozmery zemského telesa GEOID

Tvar a rozmery zemského telesa Ø Ø Ø pokojná hladina mora predĺžená pod kontinenty v každom svojom bode kolmá na smer zemskej tiaže = geoid – zvlnená a uzavretá hladinová plocha, nehomogénne rozloženie zemskej hmoty spôsobuje odchýlky na smer zemskej tiaže a geoid sa stáva nepravidelnou - matematicky ťažko definovateľnou plochou, nahradený presne definovateľnou plochou rotačného elipsoidu (vznikne rotáciou elipsy okolo malej osi), riešenie úloh na elipsoide zložité – pre mnohé úlohy stačí nahradiť elipsoid guľou, ktorá má rovnaký objem, pre riešenie bežných úloh R = 6370 km, pri malých územných celkoch – zobrazovacia plocha = horizontálna rovina.

Vplyv zakrivenia Zeme na merané veličiny Ø Ø skutočný horizont – sférická plocha, ktorá prechádza daným bodom a je rovnobežná s nulovou hladinovou plochou, zdanlivý horizont v danom bode je dotyčnicová rovina ku skutočnému horizontu – pri meraní sa dá sa vytýčiť pomocou libely prístroja len zdanlivý horizont, geodetické merania realizujeme na zdanlivom horizonte, zámenou horizontu vznikajú v meraných veličinách chyby, ich veľkosť je úmerná vzdialenosti medzi bodmi, resp. rozlohe územia na ktorom meranie vykonávame.

Zakrivenie zeme

Celosvetový súradnicový systém Geodézia poskytuje informácie o polohe bodov na zemi v rovine horizontálnej aj vertikálnej Geodeticko -astronomickým meraním je určovaná poloha v celosvetovom súradnicovom systéme: vzemepisná šírka (φ) vzemepisná dĺžka (λ)

zemepisná šírka – uhol, ktorý zviera ťažnica cez bod do stredu zeme s rovinou rovníka. Meria sa od 0°až 90° na sever a na juh od rovníka. Severná a južná zemepisná šírka (φ Rovníka=0°, φ Pólu=90°- pre severnú a južnú pologuľu) zemepisná dĺžka – uhol, ktorý zviera rovina miestneho poludníka s rovinou základného (nultého) poludníka. Meria sa od základného poludníka na východ a na západ od 0° do 180° Východná a západná zemepisná šírka – základný poludník prechádza hvezdárňou v Greenwichi pri Londýne (λ = 0°)

Mapa a plán Technickou úlohou geodézie je určiť rozmer, tvar a priestorovú polohu jednotlivých predmetov merania, či už predmetov prirodzených alebo umelých. Výsledkom geodetických prác je najčastejšie mapa časti zemského povrchu vyhotovená v určitej mierke. Mapa je kartograficky spracovaný zmenšený geometrický obraz zemského povrchu alebo jeho častí. Náplň máp, ich obsah a mierka sa volia podľa účelu, ktorému majú slúžiť.

Mapy rozdeľujeme podľa druhu na: -technicko-hospodárske, -topografické -zemepisné. Podľa mierky rozdeľujeme mapy veľkých, stredných a malých mierok. Malé mierky: 1 : 500 000, 1 : 1 000 a menšie Stredné mierky: 1 : 10 000, 1 : 25 000, 1 : 200 000 Veľké mierky: 1 : 500, 1 : 1000, 1 : 2500, 1 : 5000

Súčasťou každej mapy je jej mierka. Mierka mapy udáva pomer zmenšenia obrazu dĺžky ku skutočnosti. Mierka sa vyznačuje na mapách alebo plánoch číselným označením (1 : 5000), alebo graficky v podobe pozdĺžnej mierky. Mierky máp do roku 1928: M 1: 2880, M 1: 1440, M 1: 720

Kartografia (z gréckeho chartis – mapa, graphein – kresliť) je vedný odbor zaoberajúci sa znázorňovaním zemského povrchu, nebeských telies a objektov, javov na nich a ich vzájomných vzťahov. Plán je kolmý priemet obrazu zemského povrchu na horizontálnu rovinu.

Geometrický plán -grafické znázornenie nehnuteľnosti Na geometrickom pláne je uvedené: -vlastníci nehnuteľnosti, -parcelné čísla, -výmery pozemkov -druh pozemkov, … Geometrický plán slúži na vyhotovovanie právnických zmlúv, vykonávanie zmien vo vlastníctve, obnovovanie hraníc pozemkov

Geodetické body, druhy a značenie Geodetické výpočty rôznych úloh polohového charakteru a urovnanie vzájomnej polohy bodov na vhodnej výpočtovej a zobrazovacej ploche vyžadujú, aby bola k dispozícii sústava jednoznačne navzájom určených a orientovaných bodov v spoločnom súradnicovom systéme. V Slovenskej Republike (SR) je to Systém jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej (S-JTSK). Tieto body tvoria polohové bodové pole, sú trvalo alebo dočasne stabilizované a určené so stanovenou presnosťou. Polohové bodové pole rozdeľujeme na: - základné polohové bodové pole (ZPBP), - podrobné polohové bodové pole (PPBP).

ZPBP obsahuje body: ØŠtátnej astronomicko-geodetickej siete (ŠAGS) ØŠtátnej trigonometrickej siete (ŠTS) PPBP obsahuje body: ØPevné body podrobného polohového poľa 1. až 5. triedy presnosti, Ø Dočasne stabilizované body 2. až 5. triedy presnosti.

Body ZPBP - vrcholové body trojuholníkovej siete, trvalo stabilizované, určené presným meraním a výpočtom ŠAGS – trojuholníková sieť, 40 – 60 km strany s pravouhlými i zemepisnými súradnicami + gravimetrickými údajmi meranými na nich, ŠTS I-IV. rád postupným vkladaním do ŠAGS, I. rád – 25 km, II. rád – 13 km, III. rád- 7 km, IV. rád – 4 km, V. rád – 1, 5 až 2 km.

Trigonometrické siete Vrcholy trigonometrickej siete sú v prírode trvalo označené. • v praktickej geodézii nie je možné určovať polohu každého podrobného bodu astronomickým meraním • výhodnejšie je zameriavať vodorovné uhly v trojuholníkoch so stranami aj niekoľko desiatok kilometrov dlhých • potom stačí keď je astronomicky určený len jeden bod a určený azimut pre orientáciu celej trigonometrickej (trojuholníkovej) siete

Trigonometrická sieť:

Vybrané etapy budovania trigonometrických sietí Trigonometrická sieť z rokov 1862 - 1898

Trigonometrická sieť z roku 1927

Jednotná Čs. trigonometrická sieť I. rádu stav v roku 1936

Čs. astronomicko - geodetická sieť z roku 1954

Označovanie bodov 1. Stabilizácia bodov Stabilizáciou bodu označujeme jeho zabezpečenie trvalým alebo dočasným znakom v prírode. Môže byť: a) trvalá b) dočasná 2. Signalizácia bodov Signalizácia bodu znamená označenie (trvalé alebo dočasné) - vytýčenie cieľa v prírode.

Stabilizácia bodov ZPBP: Stabilizujú sa len dôležité body, ktoré je potrebné zachovať aj pre neskoršie meračské a vytyčovacie práce. ( Trigonometrické body, body 1. až 3. triedy presnosti a iné body technického významu, ktoré zaisťujú napr. os tunela, os mostu a pod. ) Stabilizované body PPBP: krížik na obrubníku chodníka , kamenný hranol s vytesaným krížikom, zabetónovaná oceľová tyč, značka vytesaná na skale, kostolná veža, . . .

Trvalá stabilizácia trigonometrického bodu

Stabilizácia trigonometrických bodov

§ Dočasná stabilizácia bodov sa vykonáva najčastejšie drevenými kolíkmi primeranej hrúbky a dĺžky (0, 05 -0, 1 m a 0, 3 -0, 5 m). § Pri presnejších prácach sa poloha stabilizovaného bodu označuje klinčekom. § Vhodnejším dočasným stabilizačným materiálom sú železné tyče alebo rúrky o dĺžke cca 0, 6 až 1 m. § Na železničných tratiach s drevenými podvalmi sa krátkodobá stabilizácia vhodne vykonáva klinčekom na doštičke pribitej na podvaloch.